Zastropovanie veku odchodu do dôchodku

Radovan Ďurana z INESS sa vyjadril pre Rádio Slovensko k navrhovanému ústavnému stropu veku odchodu do dôchodku. 16.5.2018.

Zastropovanie veku odchodu do dôchodku

Jaroslav Barborák, moderátor: „Vládny Smer – Sociálna demokracia chce zastropovať vek odchodu do dôchodku. Osvojil si ideu od odborov. Na rozdiel od ich návrhu, aby sa dôchodkový vek, vekový strop ustálil na šesťdesiatich štyroch rokoch, vládna strana hovorí o hranici šesťdesiatich piatich rokov. Dnes sa dôchodkový vek posúva na základe takzvanej strednej dĺžky veku dožitia a každým rokom tak ľudia do dôchodku odchádzajú o nejakých šesťdesiat dní neskôr. Návrh vyvoláva otázniky. Už koaličný Most Híd reaguje, že akútne treba riešiť iné veci, nie problematiku, ktorá bude akútna o dve dekády. Opozícia zas pripomína napríklad udržateľnosť verejných financií. Ako sa na plány politikov pozerá odborník, dôchodkový expert Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, dobrý podvečer prajem.“

Ján Šebo, dôchodkový expert Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici: „Dobrý podvečer.“

Jaroslav Barborák: „Pán Šebo, potrebujú slovenské dôchodky vekový strop, keď sa na to pozrieme takým, v kontexte možno toho veku krajín v Európskej únii, uvediem, napríklad Nemci majú dôchodkový vek na hranici šesťdesiatich siedmich rokov, rovnako Švédi, napríklad Íri šesťdesiatšesť, veľká časť krajín šesťdesiatpäť rokov, Maďarsko či Lotyšsko, tí sú na našej úrovni, potom pod nami Malta, Francúzsko šesťdesiatjeden, respektíve šesťdesiat rokov, teda my s tými šesťdesiatimi dvoma rokmi a sto tridsiatimi deviatimi dňami aktuálne sme na chvoste týchto krajín. Potrebujeme teda stropovať vek odchodu?“

Ján Šebo: „Na, ak, ďakujem za otázku. Na dôchodkový vek by sme sa nemali pozerať ako na nejaké magické číslo, ktoré, ktoré, s ktorým by sme sa mali porovnávať s inými krajinami. Dôchodkový vek sa a priori stanovuje na základe toho, ako máte nastavený celý dôchodkový systém. Ak doňho tečú obrovitánske, obrovitánske množstvo peňazí, no tak môžete do dôchodku posielať ľudí aj v päťdesiatke. To je presne o tom, ako celý ten systém máte nastavený. My nemáme ani nemecký systém, ani grécky systém, ani estónsky systém, my máme slovenský systém. A ten vyžaduje rešpektovať nielen demografické zmeny, ktoré sú neúprosné a nezvratné, ale tak isto aj ekonomické zmeny, ale my sme ešte stále nevyriešili ekonomický problém nášho dôchodkového systému a už chceme tam dávať, naňho klásť nejaké ďalšie nároky.“

Jaroslav Barborák: „Čiže, ak kritici hovoria, že bude čas na toto, na riešenie takýchto vecí napríklad o tie dve dekády, majú pravdu?“

Ján Šebo: „Ešte pred dvoma rokmi sme sa o tom bavili, že sme, že sme si aspoň sčasti kúpili tým, tým, týmto riešením, ktoré zaviedol vlastne Smer v roku 2012, sme si aspoň na nejaký časť kúpili, kúpili alebo kúpili sme si ten čas, aby sme vyriešili tie ďalšie problémy v dôchodkovom systéme. A teraz zrazu máme čeliť jednému z najvýraznejších zásahov, ktoré po prvé, nám skráti čas, a po druhé, už teraz budeme musieť riešiť problém s tým, ktorý nastane po roku 2038.“

Jaroslav Barborák: „Aktuálny model predlžovania dôchodkového veku na základe toho stredného veku dožitia riešil hneď viac problémov. Tú nepriaznivú demografiu, tú ste už spomínali, čiže to starnutie obyvateľstva a tým nárast počtu dôchodcov. Na druhej strane, bude na dôchodky pracovať menej aktívnych, keď sa pozrieme dopredu. Čo je pravdy na, na, na argumentácii opozície, že tým pevným zastropovaním dôchodkového veku sa neúmerne zaťaží štátna kasa? Koniec koncov, ponúknem aj názor jedného z ekonomických expertov, Radovana Ďuranu z INESS.“

Radovan Ďurana, INESS: „Akonáhle my zastropujeme vek odchodu do dôchodku a Slováci sa budú dožívať vyššieho veku, tak sa zase dostaneme do situácie, keď dôchodkový systém bude vytvárať veľké straty. Vytvárame tým priestor na nové problémy pre budúce vlády.“

Jaroslav Barborák: „Čiže.“

Ján Šebo: „Nedá sa nesúhlasiť. Ja nepoznám dneska v podstate odborníka, či už, či už sú to štátni analytici, alebo z rôznych think tankov, alebo z univerzít, ktorí by vám a priori hovorili, že zastropovanie dôchodkového veku na, na, na šesťdesiat päťke by nevytváralo obrovské finančné tlaky, takého človeka jednoducho tu nenájdete. Takže pravda je, áno, ideme momentálne teraz priznať, že veľkým spôsobom zaťažíme budúce generácie, generácie našich detí. No ale tak keď im ideme takéto bremeno naložiť, tak by sme mali ako správni hospodári povedať aj to B, teda ako to celé zasanujeme, čím to zafinancujeme, ale toto, toto zatiaľ nepočúvame.“

Jaroslav Barborák: „Čiže, ak sme vás tu pozvali ako dôchodkového experta, vidíte, máme tu návrhy politikov, ktoré hovoria ľuďom, aha, takto by sme sa mali lepšie. Z vašej strany a zo strany kritikov zasa prichádza, máme na to? Ten príklad, každý by sa možno chcel povoziť na Rolls-Royce, ale predsa len, nemá každý peniažky na to, aby doňho mohol sadnúť. Čiže, aký model pre Slovensko podľa vás je schodný v aktuálnej situácii?“

Ján Šebo: „No, pozrite sa. Ak by sme chceli oddnes, dnes urobiť ten systém dôchodkového poistenia vyrovnaný, to znamená, že ľudia, ktorí pracujú, odvedú dostatočné množstvo peňazí na to, aby naši dôchodcovia žili na súčasnej úrovni, nehovoríme na lepšej úrovni, na súčasnej, tak by sme museli zvýšiť odvody na dvadsaťosem percent. A to riešime situáciu dnes, kedy naozaj veľa ľudí pracuje a je relatívne málo dôchodcov.“

Jaroslav Barborák: „A porovnávame to s tým odvodovým zaťažením osemnástich percent na dôchodky?“

Ján Šebo: „No, v súčasnosti nie je osemnásť percent, v súčasnosti platíte minimálne dvadsaťdva celá sedemdesiatpäť, len oficiálne sa vám započíta osemnásť percent, to je ale iná debata.“

Jaroslav Barborák: „Čiže by to bolo zvýšenie o tretinu, to odvodové.“

Ján Šebo: „Samozrejme, áno, už dneska je to tak. A my ešte ideme povedať, že keď sme nastavili si mechanizmus, ktorý principiálne mal udržať alebo zabezpečiť to, že keď dneska zhruba dôchodcovia žijú na dôchodku tých osemnásť rokov, tak aj tá budúca generácia nech žije na dôchodku zhruba osemnásť rokov. To sa zabezpečí tým, že sa postupne zvyšuje vek odchodu do dôchodku. Prečo je to tak, lebo aj mladší trošku neskôr vstupujú na trh práce. Dlhšie študujú, dlhšie pracujú a na ten trh práce reálne vstúpia vo vyššom veku. No ale keď im dáme, jednoducho zastropujeme ten dôchodkový vek niekde nižšie, no tak dlhšie budú žiť na tom dôchodku a musia to zaplatiť ich deti. Priebežný pilier je o tom, nič si nesporíte, zaťažujete vlastné deti.“

Jaroslav Barborák: „Čiže stále tak sa kriticky vyjadrujeme k návrhu politikov. Čo navrhujú, alebo čo by navrhli experti, keby boli vypočutí?“

Ján Šebo: „No, ja som trošku skeptický, že tento návrh je vôbec odborný. Takže on, on neprešiel žiadnymi analýzami, alebo, chápete, dôchodkový systém by mal byť postavený na tom, že tam máte obrovitánske množstvo analýz, kde fakt preskúmavate všetky možné dopady za rôznych okolností. A tuto to jednoducho prišlo viac-menej ako návrh zo strany odborov, ktorí si povedali šesťdesiat štvorku, vláda sa toho chytila a povedala šesťdesiat päťku. A jednoducho zrazu to ide bez toho, aby sme vedeli, ako to skutočne.“

Jaroslav Barborák: „Hej, teda len poopravím, nie vláda, ale vládny Smer, lebo napríklad Most Híd s tým nesúhlasí.“

Ján Šebo: „No, každopádne, ide to moc rýchlo, bez toho, aby sme vedeli, kto to celé má zaplatiť a aké dopady to bude mať. A navyše, my ideme robiť rozhodnutie, ktoré začne platiť o dvadsať rokov. Otázka je, či, je to možno otázka na politológov, či, či jednoducho v súčasnosti vláda má mandát riešiť niečo, čo nastane o dvadsať rokov. A navyše, čo ak v tom čase naozaj dôchodcovia sa nedožijú tak dlho na dôchodku, a dokonca by mal dôchodkový vek klesať a my ho stropujeme na šesťdesiat päťke. Jednoducho ideme riešiť niečo, o čom nevieme, aké presne to bude v budúcnosti, a my ho teraz ideme vyriešiť. Neznámy problém, ktorý však s najväčšou pravdepodobnosťou bude mať dosť výrazné finančné dosahy. Ako to ideme riešiť, no tak štandardné riešenie je buď na jednej strane rovnice, alebo na druhej. To znamená, povedzme ľuďom, ale transparentne, budete mať zastropovaný vek odchodu do dôchodku v šesťdesiat päťke, ale počítajte naozaj s tým, že budú nižšie dôchodky, alebo, ak chcete mať minimálne súčasnú úroveň dôchodkov, to znamená, že to je ten, ten náhradový pomer, ktorý je v súčasnosti nastavený na nejakých štyridsaťosem percent vašej mzdy, ktorú ste poberali, no tak musíme našim deťom povedať, že od nich potrebujeme výrazne viacej na odvodoch. Ale myslím, aspoň ak som správne počúval, tak aj odborári pripúšťajú, že no, ak chceme stropovanie veku odchodu do dôchodku, tak holt, zamestnanci, pripravte sa, že budete platiť vyššie dane a odvody.“

Jaroslav Barborák: „A zasa otázka na vás ako na experta, čo v otázke, v téme dôchodkov je pre dnešný deň, pre túto dobu aktuálne, čo treba zmeniť, ak treba meniť?“

Ján Šebo: „Myslím, že už je zhoda na tom, že sme sa rozhodli stavať trošku modernejší systém, modernejší dôchodkový systém, ktorý, my jednoducho sme zodpovednejší voči tomu, že nechceme také veľké bremeno, ktoré vieme, že bude veľké, klásť na naše deti. A preto by sme radšej mali, a my už podporujeme, jednoducho systém sporenia. Máte tu druhý pilier, máte tu tretí pilier, máte tu zvýhodnené, zvýhodnené sporenie v rámci toho štvrtého piliera. To je vlastne ten mechanizmus, kde si dokážete dodatočne nasporiť prostriedky. A mimochodom, keď to už tak beriem, akože veľmi striktne, dneska právne môžete ísť do dôchodku aj v päťdesiat päťke. Stačí, že si nasporíte dosť. Je to len na vás. Lenže my zrazu ideme povedať, že niekto chce ísť do dôchodku v šesťdesiat päťke, aj keď by povedzme, že mal ísť v šesťdesiat sedmičke, ale nechce si to ťahať z vlastných peňazí, z vlastných úspor, ale to jednoducho chce, chce prehodiť to bremeno na naše deti. No, je to správne z ekonomického hľadiska a stále takto zaťažovať?“

Jaroslav Barborák: „Čiže taký ten váš odkaz pre tých, ktorí robia pravidlá pre politikov, viac sa zamerať na zvýhodnenie či druhého, či tretieho piliera?“

Ján Šebo: „Presne tak. Ak zastropujeme vek odchodu do šesťdesiat päťky, a že, povedzme, že by to začalo platiť, tak, a nebudeme chcieť výrazne zvyšovať odvodové zaťaženie alebo daňové, tak budeme musieť podporovať ten dodatočný systém sporenia, ale tým pádom budeme výraznejšie musieť znižovať dôchodky z prvého piliera.“

Jaroslav Barborák: „Toľko Ján Šebo z banskobystrickej Univerzity Mateja Bela, ešte pekný večer.“

Ján Šebo: „Ďakujem za pozvanie, pekný večer.“

Jaroslav Barborák, Rádio Slovensko, 16.05.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards