Slovensku sa ekonomicky naozaj darí. Zadlženosť domácností však stále stúpa a máme v tejto disciplíne smutný rekord. Môže prísť šok

Slovensku sa ekonomicky naozaj darí. Zadlženosť domácností však stále stúpa a máme v tejto disciplíne smutný rekord. Môže prísť šok

Slovenskej ekonomike sa v súčasnosti darí. Ide o súčasť viacerých faktorov, napríklad vývoja na pracovnom trhu. V doterajšej histórii Slovenska ešte nikdy nebolo zamestnaných toľko ľudí ako v roku 2017, uvádza správa Národnej banky Slovenska. Kým v roku 1995 dosahovala ekonomika SR polovicu priemeru výkonu Európskej únie, v roku 2016 to už bolo 78 % priemeru EÚ. Napriek tomu by sme však mali mať na pamäti, že môže prísť šok.

Správa však upozorňuje na negatíva, ktoré sprevádzajú našu hospodársku realitu. Ľudia si začali brať čoraz viac úverov. "Pokračujúce makroekonomické a finančné trendy naďalej prispievali k zvýšenej ponuke aj dopytu po retailových úveroch. K septembru 2017 bolo tempo rastu retailových úverov s hodnotou 13,6 % medziročne," konštatujú analytici z NBS. Výrazne sa pod výsledky podpisujú hlavne úvery pre domácnosti.

Úvery ako významný hospodársky faktor krajiny

Podiel úverov domácnostiam na HDP na Slovensku dosiahol počas roka 2017 najvyššiu hodnotu spomedzi štátov strednej a východnej Európy. Nárast za posledných 12 mesiacov bol najvyšší v eurozóne, ako aj v rámci krajín strednej a východnej Európy. V tomto roku sa tiež potvrdilo, že Slovensko je jedinou krajinou EÚ, v ktorej sa zadlženosť domácností každý rok zvyšuje nepretržite od roku 2005.

Analytik Juraj Karpiš upozorňuje i na iný fakt, ktorý môže zohrávať rolu v tempe rastu úverov. "Na Slovensku prebehla reštrukturalizácia bánk, po čom tieto boli opatrné v poskytovaní úverov domácnostiam. Rast sa preto začínal z nízkych úrovní."

A spotrebiteľské úvery? Tie už niekoľko rokov pribúdajú stálym prírastkom zhruba 550 miliónov eur ročne. V septembri dosiahli v priemere 8,7 %.

Dôsledky zadlžovania: Môže prísť šok

Nízke úrokové sadzby bánk lákajú ľudí na ďalšie úvery. Rast zadlženosti zvyšuje zraniteľnosť domácností voči prípadným šokom. NBS upozorňuje, že sa v strednodobom horizonte môže zvýšiť pravdepodobnosť vypuknutia finančnej krízy a viesť k nižšiemu rastu ekonomiky. Preto by sme mali byť v ďalšom zaúverovávaní sa opatrní.

NBS hovorí, že čím sa lepšie darí hospodárstvu a sú nízke úroky, tým si ľudia viac úverov berú. Čo je ale horšie, rast zadlženosti slovenských domácností bol však výrazne rýchlejší ako v ostatných štátoch strednej a východnej Európy.

Správa navyše konštatuje, že "časť úverov je poskytovaná klientom, ktorých celková zadlženosť v pomere k ich príjmu je po započítaní poskytnutého úveru vysoká".

Čo sa týka slovenskej ekonomiky celkovo, tak v prvom polroku 2017 pokračovala v raste o 3,1 % ročne. V dynamike rastu ekonomiky už ale nepatríme na rozdiel od minulého roka na čelo krajín EÚ. V prvom polroku 2017 až 13 krajín Únie rástlo rýchlejšie.

Rast HDP by mal v nasledujúcich dvoch rokoch presiahnuť 4,5 %. Domáca ekonomika by okrem stabilne posilňujúcej spotreby domácností mala profitovať aj z plánovaných investícií v automobilovom priemysle, očakávaného zrýchlenia čerpania eurofondov a rozbehnutia infraštruktúrnych projektov. K ekonomickému rastu by mal prispievať aj export.

Nové a nové úvery produkujú ich dostupnosť, hovorí Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz

Slovensko je jedinou krajinou EÚ, v ktorej sa zadlženosť domácností každý rok zvyšuje nepretržite od roku 2005 – čím je to spôsobené a prečo práve u nás dochádza k tomuto javu?

Dôležitým faktorom je zvyšujúca sa dostupnosť úverov. Na Slovensku prebehla reštrukturalizácia bánk, po čom tieto boli opatrné v poskytovaní úverov domácnostiam. Rast sa preto začínal z nízkych úrovní. V poslednom čase rast zadlženosti ženú najmä hypotéky, pri ktorých domácnosti reagujú na extrémne nízke úroky manipulované Európskou centrálnou bankou.

Prečo je pre krajinu, pre jej HDP, nebezpečné, keď dochádza k pokračujúcej zadlženosti domácností?

Rast HDP financovaný hypotékami má krátkodobý efekt, keďže ide v podstate o spotrebu a nie investície do rastu produktivity ekonomiky. Miera zadlženia môže byť problémom, ak sa úroky vrátia k historickým priemerom. Tie môžu bolieť najmä hypotekárnych dlžníkov, ktorí počítajú s nízkymi úrokmi na celé obdobie trvania ich záväzku.

Dá sa hovoriť v súvislosti s braním si úverov o nejakom pozitívnom dôsledku na hospodárstvo?

Dlh nie je dobrý ani zlý. Dlh pomáha dlžníkom vyhladzovať životný príjem a presunúť budúci zárobok do súčasnosti. Problémom je, ak dlžník neodhadne správne budúcnosť. Napríklad ak monetárna politika v podobe dočasných nízkych úrokov naláka domácnosť do nehnuteľnosti, na ktorú táto pri normalizácii úrokov nebude mať dostatočný príjem.

Rast úverov je pritom pozitívnym prejavom kondície ekonomiky dôsledkom pretrvávajúceho pozitívneho vývoja na trhu práce, ponuky úverov či trhu / cien bývania. Aká je podľa vás v súčasnosti naša ekonomika – vývoj HDP, nezamestnanosti?

Slovensko má nízku nezamestnanosť a mzdy rastú. Ceny akcií, dlhopisov a bitcoinu sú na rekordných úrovniach. V eurozóne máme dobré časy, ktoré pomohla zabezpečiť aj ECB vtvorenímm vyše 7000 nových eur na každého obyvateľa eurozóny v priebehu posledných troch rokov.

Tempo rastu úverov na bývanie bolo ovplyvnené očakávaniami dôsledkov opatrenia NBS či pretrvávajúcimi nízkymi úrokovými sadzbami – kedy očakávate, že by sa tento trend zadlžovania mohol znižovať?

Ak začnú rásť úroky alebo sa minú kredibilní dlžníci, potom dôjde k spomaleniu alebo zastaveniu tohto rastu.

 1.12. Ľudovít Kusal link

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards