INESS

Institute of Economic and Social Studies

Blog

Slovenská nezamestnanosť v 4 grafoch

Róbert Chovanculiak, 15.02.2017 03:21 , zaradenie Blog

Nezamestnanosť na Slovensku má svoju špecifickú štruktúru. Veľkú jej časť tvoria dlhodobo nezamestnaní (nezamestnaní viac ako rok). V rokoch 2007-2008, keď sme mali najnižšiu mieru nezamestnanosti v histórii (pod 10 %), sa vyšplhal podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovej nezamestnanosti nad 70 %. Rekordné číslo v rámci EÚ.

Aj dnes stále patríme ku krajinám s najväčšou mierou dlhodobo nezamestnaných. Patrí nám tretie miesto hneď za Gréckom a Bulharskom:

Zdroj: Eurostat, 2016 Q3


Ak chceme pochopiť korene dlhodobej nezamestnanosti, musíme sa pozrieť na ďalšie špecifiká slovenskej ekonomiky. Slovensko je špičkou v rámci EÚ čo sa týka vlastnenia nehnuteľností. Príčin tohto stavu je určite množstvo. Od kultúrneho presvedčenia, že „musím vlastniť svoj dom, nebudem predsa platiť cudziemu“, až po fiškálne príčiny vo forme čiastočného zvýhodňovania vlastného bývania oproti nájmu (podpora hypoték pre mladých a stavebné sporenie). Medzi hlavné príčiny však určite patrí je aj privatizácia bytového fondu po zmene režimu. V miere vlastnenia nás predbehlo len Rumunsko:

Zdroj: Eurostat, 2014

Táto vysoká miera vlastnenia bývania u Slovákov je jednou z príčin nízkej mobilite práce medzi regiónmi (podľa štatistík OECD patríme medzi posledné krajiny v EÚ). Slovensko je tak isto krajinou s druhou najnižšou mierou urbanizácie v EÚ. Príčinu tohto stavu môžeme hľadať v socializme, počas ktorého výroba a pracovné miesta nevznikali na základe racionálnej alokácie, ktorá vedie ku zhlukovaniu do klastrov. Ale skôr na základe politickej snahy postaviť fabriku alebo družstvo v každej doline. Inými slovami, ľudia nechodili za prácou ale práca chodila za nimi. Takýto spôsob však už neobstojí v konkurenčnom prostredí, kde náklady z neoptimálnej siete produkcie nemôžu byť prenesené na široké obyvateľstvo.

Zdroj: OECD, 2015

Ak sú však obyvatelia roztrúsení po celej krajine, vlastnia svoje nehnuteľnosti a nie sú mobilní, vzniká problém. Podnikatelia dnes v rámci znižovania nákladov alokujú produkciu v okolí centier. Väčšie mestá sú práve tými miestami, ktoré priťahujú investorov a firmy, ktoré tvoria pracovné miesta.

Slovenský problém s dlhodobo nezamestnanými je tak výsledkom súhier faktorov. Na jednej strane skoro všetci Slováci bývajú vo vlastných domoch a bytoch. Tie sú z historických dôvodov alokované naprieč celou republikou a veľa ľudí tak býva na vidieku, kde sú pracovné ponuky obmedzené. Vlastníctvo nehnuteľnosti znižuje ich ochotu sa sťahovať za prácou. Do toho následne vstupuje ešte posledný faktor dnešnej politiky a tým je pravidelné zvyšovanie celoplošnej minimálnej mzdy.
 

Minimálna mzda logicky najviac negatívne zasahuje práve zaostávajúce vidiecke oblasti vzdialené od centier a miest, kde je ekonomika najslabšia, napr. taký Prešovský kraj. Na nasledujúcom grafe je vidieť, ako minimálna mzda tvorí tento rok odhadom skoro 70 %  mediánovej mzdy v Prešovskom kraji, zatiaľ čo v Bratislavskom sa nedostane ani na 50 %. Takéto rapídne zvyšovanie nákladov práce následne znemožňuje zamestnať sa ľudom, ktorí majú slabé pracovné návyky, nedostatočné vzdelanie, sú dlhodobo nezamestnaní a žijú mimo veľkých miest, kde je pridaná hodnota ich práce výrazne limitovanejšia ako ich spoluobčanov  napr. z Bratislavy. 


Zdroj: výpočty INESS