INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Základné školstvo neschopné reakcie

Róbert Chovanculiak, 25.05.2015 05:03 , zaradenie Blog
Kategórie: školstvo

Jedno z najzaujímavejších čísel zo slovenského školstva je pomer vývoja počtu žiakov na základných školách k počtu škôl, tried, učiteľov alebo celkovo nákladov na základné školy. Za posledné štvrť storočie poklesol počet žiakov základných škôl skoro o polovicu. Podľa údajov zo štatistickej ročenky Ústavu informácií a prognóz školstva bolo v roku 1989 724 248 žiakov, pričom v školskom roku 2014/2015 ich bolo na základných školách už len 425 731.


Tento pokles dopytu však nesprevádzalo skoro žiadne prispôsobenie sa na strane ponuky. Počet škôl poklesol len mierne, počet učební dokonca narástol a počet učiteľov sa zmenšil ani nie o 5 %. Presné čísla aj s prepočtami na jedného žiaka sú v tabuľke 1. Ako môžete vidieť, na začiatku 90. rokov pripadalo na jednu školu vyše 300 žiakov, zatiaľ čo v roku 2014 to už bolo pod 200. Toto všetko bolo sprevádzané rastom výdavkov na základné školstvo – aj keď podľa mnohých nedostatočným, slabou kvalitou jeho výstupov a zároveň nespokojnosť učiteľov s ich odmenami.



V zásade však nejde o žiadnu náhodu, náhodou by bol presne opačný stav, t.j. keby sa služby základného vzdelávania priamo prispôsobovali zmenám vo vonkajších podmienkach. Dôvod je prostý - prenechanie plánovania štruktúry tejto služby vo verejných rukách. Tieto ruky, na rozdiel od tej neviditeľnej, totižto nemajú mechanizmy, ktoré by im umožnili dynamické prispôsobovanie sa štruktúry nejakého odvetvia meniacim sa podmienkam t.j. preferenciám, technológiám a dostupným zdrojom. Verejný sektor nedokáže kalkulovať zisk a stratu, inak povedané, nevie identifikovať, či daná služba na konkrétnom mieste zvyšuje blahobyt spoločnosti, alebo naopak je len plytvaním zdrojmi, ktoré mohli byť použité inde.

Plánovanie štruktúry základného vzdelávania pomocou administratívno-byrokratických nariadení tak trpí rovnakými problémami akými trpelo plánovanie hygienických potrieb v socializme a akými by trpelo akékoľvek iné odvetvie vyňaté z tlaku trhových mechanizmov. Výsledkom sú rôzne nerovnováhy: na jednej strane prebytok niečoho a zároveň nedostatok iného, na druhej strane prítomna nespokojnosť s odmenou u zamestnancov a zároveň nespokojnosť  zákazníkov s výkonom. Nie je náhoda, že v diskusiách o „primeranosti“ financovania školstva sa používajú o kvalite vzdelávania nič nehovoriace ukazovatele, ako % hrubého domáceho produktu, alebo priemer nejakej skupiny, ako napr. EÚ 28, či OECD.

Dnes základné školy vyprodukujú skoro o polovicu menej žiakov ako pred 25 rokmi a zároveň na to potrebujú stále viac zdrojov. A to všetko pri v posledných rokoch klesajúcej kvalite vzdelania podľa medzinárodných testov PISA. Je ťažké nájsť nejaké iné neverejné odvetvie, ktoré by dosahovalo obdobné výsledky pri neustále sa zlepšujúcich IT technológiách, ktoré sú mimochodom zodpovedné za revolúciu práve aj v nových spôsoboch vzdelávania.

Z týchto nerovnováh však nevyplýva, že dnes ide do základného školstva príliš veľa zdrojov. Pravda je taká, že nikto nevie, koľko je veľa alebo málo zdrojov v akomkoľvek odvetví, pokiaľ nefunguje v rámci trhových mechanizmov. Kým však diskusia v EÚ alebo na Slovensku dozreje týmto smerom, je potrebné hľadať v školstve oblasti, procesy a motivácie, ktoré by pomohli pri prispôsobovaní sa školstva meniacim sa podmienkam, zvýšili kvalitu jeho výstupov a zabezpečili vyššiu spokojnosť spotrebiteľov. Nech už sú to vouchery, kredity aj na mimoškolské vzdelávanie, vyššia autonómnosť škôl a konkurencia medzi nimi alebo aktívnejšia podpora domáceho vzdelávania.

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter


 

The Liberty Camp