INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Problémy základného školstva začínajú na vysokých školách

Róbert Chovanculiak, 14.09.2015 02:34 , zaradenie Blog
Kategórie: školstvo

Nech sa to niekomu páči alebo nie, vzdelávanie je služba ako každá iná. Má svoje výnosy (zvyšovanie ľudského kapitálu, sociálnych zručností, vychovania atď.) a svoje náklady (budovy, platy učiteľov, pomôcky atď.). Téma zdrojov v školstve tak podlieha ekonomickým zákonitostiam. Otázka teda neznie, či je vzdelávanie dobré, potrebné, alebo zlé a zbytočné, ale koľko vzdelávania je dobré a potrebné a koľko je už zlé a zbytočné. Ide tak o otázku hraničných veličín – prináša posledné euro investované do školstva stále väčšiu hodnotu ako to jedno euro, alebo už menšiu?

Na voľnom trhu tento problém rieši neviditeľná ruka pomerne efektívne, verejnej správe sa to moc nedarí. Žiadny analytik sa nemusí zamýšľať, či vyrábame dosť alebo už veľa smartfónov, či je v obchodoch dosť hygienických potrieb alebo nedostatok, prípadne či existuje dostatok jazykových škôl.  Naopak viditeľná ruka politika v týchto kalkuláciách často zlyháva. Príklad: z verejných financií je každoročne financované štúdium pre asi 10 000 študentov 14 pedagogických fakúlt. Toto číslo je obrazom absurdnej neefektivity a plytvania nech ho stiahneme k hocakému základu. 

Na Slovensku učí 70 000 učiteľov na materských, základných a stredných školách. V roku 2014 absolvovalo odbory pedagogických vied, učiteľstva a učiteľstva predmetov v kombináciách vyše 4 616 študentov  (a to tam ešte nie sú zarátaní absolventi doplňujúceho pedagogického štúdia, ktoré organizuje množstvo vysokých škôl po celom Slovensku). To inými slovami znamená, že ak by mali súčasných učiteľov nahrádzať každoročne čerství absolventi pedagogických odborov, každých 15 rokov by sa kompletne obmenila učiteľská základňa. To sa samozrejme nedeje a vysoké školy skôr každým rokom produkujú vzdelanie, ktoré následne vyšumí z hláv študentov a nikde v praxi sa neuplatní. Ťažko nájsť lepšiu definíciu neefektivity.

V roku 2014 absolvovalo I. a II. stupeň vysokých škôl interne 36 369 študentov. Tí s pedagogickým odborom tak tvorili vyše 12%. Ak na vysoké školstvo ide z rozpočtu 455 miliónov (2015), tak sa dá hovoriť o plytvaní za niekoľko desiatok miliónov eur. Čo určite nie je čiastka na zahodenie v rozpočte, ktorý je pravidelne zo všetkých strán kritizovaný za nízku mieru prerozdelenia zdrojov na vedu a vzdelanie.

Problémom však samozrejme nie sú len financie. Otázna je aj kvalita týchto 14 fakúlt. Dopyt po nich totižto očividne nie je z dôvodu pridanej hodnoty vo forme vzdelania a rastu ľudského kapitálu. Ak je jasné aj samotným študentom, že pedagogické vedomosti nezužitkujú, musí byť ich motivácia inde. Najčastejšie je ním pravdepodobne čisto signalizačná úloha titulu. Vysoká škola tak prestáva plniť funkciu služby zvyšujúcej kvalitu ľudského kapitálu, ale stáva sa signalizačným nástrojom, ktorý len oddeľuje konformistov schopných sedieť dlhé hodiny na jednom mieste a splniť triviálne úlohy od tých ostatných. Z pohľadu spoločnosti tak ide znova o čisté plytvanie. Štát dotuje signalizačnú úlohu, ktorá iba škatuľkuje ľudí na základe ich schopností „prejsť vysokoškolským testom“ a šetrí náklady pri náboroch pre súkromné firmy. V tomto systéme trpia predovšetkým tí, ktorí to s učením myslia vážne a nedostáva sa im kvalitné vysokoškolské vzdelanie.

Na Slovensku sa často spomína Fínsko ako prototyp úspešného školstva. Je ťažké povedať, čo skutočne tkvie za úspechom tejto krajiny. Za spomenutie však istotne stojí informácia, že Fíni v 70-tých rokoch zavreli štyri pätiny pedagogických univerzít a ponechali funkčné len tie najlepšie.

 

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter


 

The Liberty Camp