Ako (ne)funguje tallinská MHD zadarmo?

Verejná doprava má vo väčšine vyspelých štátov sveta rovnaký problém – je hlboko stratová. Tržby z cestovného zďaleka nepokrývajú náklady a verejná doprava musí byť dotovaná z verejných zdrojov.

Na Slovensku asi každému najskôr príde na myseľ železničná doprava. No rovnaká situácia je aj v podnikoch MHD. Napríklad Dopravný podnik mesta Bratislavy generoval v roku 2014 náklad 2,45 eur na vozokilometer, no tržby dosiahli len 94 centov na vozokilometer.

V takej situácii sa ponúka myšlienka vzdať sa tržieb úplne a prevádzkovať verejnú dopravu kompletne zadarmo. Prinesie to samozrejme zvýšené rozpočtové náklady, ktoré musia pokryť výpadok tržieb. No fanúšikovia tohto riešenia to vidia ako akceptovateľnú cenu za očakávané prínosy „MHD zadarmo“. Tými sú najmä presun cestujúcich z automobilov do verejnej dopravy a následné odbremenenie ciest, parkovacej situácie, zníženie exhalátov.

V 90. rokoch takúto politiku skúsilo niekoľko menších miest (do 100 000 obyvateľov) v západnej Európe (Hasselt, Templin, Aubagne). Skutočným pokusným laboratóriom sa stalo až 420-tisícové estónske hlavné mesto Tallin, ktoré zaviedlo MHD zdarma pre obyvateľov od roku 2013. Okrem počtu obyvateľov sa Tallin podobá Bratislave aj finančnou štruktúrou MHD (zhruba tretinové pokrytie nákladov tržbami, cena lístka cca 1 eur, mesačného lístka okolo 20 eur).

Tallin sa týmto ťahom stal celosvetovo známym a ako pionierske mesto je dávané za príklad. Aké však sú skutočné efekty cestovného zdarma v tomto meste? Po roku fungovania sa na to pozrel švédsky Royal Institute of Technology.

Výsledky boli menej ako vlažné. Nárast dopytu pasažierov po hromadnej doprave v Talline dosiahol len zhruba 3% (2,5% nárast pasažierokilometrov), pričom väčšina z tohto nárastu nesúvisela s poklesom ceny ale s  vyšším počtom liniek a zrýchlením prepravy. Jazdné zdarma zvýšilo dopyt cestujúcich len o 1,2%. Z 9 mestských častí len 2 zaznamenali nárast záujmu viac ako 10% (bez očistenia, čiže vrátane efektov nových liniek a buspruhov).

Ešte zaujímavejšie však bolo zistenia, že priemerná dĺžka jazdy pasažiera poklesla z 2,72 km na 2,40 km. Z toho vyplýva, že noví pasažieri cestovali prevažne na veľmi krátke trasy. Inak povedané, do autobusov nastúpili chodci. Tomu nasvedčuje aj praktický nulový efekt zavedenia MHD zdarma na rýchlosť (plynulosť) motorovej dopravy v meste.

Ľudské konanie je veľmi komplexné a dopady rôznych zmien verejných politík môžeme len hrubo odhadovať. Zdá sa, že v Talline sa MHD stala akýmsi „pohyblivým chodníkom“, či „eskalátorom na kolesách“. Prší? Mám ťažkú kabelu? Ulica ide do kopca? Tak naskočím na okoloidúci autobus, či električku, a odveziem sa jednu zastávku. Podľa týchto výsledkov sú pre pasažierov v automobiloch dôležitejšie iné motivátory ako cena lístka – komfort, súkromie, rýchlosť, status, menej vírusov... Dáva to zmysel, ak si môžete dovoliť prevádzku automobilu v meste, cena dotovaného lístka na MHD asi nebude pre vás kľúčovou prekážkou.

Zavedenie obedov zadarmo, v tomto prípade MHD zadarmo, má svoje náklady. A nie sú to len tie očividné, rozpočtové. Každá služba spotrebúva vzácne zdroje. Zrušenie aspoň symbolickej cenovky vedie k menej optimálnemu využívaniu tejto služby a tým pádom k menej optimálnej spotrebe vzácnych zdrojov na túto službu. Úplne sa stratia dôležité cenové signály, ktoré ukazujú, ako sa potreba dodávanej služby vyvíja v priestore a čase. Potreby zákazníkov (ak ich tak vôbec ešte môžeme volať) prestanú byť pre dodávateľa služby akokoľvek zaujímavé, keďže od zákazníkov pri službe zadarmo nezávisí nič.

Zavedenie nulového cestovného nie je inovácia, ale politické (fiškálne rozhodnutie). Pri vlakoch ho zvládla spraviť aj naša vláda. Skutočné inovácie spočívajú v objavovaní nových riešení. Služba označovaná ako „verejná doprava“ nemusí byť naveky doménou 50-miestnych autobusov, business modelu pevných spojov, a vlastne ani verejného sektora.

Aj súkromný sektor prichádza s nápadmi, od jednoduchých riešení ako je Martinská strela (mikrobus s definovanou trasou, ale len voľne definovanými zastávkami a časmi, ktorý nie je ničím iným ako legendárnou maršrutkou známou zo Sovietskeho zväzu) až po využitie rastúcej „zdieľanej ekonomiky. Na rozdiel od zrušenia cestovného, to sú skutočné inovácie. Na objavovanie správnych riešení však treba práve tú cenu. Inak nevieme povedať, čo je len hipsterský výstrelok na získanie titulkov vo svetových médiách a čo skutočná hodnota pre zákazníkov.

SME, 1.6.2016