Ekonomika so zatvorenými očami (.týždeň)

Ako povedal v rozhovore pre .týždeň 29.8.2015 Róbert Chovanculiak, v zdieľanej ekonomike sa dnes točí približne 15 miliárd dolárov. Podľa rôznych predpovedí by sa do roku 2025 mala vyrovnať svojim klasickým náprotivkom v jednotlivých oblastiach.

Ekonomika so zatvorenými očami (.týždeň)

 Svet, v ktorom existujú iba transakcie výhodné pre účastníkov výmeny, a pritom neškodné pre tretiu osobu. A to všetko bez štátnych pravidiel. O takom sa asi po nociach sníva ekonómom oslavujúcim zdieľanú ekonomiku.

.ak existuje človek, ktorý by si rád čo najjednoduchšie otvoril hotel, po návšteve zopár úradov začne o sebe premýšľať skôr ako o fyzickej osobe, ktorá si chce zriadiť prevádzkareň na prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia. Potrebuje poslať tlačivá na živnostenský a daňový úrad, prípadne pamätať aj na to, že podľa zákona musia visieť v každej skrini štyri rovnaké vešiaky. Ak by mal majiteľ záujem niekoho zamestnať, pracovný portál Profesia vypočítal, že na to potrebuje 84 rôznych papierov.

Už dávnejšie prestala byrokracia slúžiť na to, aby zabezpečila správny chod verejných inštitúcií. Začala slúžiť sama sebe a polovica tlačív existuje iba na potvrdenie tej druhej. Úradníci a klasickí podnikatelia, ktorí sa s ňou chtiac-nechtiac zmierili, si teraz s hrôzou všimli, že to ide aj bez nej. Dnes sa môže napríklad Vierka rozhodnúť ponúknuť na webe svoju voľnú izbu o polovicu lacnejšie ako v najbližšom hoteli a majiteľa nechať stáť šokovaného s otvorenými ústami. Nepotrebuje žiadne potvrdenia, iba zopár kliknutí na internete.

.tragédia sebeckých pastierov Kým v auguste 1968 sme v Československu premýšľali o našej vlastnej tragédii, v americkom magazíne Science premýšľal ekológ Garrett Hardin o tragédii, ktorú zažívajú kravy na pastvine. Pod metaforou, ktorú nazval ,,tragédia spoločnej pastviny", hovorí o desiatich pastieroch na jednej lúke. Ak ma každý z nich desať kráv a presne vyčlenený priestor lúky, všetko je v poriadku. Ak však jeden z pastierov maximalizuje svoj úžitok a kúpi si ešte jednu kravu, ďalší ho môžu nasledovať a lúka sa nestačí regenerovať. Sebecké využívanie spoločných zdrojov za účelom maximalizovania osobného zisku môže viesť k tragickému vyčerpaniu zdrojov.

Ekológ Hardin použil túto jemu blízku metaforu a otvoril tak tému zdieľania spoločných zdrojov už v polovici 20. storočia. O desať rokov prišli s termínom ,,spolupracujúca konzumácia" Marcus Felson a Joe L. Spaeth a idea zdieľaného súkromného majetku sa začala všetkým pozdávať. V roku 2011 magazín Time zaradil zdieľanú ekonomiku medzi desať myšlienok, ktoré zmenia svet, s titulkom Dnešná rozumná voľba: Nevlastni. Zdieľaj. Nadšenie ekonómov si všimla aj britská vláda, ktorá v aj novej ekonomike vidí budúcnosť svojej krajiny. V tohtoročnom rozpočte si dáva za úlohu podporiť dynamickú ekonomiku, a to cez ,,prostriedky, ktoré pomôžu odomknúť potenciál zdieľanej ekonomiky." ,,V zdieľanej ekonomike sa dnes točí približne 15 miliárd dolárov. Podľa rôznych predpovedí by sa do roku 2025 mala vyrovnať svojim klasickým náprotivkom v jednotlivých oblastiach," myslí si podobne ako britská vláda aj Robert Chovanculiak zo slovenského ekonomického inštitútu INESS. Nadšenie dorazilo aj k nám.

.mŕtve postele a vŕtačky ,,Keby niekto prenajímal domček na strome v Thajsku, išli by ste tam?" pýta sa nadšene cestovateľka Vierka. ,,Ja by som išla hneď. Veď čo mi dnes môžu ponúknuť päťhviezdičkové hotely? Iba možnosť prespania. To sa rovnako môžem vyspať aj na chodníku." Dobrodružná cestovateľka Vierka prenajíma vedľajšiu izbu vo svojom byte vbratislavskej Vrakuni cez webstránku a aplikáciu Airbnb. Práve táto platforma založená na princípe BnB - teda jednu noc a jedny raňajky, je jednou z najúspešnejších platforiem zdieľanej ekonomiky. Koncom roka 2014 ponúkala na svojej stránke vyše milión voľných izieb, čo je viac, ako ponúkajú medzinárodné hotelové siete, napríklad aj Hilton. Na webe ponúkajú od voľných domov až po voľné postele v izbe milióny užívateľov, ktorí sa chcú podeliť so svojím takzvaným mŕtvym kapitálom. Vŕtačka, ktorá stojí zahrabaná v skrini v jednej domácnosti, môže poslúžiť tej druhej, kde je práve o nejakú tú dobrú vŕtačku núdza.

Stačí len zavesiť ponuku na web 100tools. Ak niekto nemá čas na pravidelné prechádzky so svojím psom, zatiaľ čo iný by rád chodil len občas - prechádzky pre svojho psa si môžu zariadiť cez Borrow My Doggy. Alebo idete v aute z Bardejova do Viedne a máte štyri mŕtve sedadlá vedľa seba? Skúste niekoho zviezť cez Blablacar. Zložíte sa spoločne na benzín a okrem toho nepôjdete sám. A to sú presne dva dôvody, prečo sa zdieľaná ekonomika stáva budúcnosťou. Druhý dôvod je pritom možno ešte podstatnejší než ten prvý.

,,Každý na Airbnb to určite robí aj preto, aby si zarobil. Nielen preto, že má voľnú izbu a je mu smutno," smeje sa Eva, ktorá rovnako ako Vierka na Airbnb prenajíma jednoizbový byt. Zdieľaná ekonomika nie je romantická predstava dobrovoľnej výmeny. Práve preto, že sa v nej točia nemalé peniaze, ju ekonómovia začali brať seriózne. Eva z nich zaplatí polovicu nákladov na svoju hypotéku. Vierka prenajíma izbu v Bratislave ešte len desať dní, pred rokom to však skúsila v Barcelone. S priateľom sa vtedy rozhodli prenajať si väčší byt, ktorý bol cenovo výhodnejší. Jednu izbu prenajímali cez Airbnb a vložené náklady sa im po čase vrátili. Obe to však určite nerobia iba kvôli peniazom. Eva sa usmieva, keď rozpráva o jej prvých hosťoch. ,,Bol to taký milý pár z Londýna, s ktorými som doteraz v kontakte. Zhodou okolností chodím za prácou do Londýna. Padlo mi dobre, že tak ako som ich v Bratislave sprevádzala ja, aj oni mňa previedli Londýnom." Pre Evu a rovnako aj pre Vierku je samozrejmé, že svojich hostí berú na výlety. Problém im nerobí ani prísť po nich na letisko o piatej ráno. Keďže Eva odchádza často do Londýna, spravila pre svojich hostí ,,aspoň" webstránku, na ktorej vyznačila, čo sa oplatí v meste navštíviť.

Obe majú na túto osobnú starostlivosť jedno spoločné vysvetlenie. ,,Keďže sama cestujem, viem, aké to je, prísť na stanicu v noci a čakať, kým ma nejaký hotel prijme. Vždy sa im snažím vyjsť v ústrety, lebo viem, že by to pomohlo aj mne."

.bOZP už nie je bezpečné ,,Zdieľaná ekonomika je obojstranná výmena, vďaka ktorej sa obaja účastníci majú lepšie a transakcia nikomu v krajine nepohorší," hovorí ekonóm Chovanculiak. Podľa neho je to krok k Paretovmu optimu - teda vysnívanému ideálu, keď sa zdroje v ekonomike presunú tak, aby osobám pomohli, ale nikomu nepoškodili. Taxikári, búšiaci na newyorské ,,taxíky" aplikácie Uber, by mu však asi nedali za pravdu. Veď ak je také jednoduché požičať si vŕtačku, novú si už nikto nemusí kúpiť. A taká Vierka a Eva sú dnes úhlavnými nepriateľmi všetkých hotelierov. ,,Zdieľaná ekonomika je nepriateľom pre oblasti, v ktorých existujú štátne regulácie. Tie si vylobovali určité záujmové skupiny a na základe nich teraz dosahujú renty, teda zvýšené zisky, ktoré by boli za normálnych okolností nižšie," hovorí Chovanculiak a situáciu prirovnáva k taxikárom, ktorí si vylobovali lukratívne licencie a monopolné postavenie. Trochu iným reguláciám čelia aj podnikatelia. Kilogramy bezvýznamných tlačív, ktoré majú zabezpečiť bezpečnosť prevádzky. ,,Regulácie už v istom bode stratili svoj zmysel.

Zdieľaná ekonomika ich dokáže efektívne nahradiť reputačnými systémami," tvrdí ekonóm. Reputácie, alebo hodnotenia by mali zanechať obaja účastníci po skončení výmeny na svojej platforme. Zhromaždené hodnotenia tvoria akési vysvedčenia na profile každého člena a motivujú ich, aby sa nesprávali nevhodne. Tak, ako dokumenty BOZP motivovať nikdy nedokážu. Až vďaka osobným odporúčaniam sú ľudia ochotní pustiť do svojho domu aj úplne cudzieho človeka. ,,Rodičia boli najprv skeptickí k tomu, aby som do vedľajšej izby pustila cudzinca. Ale boli prekvapení, ako dobre to funguje," hovorí Vierka a priznáva, že kým starší sú voči takýmto manierom nedôverčiví, mladí ľudia sú nadšení. Lebo internet. Ten umožnil znížiť transakčné náklady, ktoré doteraz zdieľanú ekonomiku brzdili, na nulu.

,,Nie na nulu, na jedno kliknutie," opravuje Chovanculiak. Aj doteraz mali ľudia voľné izby na prenájom, ale len ťažko sa dozvedeli o niekom, kto práve pricestoval do mesta a hľadal nocľah. Pomocou aplikácie celý obchod trvá jedno cinknutie v smartfóne. Zdieľaná ekonomika zatvorila oči pred zabehnutými pravidlami a vytvorila si svoj vlastný svet. Časť ekonómov však varuje, že práve to ju môže položiť. Podľa ekonóma Chovanculiaka by však vlády mali nájsť systém kontroly. ,,Každá z platforiem zhromaždila o svojich klientoch dosť informácií na to, aby vlády vymysleli spôsob, akým dostať z ich obchodovania aspoň sumu v podobe dane." Okrem nulových štátnych zásahov zdieľaná ekonomika ukazuje ešte na niečo iné. ,,Dávno som pochopila, že keď cestujem, nepamätám si peknú izbu, ale zážitky s ľuďmi, ktorých som stretla. Hotely sú príliš uniformné akockaté," tvrdí Vierka.

Vierka a Eva vodia zahraničných turistov na originálne miesta, ktoré by samy rady videli v iných krajinách. Ponúkajú lepšie služby, lebo si tie zlé zažili na vlastnej koži. Luxusné služby síce zostanú výsadou biznismenov, ale pre čoraz viac mladých ľudí sú zastarané. Možno pritlačia na to, aby dnešné služby inovovali. A neponúkali len sivé izby so štyrmi rovnakými vešiakmi.

Denisa Gdovinová

.týždeň, 29.8.2015

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards