Experiment v Göteburgu: Viac škody než osohu

Svet dychtivo sleduje domov dôchodcov Svartedalens v Göteburgu. Začali tam totiž experimentovať so 6-hodinovým pracovným časom. Podarí sa im tak ušetriť, a zároveň zvýšiť produktivitu zamestnancov? Mohol by práve toto byť ten progresívny model, o ktorý sa budeme snažiť vo zvyšku sveta?

Experiment v Göteburgu: Viac škody než osohu

Médiá sa bez váhania chytili predbežných výsledkov z tejto testovacej prevádzky. Guardian píše, “Švédsko vidí výhody 6-hodinovej pracovnej doby pre opatrovateľov”. Business Insider zas tvrdí, “Švédsko otestovalo 6-hodinový pracovný deň – väčšinou to funguje”. Lenže tento článok odkazuje na celkom iný článok z Bloomberg s titulkou: “Problém so švédskym 6-hodinovým pracovným dňom – je príliš drahý”.

Tak kde je pravda? Zrejme budú mnohí sklamaní: tento pokus nesplnil očakávania. Bol síce populárny u tých niekoľkých pracovníkov, ktorých sa priamo týkal. No tento experiment bol ukončený na základe jednoduchého zistenia: bol príliš finančne nákladný.

Aby sme lepšie pochopili tento projekt, je dôležité vedieť jednu vec: Švédsko má dlhodobý problém s absenciou zamestnancov pre chorobu (ďalej uvádzané ako „PN“), pričom ide hlavne o štátnych zamestnancov. Štatistika z roku 2015 hovorí, že 14,3% mestských zamestnancov vo Švédsku trávi značný čas na PN, čo je veľký rozdiel v porovnaní s 8,3% zamestnancov v súkromnom sektore.

Švédska agentúra pre sociálne poistenie, ktorá publikovala túto štatistiku, vysvetľuje, že tento rozdiel súvisí s problémami, ktoré sú na pracovisku vo verejnom sektore. Títo zamestnanci majú tendenciu pracovať menej než ľudia v súkromnom sektore, no napriek tomu si častejšie berú PN kvôli zdravotným problémom z pracoviska. Kľúčový je tu fakt, že pracovné prostredie vo verejnom sektore častokrát nepatrí k tým najlepším.

Súkromný sektor vo Švédsku prevádzkuje množstvo škôl, domovov a zdravotných stredísk, pričom dostávajú rovnaké dotácie a sú rovnako dostupné verejnosti, ako tie štátne. Zdá sa potom logické domnievať sa, že súkromníci tlačia svojich zamestnancov až do vyčerpania v záujme zisku. Napriek tomu tieto firmy mávajú oveľa menej zamestnancov na PN.

Napríklad v štátnych domovoch dôchodcov je PN 13,2% zamestnancov v porovnaní s 11,8% zamestnancov u súkromníkov. V zdravotníctve sú tieto čísla 10% vs. 8,4%.

Rozširovanie zastúpenia súkromných poskytovateľov týchto služieb môže znížiť počet PN zamestnancov. Takáto možnosť je však nepopulárna u ľavicových strán, ktoré by radšej podporili 6-hodinový pracovný čas.

Experiment v Göteburgu mal jednoduchý plán: zvýšiť financovanie konkrétneho domova dôchodcov, aby tento mohol zamestnať viac zamestnancov a množstvo povinností pre jedného človeka by sa tak znížilo. Keďže by takéto opatrenie mohlo viesť k zníženiu frekvencie PN, výsledkom by teoreticky mohol byť zisk pre mesto.

Analytici sledujú zmeny už odkedy bola skúšobná prevádzka v tomto režime spustená v roku 2015. Pozorovali určité zlepšenia: viac voľného času viedlo u zamestnancov k zníženiu stresu a zvýšenej kvalite spánku. No tieto zlepšenia siahli hlboko do vreciek daňových poplatníkov.Švédsko už podobné pokusy absolvovalo v minulosti a ich závery sa priveľmi nelíšili od tých najnovších: sú tam isté pozitíva, no je to jednoducho drahé.

Napríklad v roku 2000 vtedajšia vláda zverejnila správu o následkoch skracovania pracovnej doby. Prišla tam k záveru, že najväčšou výzvou je udržanie súčasnej finančnej situácie v časoch, kedy starnúca populácia vytvára čoraz väčší tlak na sociálny systém.

Skracovanie pracovného času pre zamestnancov je drahé opatrenie, ktoré neprichádza do úvahy. Takýto luxus nebol možný ani vtedy, a nie je ani dnes. Švédsky sociálny systém stále čelí problému starnúcej populácie, ako aj utečeneckej kríze a pomalej integrácii imigrantov do pracovného trhu. Aj keby si Švédi mohli dovoliť pokračovať – a možno aj rozšíriť – tento experiment, zrejme by to nebol dobrý nápad.

Treba si uvedomiť, že domov dôchodcov, kde tento experiment spustili, dostal extra dotáciu na nových zamestnancov. Títo zamestnanci však neposkytovali doplnkové služby, ale tá istá práca bola iba rozdelená medzi viacerých ľudí. Snaha o zlepšenie samotných služieb pre dôchodcov (nielen pre zamestnancov domovov), by mala väčší zmysel. Navyše, prečo skresávať pracovný čas pre štátnych zamestnancov, ktorí už aj bez toho pracujú menej než tí v súkromnom sektore? Veď hlavným dôvodom absentérstva vo verejnom sektore aj tak nie je pridlhá pracovná doba, ale neschopné vedenie.

Peniaze z daní by tak boli najlepšie využité, ak by sa investovali do zlepšenia manažmentu. Podpora súkromných poskytovateľov služieb by mohla pomôcť. Nakoniec, sú to práve oni, kto poskytuje kvalitné služby, a zároveň ich zamestnanci bývajú menej PN, ako ich štátni kolegovia.

Idea 6-hodinového pracovného dňa ešte nie je mŕtva. Tri ľavicovo-orientované strany vo Švédsku – teda hlavne bývalí komunisti – sa stále snažia presadiť ďalšie pokusy tohto typu v rôznych častiach krajiny. Lenže ak by aj už teraz napäté financie sociálneho štátu mohli podporiť takéto drahé opatrenie v takom veľkom rozsahu, zdá sa, že je jednoduchšie primäť ľudí pracovať efektívnejšie, než pracovať menej.

Z originálu “Sweden’s six-hour day was never going to work” preložila Veronika Fajbíková, INESS.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards