INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Pomýlené HDP

Steven Horwitz, 08.12.2015 01:31 , zaradenie Články týždňa
Kategórie: hdp

Ekonomická aktivita vs. ekonomický rast

Dokonca aj ten najchytrejší ekonóm môže urobiť jednoduchú chybu. Dve nedávno vydané knihy Násilie a Sociálne Obstarávanie od Douglasa Northa, Johna Wallisa a Barryho Weingasta a Prečo národy zlyhávajú od Darona Acemoglua trpia nepochopením konceptu o ekonomickom raste. Obe knihy hovoria o vysokej miere ekonomického rastu v Sovietskej ekonomike v polovici 20. storočia. Aj keď autori berú správne na vedomie, že takýto rast nebol udržatelný, napriek tomu predpokladajú, že agregátne merania, na ktoré sa spoliehajú ako na dôkaz rastu, ako je aj HDP, sa skutočne aj odrazili v zlepšení  životov sovietskych občanov.  Nie je ale úplne jasné, či tieto merania sú dobrými indikátormi skutočného ekonomického rastu.

Toto nepochopenie ekonomického rastu má dve formy. Jednou z nich je predpoklad, že tradičné merania, ktoré používame na sledovanie ekonomickej aktivity tiež popisujú hospodársky rast, a tou druhou je nesprávna výroba materiálnych vecí pre dosiahnutie takéhoto rastu.

Jadrom tohto zmätku je často koncept hrubého domáceho produktu (HDP). Hoci je to najčastejšie používaný ukazovateľ hospodárskeho rastu, to, čo naozaj meriame je ekonomická aktivita. HDP sa pokúša vypočítať trhovú hodnotu finálnych výrobkov a služieb vyrobených v určitej zemepisnej oblasti počas konkrétneho obdobia.  Pod „finálnymi“  produktmi a službami máme na mysli tovar a služby nakupované konečným zákazníkom, s výnimkou viacerých výmen vstupov použitých pri ich výrobe. Počíta sa bochník chleba, ktorý zakúpite na výrobu sendvičov, ale už nerátame nákup múky firmou, ktorá chlieb vyprodukovala.

Čo ale HDP však nerozlišuje je, či tieto výmeny, ktoré sa odohrávajú – aj celkové množstvo konečných výrobkov – skutočne zvyšujú kvality ľudských životov. A presne tento rast kvality by sme mali považovať za hospodársky rast. Dva krátke príklady môžu ilustrovať toto tvrdenie.

Napríklad národy, ktoré venujú veľkú časť prostriedkov na budovanie obrovských monumentov ich vodcom,  ako výsledok uvidia nárast ich HDP.  Nákup finálnych produktov a práce na postavenie takého monumentu určite zvýši  HDP, ale či naozaj zvýši kvalitu ľudských životov a aj skutočne predstavuje „ekonomický rast“ je otázne. HDP nám nehovorí nič o tom, či použitie finálnych výrobkov a služieb, ktoré ho merajú, je lepšie ako ich alternatívne využitie.

Po druhé stojí tiež za uváženie to, že ľudia často poukazujú na pozitívnu stránku prírodných katastrof: pracovné miesta, ktoré sa vytvoria v procese obnovy. Píšem tento článok na letisku v New Orleanse, kde po hurikáne Katrina, nezamestnanosť bola veľmi nízka a HDP veľmi vysoké. Všetky tieto obnovovacie aktivity sú započítané do HDP, ale nemyslím si, že obnovu zničeného mesta môžeme nazvať ako „ekonomický rast“ –alebo dokonca ako svetlú stránku niečoho. Prinajlepšom nás to vracia tam, kde sme boli pred katastrofou s použitím prostriedkov, ktoré mohli byť vložené niekde inde, do zvýšenia kvality života.

HDP meria ekonomickú činnosť, ktorá môže, ale nemusí predstavovať hospodársky rast. V tomto zmysle je to ako s váhou tela. Predstavme si dvoch mužov vážiacich 113 kíl. Jeden z nich môže byť svalnatý, profesionálny športovec v najlepšej forme, a ten druhý zase na hranolčekovo-kokakolovej diéte. Vedieť, koľko niekto váži, nám nepovie nič o tom, či je táto váha zväčša tuk alebo sval. HDP nám hovorí o tom, že ľudia produkujú veci, ale nehovorí o tom, či tieto veci skutočne prispievajú k zlepšeniu ich životov.

Sovietsky zväz tak mohol produkovať „veci“, ale keď pozriete na životný štandard bežného občana, tak tieto produkty sa zmysluplne nepremietli aj do kvality jeho života.

A práve zvýšenie životnej úrovne je to, na čom nám naozaj záleží, keď hovoríme o ekonomickom raste.

Druhé nedorozumenie ohľadom HDP je vlastne konkrétnejšia verzia toho prvého. Až príliš často si myslíme, že hospodársky rast je predovšetkým o výrobe hmotných statkov. Vidíme to v diskusiách o americkej ekonomike, kde sa (predpokladaný) pokles výroby považuje za symptóm zle rastúcej ekonomiky. Ale ak je hospodársky rast naozaj o hromadení bohatstva – čo znamená, že ľudia sa snažia získavať veci, ktoré si cenia viac – tým pádom nejde len o hmotné statky. Viac fyzických statkov neznamená nevyhnutne, že tie statky aj zlepšujú životy.

Ešte dôležitejšie je však to, na čom naozaj záleží, a to je subjektívna hodnota.  Nákup nejakej služby  môže zvyšovať kvalitu našich životov viac, a byť tiež zdrojom hospodárskeho rastu, než je výroba a nákup hmotných statkov. V skutočnosti to, na čom nám naozaj záleží, keď kupujeme materiálny statok, nie je vec ako taká, ale rozsah služieb, ktoré nám dokáže poskytnúť. Laptop, na ktorom práve pracujem je pre mňa dôležitý, pretože mi poskytuje celú radu služieb (spracovanie textu, hry, internetové pripojenie, etc.), ktoré si ja vysoko cením. Je to subjektívne uspokojenie mojich prianí, na ktorých mi naozaj záleží, a na tom, či ich zdrojom je fyzický statok alebo ľudská práca nezáleží.

Toto je obzvlášť viditeľné v digitálnych a zdielaných ekonomikách, kde nie sú hodnoty vytvárané prostredníctvom ďalšej produkcie vecí, ale efektívnejším a presnejším využitím vecí, ktoré už máme. Uber nevyžaduje väčšiu produkciu aút a Airbnb nevyžaduje výstavbu bytov. Ale lepším využitím už existujúcich zdrojov vytvárame hodnotu – tým máme na mysli hospodársky rast.

Takže na čo by sme mali prihliadať namiesto HDP, ak chceme zistiť, či sme svedkami hodpodárskeho rastu? Pozrite sa na životné štandardy priemerných ľudí, a najmä tých chudobných. Ako ľahko sa môžu dostať k ich základným potrebám? Koľko hodín musia odpracovať, aby tak urobili? Pozrite sa na deľbu práce. Ako uspokojujúca je? Sú ľudia schopní sa špecializovať v úzko-členených odvetviach a stále nájsť dopyt po svojich produktoch?

Ekonomický rast nie je to isté ako ekonomická aktivita. Nie je to len o tom, ako dosiahnuť viac výmen alebo vyrobiť viac vecí. Je to hlavne o tom, že ľudia dokážu získať to, čo chcú s postupne nižšími nákladmi a tým zvýšiť ich blahobyt. A presne to trhy spôsobili za posledné dve storočia. Pre tých z nás, ktorí rozumieme týmto argumentom, je dôležité nepredpokladať, že vyššia miera rastu HDP alebo zvýšená produkciou fyzických statkov znamená automaticky ekonomický rast.

Reálny ekonomický rast je o zlepšení subjektívneho blahobytu ľudí, a to je niekedy ťažšie vidieť, aj keď dôkazy sú všade okolo nás.

Preložené z Foundation for Economic Education, 29.4.2015

Pre INESS preložila Natália Hlaváčová.

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter