INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Zachránia nás behaviorálni ekonómovia?

František Muránsky, 17.11.2016 11:23 , zaradenie Články týždňa

V posledných desaťročiach narastá popularita behaviorálnych psychológov, ktorí ovplyvňujú aj iné odbory, predovšetkým však ekonómiu. Ich výskumy spochybňujú prevládajúcu dominantnú ekonomickú teóriu homo economicus, ktorú vypracovali klasickí a neoklasickí ekonómovia v 19. a 20. storočí. Podľa nej sa každý človek rozhoduje prevažne racionálne a je konzistentný vo svojich preferenciách. Behaviorálni psychológovia A. Tversky, D. Kahneman, D. Ariely, M. Piattelli-Palmarini od 70. rokov na množstve výskumov preukázali, že naša myseľ nie je presná a prekvapivo často podlieha rôznym skresleniam, hľadá rôzne skratky a dopúšťa sa niekedy až školáckych omylov.

Prielom pre behaviorálnu ekonómiu nastal po tom, ako v roku 2002 dostal D. Kahneman Nobelovu cenu za ekonómiu a neskôr v roku 2009 sa kniha Nudge (Štuch) od C.S. Sunsteina a R. Thalera stala svetovým bestsellerom. Po vydaní knihy obaja autori začali pracovať pre mnohé vlády, medzi inými dánsku, francúzsku, britskú, či vládu USA, ktoré im zverovali rôzne úlohy, ako zlepšiť kvalitu vládnych služieb.

Ľudia a ekoni

Jedným zo základných pilierov behaviorálnej ekonómie je rozdelenie nás ľudí do dvoch kategórií, a to ekonov a bežných ľudí, niekedy familiárne nazývaných pán Spock a Homer Simpson.

Bežní ľudia sa podľa nich v rámci svojho rozhodovania a tvorby úsudkov dopúšťajú rôznych skreslení, omylov a skratiek v podobe primingu, WYSIATI (čo vidíš je všetko, čo je), rámcovania, pohľadu zvnútra alebo zvratov v preferenciách.

Naopak ekoni sa rozhodujú konzistentne a v rámci ich formovania úsudku postupujú prísne podľa formálnych logických postupov. Podľa R. Thalera niežeby sa ekoni nemohli mýliť, avšak nedopúšťajú sa systematických chýb a nepodliehajú rôznym formám skreslenia.

Výraz racionálny má rôzne interpretácie, často sa tento výraz spája s významom byť sebecký, nepodliehajúci emóciám či sledujúci len vlastný záujem. Väčšina behaviorálnych psychológov, ako napríklad D. Kahneman a A. Tverský, ho v knihe Myslenie rýchle a pomalé používajú predovšetkým v matematicko-logickom zmysle.

Evolučná psychológia verzus behaviorálna ekonómia

Behaviorálni psychológovia si ešte v 70. rokoch všimli, že racionálny človek sa pri otázkach reflektujúcich riešenie úloh v bežnom živote, v ktorých človek nepotrebuje špeciálne znalosti trigonometrie, diskrétnej matematiky, lineárnej algebry či diferenciálnych rovníc, nechoval vôbec podľa predpokladov teórie racionálnej voľby. Respondenti opakovane prejavovali averziu voči strate alebo sa dopúšťali rôznych foriem heuristík.

Hlavnou výhradou evolučných psychológov tutu a tu k teóriám, ktoré vytvorili behaviorálni psychológovia je, že v nich absentuje náš evolučný vývoj. Nie všetky chyby myslenia a procesov tvorieb úsudku sú spôsobené našou neschopnosťou či lenivosťou. Problém skôr tkvie vo formulácii otázok, ktoré behavioristi vo svojich výskumoch používajú.

Matematika so svojimi disciplínami trigonometrie, výrokovej logiky, pravdepodobnosti, či obyčajného násobenia a delenia, ako ju poznáme zo školských lavíc, vznikla s evolučného pohľadu len nedávno. 99 % času života nášho vývoja sme prežili v malých skupinách živiacich sa lovom a zberom. Až prechod od lovecko - zberačského spôsobu života na farmárčenie vytvoril nový spôsob života, vyžadujúci nové znalosti a schopnosti. Vďaka poľnohospodárskym prebytkom, rozsiahlejšiemu obrábaniu zeme a intenzívnemu obchodu sa vynorili praktické potreby obchodníkov, majiteľov pôdy na komplexnejšie výpočty. V starovekom Egypte, Číne či Indii sa tak vtedajšie empirické pozorovania a merania začali prepisovať do podoby formálneho jazyka matematických vzorcov a definícií.

Náš mozog však milióny rokov riešil problémy spojené s rozoznávaním objektov, vytváraním nástrojov, snažil sa predvídať pohyb zvierat, trávil čas premýšľaním, ako získať partnera a nebol pripravovaný na riešenie abstraktných úloh. Vývojový psychológ David Geary tvrdí, že už malé deti bez tréningu sú schopné matematických znalostí. Dokážu určiť počet malých objektov, rozumieť vzťahom viac či menej, vedia pričítavať a odčítavať. Avšak schopnosť riešenia zložitejších matematických úloh ako delenie, násobenie, zlomky, odmocňovanie, práca s vyššími číslami či práca s väčším počtom čísel, musia získavať dlhotrvajúcim učením.

Výroková logika

Podľa evolučného psychológa Stevena Pinkera je typickou evolučnou novinkou výroková logika. Nie je odvodzovaná od konkrétnych javov. Pravdivosť jedného tvrdenia od druhého nezávisí od obsahu tvrdenia, ale jej formy. Ak P je pravda a P => Q (implikuje Q), tak aj Q je pravda. Toto tvrdenie môžeme aplikovať nezávisle na rôzne konkrétne udalosti, napr. jednorožec je v záhrade, moje auto zožrali potkany atď.

Medzi najznámejšie úlohy spojné s výrokovou logikou, ktoré s obľubou používajú behaviorálni psychológovia, patrí Wasonov test. Psychológ Peter Wason bol k jej vytvoreniu inšpirovaný ideou filozofa Karla Poppera, teda dokazovania hypotézy založeného na jej falzifikácii.

Príklad: Máme štyri karty, také, kde každá karta má na líci písmeno a na rube číslo.

Otázka: Ktoré karty stačí otočiť, aby ste overili toto tvrdenie: „Ak je na líci karty D, na rube karty je číslo 3?“

Obr. 1: Wasonov test

Väčšina respondentov otočí karty D a 3 . Správna odpoveď je však, že musíme otočiť karty D a 7. Táto úloha je typickým príkladom výrokovej logiky P => Q. Výrok P => Q neplatí, iba ak P je pravda a Q nepravda. Preto musíme otočiť kartu D, aby sme overili či na druhej strane je číslo 3. Avšak kartu s číslom 3 nemusíme otáčať, keďže v otázke sa nepýtame na to, či číslo 3 má na opačnej strane D. Naopak, karta s číslom 7 je kľúčová preto, že ak sa na jej druhej strane objaví D, tak vyššie uvedené tvrdenie neplatí. A nakoniec vôbec nie je potrebné otáčať kartou s písmenom F.

Ak ste správnu odpoveď nezistili nevadí, len okolo 10 % vysokoškolských študentov ju dokázalo vyriešiť. Keď predložili túto úlohu v rovnakom znení členom amazonského kmeňa Šiwiarov, tí v nej dokonca dosiahli 0 % úspešnosť. Tieto chabé výsledky Šiwiarov nedali spať antropológovi Larrymu Sugiyammovi a evolučným psychológom Johnovi Toobymu a Lede Cosmides. Podľa nich nebol problém u Šiwiarov, ale to, akým spôsobom bola otázka postavená. Preto preformulovali matematický tvar otázky do podoby, ktorá by lepšie zodpovedala problémom, ktorým čelili Šiwiari a naši predkovia tisícky rokov. Homo sapiens patrí medzi sociálnych primátov prevádzajúcich rôzne formy recipročného správania. V rámci týchto skupín bolo preto dôležité identifikovať čiernych pasažierov, ktorí sa nedostatočne podieľali na živote skupiny. J. Tooby, L. Cosmides a L. Sugiyamma prerozprávali Wasonov test do podoby, v ktorej musíme identifikovať podvodníka. Takto upravenú úlohu Šiwiari vyriešili s úspešnosťou dosahujúcou 83 % a prekonali tak aj študentov z Harvardu.

Pravdepodobnosť

Medzi najznámejšie a najkontroverznejšie úlohy patrí nepochybne Linda problém.

Príklad: Linda má tridsať jeden rokov, je slobodná a veľmi múdra. Vyštudovala filozofiu. Ako študentka sa intenzívne zaoberala otázkami diskriminácie a sociálnej spravodlivosti a tiež sa zúčastňovala protijadrových demonštrácií.

Ktorá z týchto dvoch alternatív je viac pravdepodobná?

A: Linda je banková úradníčka

B: Linda je banková úradníčka a je aktívna vo feministických organizáciách?

Vo výskumoch, ktoré urobili D. Kahneman a A. Tversky, 90 % respondentov označilo ako správnu odpoveď možnosť B. Pre väčšinu z nás vrátane mňa sa zdá logickejšia odpoveď B, teda, že Linda je feministická banková úradníčka. Avšak je nemožné, aby pravdepodobnosť vzniku dvoch javov bola väčšia, než vznik jedného. Tversky a Kahneman nazvali tento omyl mysle klam konjukcie.

Obr. 2: Vennov diagram

Profesor Gerd Gigerenzer z Max Planck inštitútu tvrdí, že by sme sa nemali vôbec čudovať, že takto položená úloha môže byť pre nás len ťažko riešiteľná. Teória pravdepodobnosti vznikla v 17. storočí a dodnes existuje viacero odlišných definícií a formulovania pravdepodobností. Jednou z nich je relatívna frekvencia javu. Tá vyjadruje pravdepodobnosť výskytu javu za dlhé obdobie. Napríklad pravdepodobnosť, že minca padne na rovnakú stranu (hlavu) je 0,5, čo znamená, že zo sto padnutí na zem 50 krát padne na tú istú stranu (hlavu).

Druhá interpretácia pravdepodobnosti je subjektívna viera o vzniku určitého javu. Jej interpretácia je napríklad: Pravdepodobnosť, že minca padne na hlavu je 0,5. V škále medzi 0 a 1 vyjadruje vašu vieru, že v ďalšom hode padne jedna strana mince (napr. hlava) sa delí na polovicu medzi istotu, že sa to stane a istotu, že sa to nestane. Pre mnohých teoretických matematikov napríklad R. von Misesa, J. Neymana, E. Pearsona je takto definovaná pravdepodobnosť nezrozumiteľná a nespočítateľná.

Podľa G. Gigerenzera evolučné vplyvy na náš mozog spôsobili, že pravdepodobnosť je pre nás zrozumiteľnejšia v podobe relatívnej frekvencie javov za určité obdobie, než podoba subjektívnej viery vo výskyt javu, ako ju v prípade Lindy naformuloval D. Kahneman. Gerd Gigerenzer preto túto úlohu zostavil v matematicky rovnakých verziách do pravdepodobnosti vo forme relatívnej frekvencie javov.

Otázka: 100 žien zodpovedá vyššie uvedenému popisu Lindy. Koľko z nich je

A: bankových úradníčiek

B: bankových úradníčiek a aktívnych vo feministických organizáciách

V takto pozmenenej úlohe G. Gigerenzer zistil, že až takmer 80 % odpovedí bolo správnych a respondenti odpovedali ako múdri štatisti.

Presnosť nie je vždy najadaptabilnejšie riešenie

Pre behaviorálnych psychológov a ekonómov je presnosť a pravda základom k tomu najlepšiemu riešeniu a správnemu úsudku. Evoluční psychológovia R. Kurzban, D. Kenrick, S. Pinker však s týmto pohľadom nesúhlasia. Prírodný výber nie je založený na hľadaní pravdy a čo najpresnejšieho úsudku. Naopak, evolúcia často znevýhodňuje pravdu a presnosť na úkor fitnes, teda schopnosti prežiť a rozmnožiť sa. Napríklad u všetkých primátov vrátane ľudí dochádza k vizuálnemu a zvukovému skresleniu pri rýchlo sa približujúcich objektoch. Najvhodnejšia adaptácia na prostredie, v ktorom hrozia útoky od predátorov nie je presné vnímanie približujúcich sa objektov, ale také, ktoré skresľuje a náš mozog interpretuje tak, že vidíme a počujeme približujúce sa objekty bližšie, než sú v skutočnosti. Inak povedané, svoje gény predali len tí, ktorí neboli presní. Tých, ktorí interpretovali okolité udalosti presne a pravdivo, zožrali levy a iní predátori. Ďalšiemu užitočnému skresleniu, ktorému podliehame my muži, je, že až príliš optimisticky vyhodnocujeme záujem žien o nás, aj keď ony sa „len“ dobre porozprávali. Podľa evolučnej psychologičky M.G. Haselton, ide o typické skreslenie, ktoré však pomáha mužom v ich reprodukčnej stratégii. Pre mužov je výhodnejšie veriť, že ženy majú o nich záujem a pritom sa mýliť, než mlčať, stáť v kúte a nesnažiť sa replikovať svoje gény.

Biologickí logici

Steven Pinker v knihe How the Mind Works konštatuje, že náš mozog nebol formovaný evolúciou, aby myslel presne v zmysle výrokovej logiky, správa sa a myslí skôr logicky v biologickom zmysle. Vynaliezame, vytvárame umelecké diela a snažíme sa porozumieť udalostiam okolo nás, nie kvôli samotnej láske k pravde, kráse, múdrosti, dokonalosti, ale sú to stále len prostriedky k zvýšeniu nášho statusu a ako si zlepšiť svoje reprodukčné šance. Náš druh nespojil svoju stratégiu prežitia s čo najpresnejším interpretovaním udalostí okolo seba, či ezoterickým filozofovaním (v abstraktnom jazyku matematických definícií), ale jedná ako biologický logik, ktorý sa snaží adaptovať na existujúce resp. prichádzajúce problémy a potreby. Koniec koncov, ak by bola najvhodnejšia stratégia nášho druhu správať sa ako matematický expert, tak najväčším hýbateľom pokroku v dejinách by boli stredoveké univerzity s ich zameraním na gramatiku, logiku, rétoriku, geometriu, astronómiu, aritmetiku či hudbu, čo zjavne nesedí.

Architekti výberu

Behaviorální ekonómovia sa dopúšťajú dvoch chýb. Majú síce pravdu v tom, že sa naše mozgy dopúšťajú rôznych skreslení a omylov, avšak v ich teóriách absentuje náš evolučný vývoj. To im umožňuje až prehnane zdôrazňovať múdrosť ekonov (akoby oni stáli mimo evolučných vplyvov) a podceňovať rozhodovanie bežných ľudí. Druhá chyba, ktorej sa dopúšťajú behaviorálni ekonómovia, vyplýva z ich elitárstva. Podľa nich lepšie vládne služby dosiahneme tak, že si vlády najmú expertov a tí im pomôžu nájsť to najsprávnejšie riešenie. Sme však biologickí logici, ktorí kvalitu života a pokrok dosahujú tvorbou prostredia, v ktorom sa myšlienky hromadia, miesia a rekombinujú do ich nových podôb. A sú to spotrebitelia, ktorí rozhodujú o výbere úspešných inštitúcií a zvyklostí pomocou imitácie, ako si to všimol už F.A. Hayek. Namiesto zachraňovania vládnych služieb najímaním „ľudí so špeciálnymi znalosťami“, potrebujeme dať priestor a možnosť čo najväčšiemu množstvu jednotlivcov, ktorí prídu s novými modelmi riešenia potrieb spotrebiteľov.

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter