INESS

Institute of Economic and Social Studies

Blog

Ako v Číne kapitalizmus vyrástol

Róbert Chovanculiak, 15.03.2017 01:57 , zaradenie Blog
Kategórie: kapitalizmus

Hovoriť niečo všeobecne o Číne je nebezpečné. Je to ako hovoriť niečo všeobecne o Európe, kde vedľa seba žijú Nemci a Taliani, alebo kde fungujú inštitúcie Veľkej Británie a Bulharska.

Ťažko sa hľadá prienik. Aj napriek tomu sa nositeľ nobelovej ceny Ronald Coase o takéto niečo pokúsil. Pokúsil sa rekonštruovať príbeh toho, ako sa Čína stala kapitalistickou.

Príbeh kapitalizmu v Číne sa začína na konci 70. rokov, keď odišiel zo scény poloblázon Mao Ce-tung. Vrcholní predstavitelia Číny, byrokrati a manažéri vtedy začali nadväzovať prvé kontakty s vonkajším svetom.

Osobne navštívili napríklad aj Československo, kde sa stretli s ekonómom Otom Šikom. Nevyhli sa však ani západu, kde videli najmodernejšie fabriky a vysokú životnú úroveň širokých más. Výsledkom bolo postupné otváranie sa čínskej ekonomiky západu a predovšetkým západným technológiám, podnikateľom a kapitálu.

Experiment fungoval nad očakávania

Okrem toho sa podľa Coaseho realizovalo v Číne aj niekoľko viacmenej neriadených a vtedajšou vládou nezakázaných reforiem. Na úrovni rurálnej Číny to boli malé klany a dedinky, kde sa obyvatelia tajne dohodli na privatizácii družstiev a obnovení súkromného vlastnenia pôdy.

Spísali spoločnú dohodu, že keby ich úrady odhalili a zatvorili do väzenia, ostatní členovia komunity sa postarajú o ich rodinných príslušníkov. Experiment fungoval nad očakávania a polia, kde panovala zodpovednosť za svoj osud – teda existovalo súkromné vlastníctvo – dosahovali rádovo vyššiu produkciu ako klasické družstevné polia. Vtedajšia Čínska vláda nechala tento experiment fungovať a neskôr ho oficiálne postupne legalizovala.

Na úrovni miest bola reforma spojená s návratom „Maových deti“, ktoré kedysi vysťahoval do okolitých dedín. Pre týchto navrátilcov však nebola v mestách práca, a tak začali na uliciach ponúkať rôzne služby a produkty ako malí živnostníci. Teda išlo o malých podnikateľov v socializme.

Najznámejším sa stal predajca pražených melónových semienok, ktorý začal ako malý živnostník na jednom rohu a skončil ako veľká spoločnosť s množstvom zamestnancov. Vtedajšia čínska vláda znova ani tento experiment nezrušila (aj keď napr. samotný predajca semienok skončil na určitý čas v base za svoje podnikanie) a neskôr ho oficiálne postupne legalizovala.

Zbavovali sa záťaže

Nakoniec prispeli k reforme malé skrachované podniky lokálnych vlád, ktoré sa kvôli zadlženosti začali dostávať do rúk súkromníkov. Miestne vlády sa totižto chceli zbaviť tejto záťaže vo forme nefunkčných podnikov a tak ich s radosťou prenechávali súkromným iniciatívam. Tie  následne stáli pri zrode paralelnej, liberalizovanej cenovej štruktúry.

Teda inými slovami okrem kontrolovaných cien sa v Číne objavili prvý krát aj trhové ceny, ktoré boli výsledkom ponuky a dopytu. Aj napriek tomu, že veľké štátne podniky mohli nakupovať za dotované a z centra riadené ceny, títo menší konkurenti so súkromným manažmentom začali tvoriť stále väčšiu časť ekonomiky. Čínska vláda znova túto „odchylku“ postupne oficiálne legalizovala.

Poslednou dôležitou zmenou bola možnosť experimentovať s právnym poriadkom a z neho vyplývajúcim podnikateľským prostredím. Takto vznikli špeciálne ekonomické zóny okolo Hongkongu, kde prekvital medzinárodný obchod a slobodné podnikanie.

Jednou z najznámejších a prvých bola ekonomická zóna v Šen-čene. Viac a podrobnejších informácií sa o týchto reformách môže čitateľ dočítať v spomínanej knihe držiteľa Nobelovej cena Ronalda Coaseho: Ako sa Čína stala kapitalistickou.

Aktuality.sk, 12.3.2017