Šrotovné je ekonomický hoax

S nemalým prekvapením som si prečítal, že vláda koketuje s myšlienkou na šrotovné. Toto bizarné ekonomické opatrenie sme tu naposledy mali v časoch hlbokej ekonomickej krízy v roku 2009. Dnes sa o ňom bavíme vo vrcholiacom boome.

Šrotovné je ekonomický hoax

Bez ohľadu na to, kde sa nachádza ekonomický cyklus, je šrotovné ekonomickým nezmyslom, ba priam hoaxom. Vychádza z pomýlenej, ale hlboko zakorenenej predstavy, že zdrojom rastu je spotreba. Nie, spotreba nie je zdrojom rastu. Spotrebovávať dokáže každý a neobmedzene. Je to tá najľahšia vec v živote.

Argument šrotovným je podľahnutím tzv. „klamu rozbitého okna“, ktorý popísal v 19. storočí na príklade nezmyselnosti cieleného vytĺkania okien na ulici francúzsky ekonóm Frederic Bastiat. Šrotovné dosiahne dve veci. Tou prvou je umelé preskupenie spotreby. Ľudia, ktorí sa rozhodnú kúpiť auto kvôli šrotovnému, by svoje eurá nezašili do podušky (obzvlášť pri financovaní lízingom), ale minuli by ich inak. Teda týchto niekoľko tisíc eur nie je vytvorených zo vzduchu, alebo vytiahnutých z kredenca, ako sa to snažia prezentovať niektorí politici - prídu o ne desiatky iných firiem a spoločností, ktoré svoju prácu robili dobre a ich produkty sú medzi ľuďmi žiadanejšie ako autá.

Tou druhou je zničenie aktív s hodnotou – starých automobilov. Autá, ktoré budú zošrotované, by často mohli slúžiť ďalej a obnovená mohla byť iná časť rodinného kapitálu, napríklad kuchyňa - ak by to záležalo na rozhodnutiu jednotlivca. Ekonomika tak nezíska nič, naopak – stratí. Tisíce vozidiel, ktorých trhová hodnota bola niekde okolo tisícky, či dvoch.

Vláda však rozhodla, že potrebné je obnovovať autá. Budete počúvať reči o tom, ako vysoký je priemerný vek vozidiel na Slovensku. Ale ten vek je vysoký z konkrétneho dôvodu – preto, lebo slovenskí spotrebitelia majú vo svojich košíkoch iné, dôležitejšie produkty. Budete počúvať, ako sa znížia emisie a zvýši bezpečnosť. Áno, ale za milióny si kúpime len posunutie tohto efektu o pár mesiacov dopredu. Väčšina kupujúcich by si novšie auto kúpila aj tak, len o trochu neskôr. V roku 2008 bolo na Slovensku 70 000 nových registrácií, v „šrotovnom“ roku 2009 ich bolo 75 000, no v roku 2010 už len 64 000. V roku 2018 to len tak mimochodom bolo aj bez šrotovného 98 000 nových registrácií, najviac v histórii Slovenska.  

Ak je riešenie krízy také jednoduché, prečo sa do toho neoprieť poriadne? Prečo nedať šrotovné na domy a pomôcť stavebnému priemyslu? Ak zbúrate aspoň 50 rokov starý dom, dostanete 25000 €! Alebo textilnému priemyslu? Ak každý týždeň zahodíte jedno tričko, dostanete tri eurá. A tak môžeme pokračovať a postupne ničiť všetko - veď nám to dá prácu, nie? Zidealizovaným symbolom ekonomického pokroku by sa mohlo stať malé dieťa, ktoré po kuchyni rozsype raňajky v momente, keď rodičia práve povysávali. Alebo symbolom zmýšľania vlády, teraz sám neviem.

Minulé šrotovné stálo 55 miliónov eur. Pre porovnanie, aktuálna finančná diera len v neštátnych  nemocniciach kvôli sociálnym balíčkom je zhruba 65 miliónov eur. Nenechajte si nahovoriť, že šrotovné je ekonomické perpetuum mobile, lebo „veď sa vráti na zaplatených daniach“. Samozrejme že nevráti, pretože je to hra s nulovým súčtom - z tých istých miliónov by boli zaplatené dane aj pri inom použití. Ale keď už sme pri tých daniach, prečo miesto šrotovného vláda nenavrhne radšej zrušiť registračnú daň, ktorá predražuje nové automobily?

SME, 29.3.2019

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards