INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Blog

Osem boháčov, ktorí obohatili všetkých

Martin Vlachynský, 23.01.2017 10:18 , zaradenie Blog
Kategórie: kapitalizmus

Britský Oxfam vydal už tradičnú správu o nerovnosti vo svete. Ak by ste sa chceli následne vyhnúť mediálnym titulkom o tom, ako 8 boháčov vlastní toľko majetku, čo polovica planéty, museli by ste aspoň na týždeň ujsť do lesa.

Krv každého bojovníka za spravodlivosť musela zovrieť. Do rúk sa chytili fakle a vidly, alebo aspoň sa začali písať statusy o tom, ako preusporiadať svet. Veď títo boháči ten majetok za celý svoj život ani len nedokážu minúť, ako napísal istý slovenský poslanec, a dodal, že títo boháči nič prospešné pre ľudí nevytvorili. Ako vrchol paradoxu to napísal na stenu sociálnej siete, ktorú vytvoril jeden z tých boháčov, na počítači s operačným systémom, ktorý vytvoril druhý.

Pritom to v skutočnosti bola správa plná pozitív. Najväčším pozitívom bolo, že sa v zozname nenachádza ani jeden diktátor, ktorý by svoj majetok získal pľundrovaním svojich subjektov. Ďalšou skvelou správou je, že ani jeden (!) z osmičky najbohatších svoje impérium nezdedil (pozdravujeme pána Pikettyho). Buffet mal otca kongresmana, ostatní pochádzali maximálne z vyššej strednej triedy. Druhý najbohatší človek planéty, Amancio Ortega, je syn španielskeho železničného robotníka. Viacerí sú prvou, či druhou generáciou potomkov imigrantov.

Prehliadka žralokov z Wall Street, ktorí svoj majetok vybudovali počas divokých večierkov s centrálnymi bankármi a regulátormi? Opäť mimo – len dvaja sú finančníci. Buffet však prvé daňové priznanie podal ako 14-ročný, keď obiehal susedov na bicykli a predával im drobnosti. Bloomberg zarobil skôr na burzových informačných systémoch, ako na investovaní (na ktorom nie je samozrejme nič zlé).

Ostatní? Facebook, Microsoft, Oracle, Amazon... Každý, kto nežije v dutom pni uprostred Aljašky, si musel všimnúť, akým zásadným spôsobom produkty týchto firiem obohatili v posledných desaťročiach svet, v ktorom žijeme. A často krát to boli práve tí najchudobnejší, ktorí z komunikačnej a IT revolúcie vyťažili najviac. Spomeňte si na to, keď sa vám nabudúce ozve helpdesk v Bangalore.

Chýba Gatesových 75 miliárd dolárov niekomu? Ukradol ich snáď Afričanom, či obyvateľom Bangladéša? Nie. Majetkové hodnoty nepadajú z neba (fakt, ktorý majú mnohí problém pochopiť), ale musia byť vytvorené. Gates, či Zuckerberg sú bohatí, pretože to bohatstvo vytvorili – v podobe superúspešného produktu. Ich bohatstvo nijako neblokuje ostatných obyvateľov planéty v raste, práve naopak, dali im k tomu rastu ďalšie nástroje.

Ich majetok nemá formu obrovského trezoru plného zlatých mincí ako v Káčerove (ďalšia obľúbená predstava), ale formu podielov vo firmách. Čo by sa stalo, keby Bill Gates v záchvate filantropie každému obyvateľovi Bangladéša venoval tri akcie Microsoftu? Asi tušíte, že nič moc. A čo by spravili obyvatelia Kene s akciami Amazonu, ktorý nevypláca dividendy (podiely na zisku)?

Posledný pokus: čo keby týchto osem boháčov všetky svoje aktíva rozpredalo (426 miliárd dolárov) a rozdali tieto peniaze desatine ľudstva, ktorá žije z menej ako 2 dolárov na deň? Táto desatina ľudstva by mala nie 2, ale 4 doláre na deň. Jeden rok. Aj to len teoreticky, keďže na svete nie je nikto a nič, kto by na fleku kúpil majetok za pol bilióna. Na ďalší rok by už neboli ani peniaze, ani boháči.

Generovanie bohatstva je dlhodobý proces, prerozdelenie jednorazový. Prosperita sa dá dosiahnuť len jedným z týchto spôsobov.

HN, 23.1.2017

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter