Chytré dohody

Bitcoin tradičný monetárny systém neposlal do minulosti. Odštartoval však tichú revolúciu o ulicu vedľa.

Chytré dohody

Kryptomeny na čele s Bitcoinom sa stali súčasťou urban kultúry posledných 2-3 rokov, tak ako nízkosacharidová diéta, bicykle „akože po dedovi“ a jazda Uberom. Väčšina tuší, že kryptomeny existujú, no len málokto nejaké niekedy použil a ešte menej rozumie tomu, ako fungujú. Po hviezdnej chvíľke z konca roka 2013 a následných otrasoch (zánik burzy Mt. Gox, či prvej Silk Road) záujem bežného diváka o Bitcoin a spol. upadol.

Neznamená to, že sa mu nedarí. Jeho cena sa z povrcholového 200-dolárového minima v januári 2015 postupne vyšplhala až nad 600 dolárov. Čo je pre jeho fungovanie dôležitejšie, výrazne sa znížila jeho volatilita, teda výkyvy ceny, keď denná odchýlka v rámci 30 dňových periód nepresiahla 5% už rok a pol. Po Brexitovom referende bola dokonca britská libra na chvíľu volatilnejšia ako Bitcoin. Bez otrasov prežil aj historickú udalosť vo svojej biológii, tzv halving, kedy sa rýchlosť pribúdania nových blokov (nových bitcoinov) znížila skokovo na polovicu.

Chlieb, benzín ani lístky na hokej si za Bitcoin ale stále nekupujeme, a to je to, podľa čoho spoznáme peniaze. Kto čakal monetárnu revolúciu, je sklamaný. Kto však videl skôr technický a ekonomický potenciál kryptomien, ten má teraz žne.

Ethereum, DAO a blockchain
Úspech Bitcoinu priniesol celý vesmír rôznych kryptomien, ktorých je momentálne okolo 750. Vo väčšine prípadov sa jednalo o variácie toho istého a ich život bol krátky a smutný (alebo aj veselý, ako v prípade Coinye West, ktorá schytala žalobu od rappera Kanye West-a). Niektoré ponúkali vylepšené charakteristiky originálneho Bitcoinu, najmä kompletnú anonymitu. Zopár ich však posunulo pôvodnú myšlienku kryptomeny založenej na technológii blockchain o level vyššie. Medzi nimi vysoko čnie Ethereum.

Na rozdiel od tajomného Satoshi Nakamota, Ethereum má verejne známeho zakladateľa. V roku 2013 ho teoreticky navrhol, v roku 2014 (pomocou financií získaných cez crowdfunding) naprogramoval a 30. júla 2015 oficiálne spustil Vitalik Buterin, ruský programátor žijúci vo Švajčiarsku.

Ak Bitcoin mal raketový štart, tak začiatok Etherea bol úder blesku. Táto virtuálna mena dosiahla v 10. mesiac svojej existencie trhovú kapitalizáciu 1 miliardu dolárov. Stále hlboko pod 10 miliardami dolárov kapitalizácie Bitcoinu, no vysoko nad všetkými ďalšími alternatívami. Na rozdiel od Bitcoinu, možnosti aplikácie technológie Etherea sú širšie. Vďaka smart contracts, teda „chytrým dohodám“.

Kryptomeny sa nedajú deliť na fyzické objekty, reprezentujúce jednotlivé mince, či bankovky. Podobne ako elektronické eurá v banke, aj bitcoiny sú len zápisom vlastníckych práv v elektronickej databáze. Na rozdiel od banky to ale nie je databáza na jednom serveri, do ktorej vstupujú predom definovaní používatelia (bankoví úradníci) a robia v nej zápisy. Táto databáza je tzv. blockchain. Teda je distribuovaný na zariadeniach všetkých užívateľov (teda má milióny kôpií). Je verejná, teda hocikto môže do nej nahliadnuť a vidieť celú históriu transakcií. Možnosť robiť zápisy má hocikto, kto má v ruke príslušný privátny kľúč otvárajúci jej kryptovanie. Databáza je anonymizovaná, teda vidieť virtuálnu identitu účastníkov (pridelenú adresu), tú však treba spojiť s fyzickou identitou užívateľov nejakým externým krokom (napr. zabavením počítača s nechránenou aplikáciou).

Bitcoin je tak len akýmsi zreťazeným zápisom adries užívateľov a platba bitcoinom je technicky len pripísaním ďalšej adresy do zoznamu. Ethereum k tomu pridáva významnú zmenu – k tejto reťazi umožňuje pridávať „dohody“, teda algoritmické podmienky. Inak povedané, Bitcoin vie vykonať úkon „presuň X bitcoinov od Fera k Jožovi“. Ethereum vie však vykonať „Ak sa stane A, tak presuň X ethereov od Fera k Jožovi, ak sa stane B, presuň Y etherov od Joža k Ferovi.“

Ukážme si to na príklade online stávkovej kancelárie. Spravíte anonymnú webstránku, kde sa bude dať staviť bitcoiny na výsledky vodnopólovej ligy. Ale problém – napriek masívnej reklame a blikajúcim nadpisom zákazníci nechodia. Nemajú totiž dôveru, že im ako anonymná osoba výhry vyplatíte. Dá sa to prekonať (anonymne fungovalo aj trhovisko Silk Road), musíte si však prácne, dlho a draho budovať reputáciu. Takže radšej to skúsite pomocou „chytrých dohôd“ (smart contracts), napríklad cez Ethereum.

Zákazník, ktorý sa rozhodne staviť cez vašu stránku na výsledok už neposiela svoju kryptomenu (ether) niekomu anonymnému a nedúfa, že dotyčný prevádzkovateľ stávkovej webstránky správne zhodnotí výsledok zápasu a pošle vám vyhrné ethery. Odoslaním etherov sa totiž aktivuje kontraktuálny algoritmus, ktorý znie nejak takto: „Ak príde platba [1 ether] na výsledok [Nováky > Bratislava] [2.november], tak v dátum [2.november] skontroluj zápas [Nováky vs. Bratislava] na [zdroj športových výsledkov]. Ak [Nováky > Bratislava], pošli [1 ether] x [kurz] nazad, inak [prijmi platbu].” Nad vykonaním tohto algoritmu nemá moc ani odosielateľ, ani príjemca platby, je verejný a popredu pevne zadefinovaný. Stávkujúci si tak môže byť istý, že ho vlastník stránky nepodvedie.

Veľmi zjednodušený príklad, ale dúfam, že aspoň trochu svetla na svet chytrých kontraktov dopadlo. Pri zasnívaní sa sú možnosti aplikácie chytrých kontraktov gigantické: poisteni, vyplácajúce sa automaticky pri dosiahnutí definovanej udalosti; platby odberateľov dodávateľom za dohodnutých podmienok; automatizované investičné fondy ... Jednoducho, akákoľvek zmluva zmenená na algoritmus, vykonaný automaticky, bez subjektívnych výkladov a názorových sporov.

No keď sa zobudíme, vyzerá to trocha inak

Akej farby, šéfe?
„IT oddelenie? Potrebujem aby ste pre našu firmu vyrobili blockchain.“
„Ahá. A akej farby by mal byť, šéfe?“
„Hm. Svetlofialový!“

Kreslený vtip o Dilbertovi od Scotta Adamsa tak udiera kliniec po hlavičke, že som sa ho pokúsil prerozprávať. Kým prudko rastúci Bitcoin pred troma rokmi vyvolal investorskú mániu u ľudí túžiacich zbohatnúť vsadením na správneho koňa, nová vlna blockchain-smart contracts mánie dopadla na firmy.

Blockchain do svojich biznis služieb zaradilo či plánujú zaradiť IBM, Microsoft, Deloitte, Intel, Barclays a vlastne každý, kto má dosť peňazí na zaplatenie tímu výskumníkov. Podľa odhadov analytikov by v roku 2019 mali ročné výdavky na vývoj blockchain technológií presiahnuť 400 miliónov dolárov. Robiť „niečo“ s blockchainom jednoducho k moderným konzultačným, finančným a technologickým korporáciám patrí. Pretože blockchain a chytré kontrakty sú budúcnosť. Problém je, že nikto poriadne nevie aká. A čo to vlastne je. A akom na tom zarobiť.

Najambicióznejší projekt sa zatiaľ skončil trapasom. The DAO malo byť decentralizovaným Kickstarterom, venture fondom poskytujúcim zdroje zaujímavým projektom, všetko postavené na technológii Ethereum. Štart bol ako zo sna – za 21 dní od spustenia 30. apríla tohto roka sa od 11 000 investorov vyzbieral ether v hodnote 150 miliónov dolárov. Všetko sa skomplikovalo 17. júna, keď neznámy útočník využil niekoľko slabín the DAO a zablokoval prístup k zhruba tretine fondu. Po niekoľko týždňovej debate, ktorej sa zúčastnila celá krypto-komunita, sa nakoniec uskutočnil tzv. hard fork: prebehlo hlasovanie (hlasom bolo dočasné zaslanie etheru), komunita spätne zneplatnila predmetnú transakciu útočníka a vytvorila novú vetvu blockchainu, v ktorej spomínaná tretina fondu bola pod kontrolou the DAO.

Milióny etherov sa vrátili do bezpečia, no nedotknuteľnosť blockchainu Etherea (a teda nezvratnosť akýchkoľvek transakcií) už bola navždy skompromitovaná. To je prvý problémik. Druhým je odkrytie slabiny smart contracts. Blockchain zložený z chytrá dohôd nie je len zoznamom adries ako Bitcoin, ale de facto počítačovým programom. Na vytvorenie komplexnej chytrej dohody treba skonštruovať nepriestrelný algoritmus, inak hrozí ich okamžité zneužitie útočníkmi (alebo aj jeho tvorcom...) ako pri akomkoľvek inom programe.

Je tu aj ďalší zádrhel. Všetko čo sa udeje na blockchaine musí byť absolútne deterministické, bez možnosti akýchkoľvek alternácii dát. Napríklad spomínaná stávková kancelária – čo ak príde k spornému výsledku zápasu, napríklad kvôli chybe rozhodcu? Časť komunity môže do vykonania chytrej dohody aplikovať iný výsledok zápasu ako druhá časť a na blockchaine príde k rozdvojeniu. V prípade takého poistenia je otázka jednoznačnosti vstupných dát ešte zahmlenejšia.

Pri pohľade na existujúce smart contract projekty (postavené väčšinou na Ethereu) nájdeme hlavne rôzne lotérie, kasína a Ponziho schémy. Prvý pohľad na súčasný ekosystém chytrých dohôd skôr odradí. Ale pri druhom nájdeme aj zaujímavé funkčné prototypy: poistenie meškania lietadiel, decentralizovanú správu menových aktív, zdieľanie áut, či databázu zdravotných záznamov. Aj to je dôvod, prečo sú svetové korporácie ochotné pustiť milióny dolárov na doslova „éterickú“ technológiu. Chytré kontrakty sú klíčiacim semienkom s nejasným osudom. Ale bude vzrušujúce sledovať, čo sa s ním bude diať. Na rozdiel od parného stroja dokonca ani nemusíme čakať desaťročia, aby sme videli výsledok.

.týždeň, 2.10.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards