Zdieľané ubytovanie má mať podmienky ako hotel

Z novodobého fenoménu sa stáva biznis, ktorý nemá rovnaké podmienky ako hotelierstvo.

 Zdieľané ubytovanie má mať podmienky ako hotel

Transfer po meste autom, ale bez využitia taxíka. Nocľah v cudzom meste, ale mimo hotela či penziónu. Aj takéto možnosti so sebou prinášajú moderné internetové technológie a s nimi súvisiaca zdieľaná ekonomika. Tento fenomén sa aj na Slovensku stáva konkurenčným biznisom. Práve zdieľaná ekonomika bola jednou z tém na stretnutí konferencie Horeca a Jesennom stretnutí hotelierov 2017, ktorú v stredisku Jasná organizovali Hospodárske noviny spolu so Zväzom hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky.

Domáci hotel

Princípom zdieľanej ekonomiky je, že tovary či služby neposkytujú len podnikatelia alebo spoločnosti, ale bežní ľudia a obyčajné domácnosti. Podľa prezidenta Asociácie hotelov a reštaurácii Českej republiky Václava Stárka už dávno nejde len napríklad o zdieľanie ubytovania a z rezidenčných domov sa začínajú stávať virtuálne hotely. "Zdieľaná ekonomika je tá, kde príležitostne niekomu poskytnem napríklad jednu izbu v byte. To, čo sa dnes vo svete deje, je však z 80 percent predaj ubytovacej služby v priestoroch, ktoré sú primárne určené na dlhodobé užívanie rezidentov," tvrdí Stárek. Ten sa dožaduje rovnakých podmienok v tom, že by mali odvádzať dane rovnakým spôsobom, ako keby sa ubytovali v hoteli.

Biznis je mýtus

Zdieľaná ekonomika však má aj svoje pozitíva. "Znižujú sa transakčné náklady, teda náklady na dohľadanie napríklad ubytovania, jeho dohadovanie a samotná platforma pomáha vytvárať aj dôveru," myslí si Róbert Chovanculiak, analytik spoločnosti INESS. Tiež hovorí, že zdieľaná ekonomika ako biznis je čistý mýtus. "Drvivá väčšina ľudí, ktorí poskytujú služby, sú stále malí poskytovatelia a majú jednu nehnuteľnosť. Určite sa nájdu niektorí, ktorí s ňou podnikajú. O tom, kedy je to zdieľaná ekonomika alebo reálny biznis, môže rozhodnúť len legislatíva," dodáva Chovanculiak.

Stárek mu oponuje analýzou, ktorá hovorí, že hustota ubytovacích priestorov v Prahe cez Airbnb je 35,9 objektu na sto štvorcových metrov a v roku 2017 bolo v tomto meste viac ako 18-tisíc zariadení prostredníctvom Airbnb. Podľa neho to má dosah na úbytok stálych obyvateľov centier miest, rušenie obyvateľov domov, verejného poriadku a výrazné straty na daniach a miestnych poplatkoch.

Hotelieri sú podľa diskutujúcich osočovaní, že zdieľaná ekonomika je ich priama konkurencia. Klientela, ktorá prichádza do prostredia zdieľanej ekonomiky, vyhľadáva podľa Stárka jednoduchú službu, pričom služby hotelov sa líšia už len samotnou profesionalitou.

Existujú však prípady, keď aj hotelieri využili zdieľanú ekonomiku. "Hotelieri začínajú oslovovať podobnú klientelu. Jednoduchšou formou s lepšou cenou prostredníctvom internetových portálov," vysvetľuje Stárek. Podľa neho je však neprístupné, aby prevádzkovateľ hotelov platil za rovnakú službu dane a druhý nie.

Trend bude rásť

Odborníci sa však zhodujú, že zdieľaná ekonomika je fenomén a trend, ktorý bude napredovať. "Vo Francúzsku už existuje aj zdieľanie jedla. Ľudia chodia do domácností na večeru," hovorí Stárek. Dodáva, že to bude ešte kontroverznejší prípad, lebo v gastronómii platia hygienické pravidlá. Okrem toho tie jedlá stoja okolo dvadsať eur, teda ľudia to nerobia s cieľom charity alebo dobrovoľnosti. "Ten, čo niečo zdieľa príležitostne, nech tak robí. Ale ten, čo má z toho biznis, by mal mať rovnaké podmienky ako reštaurácie," tvrdí prezident. 

Zdieľanú ekonomiku klienti chcú

Prezident Zväzu hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky Tomáš Ondrčka v rozhovore pre HN:

V čom sú riziká zdieľanej ekonomiky v hotelierstve? 

Táto forma podnikania je rozšírenejšia zatiaľ v Česku ako u nás. Ale môžeme čakať, že aj my zažijeme v blízkej budúcnosti boom. Z môjho pohľadu z hľadiska ekonomiky a financií je potrebné urobiť určité legislatívne opatrenia, pretože to je absolútne flexibilné. Hotelieri musia cítiť, že keby sme zdieľanú ekonomiku nazvali nejakou konkurenciou, tie práva budú rovnaké pre všetkých. Na druhej strane zdieľaná ekonomika nevznikla sama od seba. Vyžiadali si ju klienti, ktorí chcú platiť menej. Nepotrebujú takú komplexnosť hotelových služieb. Niektoré segmenty vyžadujú väčšiu jednoduchosť. Napríklad chek-in, chek-out, booking a podobne. Je to teda aj výzva pre hotelierov, ako by mali individualizovať služby. Jednotlivé zariadenia sa prispôsobujú reálnym potrebám klientov napríklad z hľadiska ceny alebo destinácie či dostupnosti. Nestačí mať hotel, ktorý ponúka izby a raňajky a kávu, ale je potrebné lepšie poznať potreby klientov.

Aké legislatívne zmeny by ste privítali? 

Povedzme si na rovinu, že ide o zdaňovanie. V minulosti sme tiež prenajímali byt, kde sme dostali čistý cash, ale dnes sa musí odvádzať daň. Druhá oblasť je bezpečnosť. Klient chce prespať a nevyžaduje si ju, ale tak ako hotely musia dodržiavať napríklad požiarnu ochranu, myslím si, že by ju mali dodržiavať aj poskytovatelia zdieľanej ekonomiky.

Ako by mohli hotelieri využiť zdieľanú ekonomiku pre svoj biznis? 

Prezident asociácie z Česka hovoril o príklade jedného hotela, kde v rámci jednej budovy mal štvorhviezdičkový hotel a trojhviezdičkové apartmány, ktoré predáva na báze Airbnb. Určite to vedia niektoré hotely využiť, špeciálne v rámci optimalizácie v slabšej sezóne.

Aké budú trendy v budúcnosti? 

Všetky produkty, ktoré si len vieme predstaviť, pôjdu takýmto spôsobom. Dobre vieme, že vo svete existuje to, že prídem autom do práce, a to auto sa dá päťkrát využiť namiesto toho, že bude stáť na parkovisku desať hodín. Myslím, že je to trend, proti ktorému netreba bojovať. Práve naopak, pozrieť sa na príležitosti a hrozby, a patrične to využiť. Zdieľaná ekonomika nemôže zruinovať hotelierov. Korporátni klienti nebudú robiť konferencie v nejakom zariadení v lese na kolibe. Skôr si vyberú kongresové centrum, teda aj hotel. Samozrejme, len pokiaľ to nejde z ich peňazí. Ja som sám Airbnb párkrát využil, lebo to pre mňa bola z hľadiska dostupnosti a nárokov prijateľnejšia alternatíva.

HN, Erik Vrábel, link

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards