Ropný kolaps, ktorý stále nebol

Jeden z dôvodov, prečo sa Spojeným štátom ekonomicky darí lepšie ako Európe, alebo Japonsku, je relatívne lacnejšia energia. Tá je v USA dostupnejšia vďaka obrovskému rozmachu ťažby bridlicovej ropy a plynu v poslednej dekáde.
 

Ropný kolaps, ktorý stále nebol

Vytrvalý rast cien ropy po oklepaní sa z Dot-com bubliny na začiatku tisícročia presvedčil americké ropné firmy investovať kapitál do tejto oblasti. Prvé licencie na ťažbu z bridlíc boli udelené v roku 2005. O necelú dekádu sa ropný biznis otriasal v základoch. V roku 2014 bolo v USA zhruba 1500 vrtov na bridlicových zdrojoch a Spojené štáty produkovali 7,5 milióna barelov ropy denne len zo svojich pevninských zdrojov, pričom ešte v roku 2012 to bolo len zhruba 4 milióny barelov. Krajina sa vyšvihla do prvej trojky svetových producentov. Ceny ropy prudko padali.

Dovtedy neohrozený OPEC na to zareagoval taktikou vyhladovania a ďalej tlačil ceny dole. Jednotkové náklady na ťažbu z bridlíc boli výrazne vyššie ako v prípade konvenčnej ťažby. V istom bode tak museli americkí producenti začať padať do straty. Svet sa ešte neotriasol z prasknutia (nielen) realitnej bubliny v roku 2008 a ťažba ropy vyvolala chmúry. Len do roku 2015 sa v bridliciach preinvestovalo 560 miliárd dolárov. Viaceré spoločnosti boli mnohonásobne prepákované cez úvery, ich celkové zadlženie v roku 2015 bolo skoro 250 miliárd dolárov.

Paradoxne, bol to nakoniec OPEC, kto vyhladoval. Nielen zdevastovaná ekonomika Venezuely, ale napríklad aj rastúce ekonomické problémy bohatej Saudskej Arábie primäli OPEC v decembri 2016 dohodnúť obmedzenie ťažby s cieľom zvýšiť cenu ropy na trhu.

Počet bridlicových vrtov v USA klesol medzi novembrom 2014 a januárom 2016 na tretinu. V polovici roka 2016 bolo v USA v bankrote takmer 100 ropných spoločností s dlhom zhruba 70 miliárd dolárov. Dow Jones US Oil & Gas Index poklesol o viac ako 40%. Z tohto pohľadu stratégia OPEC-u fungovala. S jedným detailom – ťažba bridlicovej ropy v USA poklesla iba o 10%.

Odpoveďou ťažiarov totiž bolo veľké zvýšenie efektivity. Medzi rokmi 2010-2016 narástla horizontálna dĺžka vrtov o 50%, čas na ich vyvŕtanie klesol o 60% a do vrtov sa natlačí 5-krát viac kvapalín a pieskov, čo zvyšuje ich výdatnosť. Len v oblasti Texasu sa nárast produkcie na meter potrubia medzi rokmi 2012 – 2016 odhaduje na 70-120%. Ťažba z Bakkenskej formácie (geologický útvar na severe USA), ktorá je epicentrom bridlicovej ťažby, mala v roku 2014 „bod zlomu“ na úrovni ceny 60 dolárov na barel. Aktuálne podliezol 30 dolárov. Niektoré bridlicové zdroje však dnes dokážu byť v pluse už od 15 dolárov za barel, čo je úroveň, akú dosahujú konvenčné zdroje ropy.

Nie že by strach z bubliny bol zažehnaný. V januári pribudli tri ďalšie bankroty. Firmám už poväčšine skončili derivátové kontrakty, ktoré im výdatne pomohli s cash-flow v roku 2015. Stúpajúce úroky na americkom finančnom trhu spolu s klesajúcou hodnotou kolaterálu (ktorým sú prehodnotené zásoby ropy) sťažujú ďalšie financovanie. Schopnosť firiem inovovať však opäť raz zaskočila mnohých vykladačov budúcnosti.

Hospodárske noviny, 21.2.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards