Žiga chce nalákať firmy, aby inovovali (SME )

Článok SME poukazuje na štúdiu o stimuloch od INESS. 8.2.2018 

Žiga chce nalákať firmy, aby inovovali (SME )

Ministerstvo hospodárstva chce podniky motivovať, aby viac investovali do výskumu a vývoja

Parlament v utorok schválil nový zákon o investičnej pomoci. Na to, aby ju firmy získali, už nebudú musieť prijať nových ľudí.

BRATISLAVA. Viac investícií do výskumu a vývoja namiesto priemyselnej výroby. Týmto smerom chce minister hospodárstva Peter Žiga zo Smeru upriamiť poskytovanie investičných stimulov. Poslanci parlamentu v utorok podvečer schválili zákon, ktorý upravuje pravidlá poskytovania štátnej pomoci pre firmy. Ak ho podpíše prezident Andrej Kiska, platiť začne od apríla. "Nový zákon sa bude orientovať na podporu investícií do výskumu a vývoja s vyššou pridanou hodnotou, čo je dôležité pre budúcnosť našej ekonomiky," povedal hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano. Po jedenástich rokoch ide o úplne nový zákon. Predchádzajúci zákon schválila prvá vláda Roberta Fica (Smer) ešte v roku 2007. Odvtedy ho parlament stihol zmeniť jedenásťkrát.

Lepšie pre štát

Za rozhodnutím ministerstva možno vidieť viaceré dôvody. Žigovi úradníci chcú zmeniť štruktúru firiem, ktoré k nám lákame. Rezort očakáva, že na Slovensko v najbližších rokoch už nebudú v rozsiahlej miere prichádzať nové investície. Pôjde skôr o rozširovanie tunajších závodov, ktoré budú investovať skôr do nových technológií. Tie postavia na automatizácii, robotizácii a inteligentných riešeniach. Dopyt po novej pracovnej sile už nebude taký veľký, aký bol v minulosti. Ak však príde nová firma, nemala by mať len čistú výrobu, ale mala by byť úzko previazaná s podnikovým vývojom. Ministerstvo novým zákonom reagovalo aj na to, že v západnej časti krajiny firmy hlásia nedostatok kvalifikovaných ľudí. "Taká pomoc by išla vyslovene na preplácanie ľudí z iných firiem, teda nesystémovú konkurenciu na trhu práce, respektíve firmám, ktoré si nenájdu domácich pracovníkov. Cieliť na výskum a vývoj plus technologicky náročnú výrobu by som bral vo všeobecnosti ako dobré zameranie," hovorí analytik Revue priemyslu Martin Jesný. Aj preto sa Žigovi úradníci v porovnaní s ešte platným zákonom rozhodli pristúpiť k radikálnej zmene. Podniky na získanie investičného stimulu už nebudú musieť zamestnať nových ľudí, postačí, len ak ich neprepustia. Dnes ich musí spoločnosť zamestnať najmenej 30. "Investor, ktorý využije možnosť nevytvárať nové pracovné miesta, sa automaticky ochudobní o možnosť uchádzať sa o priamu investičnú podporu a bude môcť požadovať investičnú pomoc výhradne vo forme daňovej úľavy," hovoril ešte v polovici júna Stano.

Bude to fungovať?

Žigovo ministerstvo pripravilo aj ďalšie zmeny. Napríklad podmienky na získanie priamych peňazí budú výrazne náročnejšie. Podniky budú musieť v regióne zároveň zainvestovať oveľa viac peňazí ako pri iných formách pomoci. Ako povedal managing partner KPMG Slovensko Ľuboš Vančo, štát by mal pomoc aj naďalej poskytovať, no mala by byť adresnejšia, ak ide o lokality stredného a východného Slovenska. "Pomoc bude fungovať, ak sa vhodné investície správnych druhov budú lákať do správnych odvetví a čo je zvlášť dôležité, do lokalít, kde to má význam," dodáva Jesný. Dôležité podľa Jesného je, aby lokalita vyhovovala biznisu investora. Ale pri správnej a odbornej práci a najmä informovaní potenciálnych investorov sa môže zvýšiť šanca ich príchodu aj s pracovnými miestami do málo rozvinutých častí Slovenska, kde je nízka zamestnanosť. Týka sa to podľa Jesného aj sofistikovanej výroby, výskumu a vývoja. Tá je dnes dlhodobo najvyššia v Košickom a Prešovskom kraji. Kým v košickej župe bola výška nezamestnanosti v decembri na úrovni bezmála desať percent, v prešovskej bola o niečo nižšia 9,68 percenta. Aj preto je podľa niektorých odborníkov poskytovanie investičných stimulov len kompenzáciou štátu voči investorovi za nekvalitné podnikateľské prostredie. "Najväčšie prekážky v podnikaní tradične predstavuje daňové a odvodové zaťaženie podnikania a množstvo registračných a administratívnych povinností – často duplicitných. Celkové bremeno regulácie podľa našich analýz je v objeme viac ako 12 miliárd eur ročne," povedal tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Milióny na pomoc

Štát minulý rok rozdal na investičnú pomoc pre firmy približne 84 miliónov eur 15 podnikom. Jedno pracovné miesto najdrahšie vyšlo na západnom Slovensku – podľa prepočtov INESS v priemere na 31-tisíc eur. Až štyri z 15 podnikov získali opakovú štátnu pomoc. Jeden z nich, SCA Hygiene Products Slovakia, dokonca získal štátnu pomoc už po tretíkrát – v rokoch 2004 a 2006. A vlani to bolo vo výške štyri milióny eur vo forme daňových prázdnin. "Opakovaná pomoc vybraným firmám naznačuje, že nie sú konkurencieschopné alebo sú spriaznené s politickými špičkami, ktoré o podpore rozhodujú. Vláda by nemala podporovať podniky, ktoré sa samostatne nevedia udržať na trhu. Je to mrhanie verejnými zdrojmi," povedal riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Štátna pomoc

Firma už nebude musieť zamestnať nových ľudí,

bude stačiť udržanie pracovných miest,

bude sa dávať dôraz na firmy, ktoré sa chcú zamerať na výskum a vývoj,

podniky sa dostanú ľahšie k daňovej úľave,

pri investíciách do technologických centier sa bude klásť dôraz na plat,

príspevky na pracovné miesta sa v priemyselnej výrobe nemajú dávať na strednom a západnom Slovensku.

SME, MAREK PORACKÝ, 8.2.2018 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards