INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

INESS v médiách

Bola privatizácia energetických podnikov chybná? (Aktuality.sk)

INESS, 20.03.2017 10:47 , zaradenie INESS v médiách
Kategórie: energetika

Martin Vlachynský sa 6.3.2017 vyjadril pre Aktuality.sk k podmienkam privatizácie energetických podnikov na Slovensku

Predseda strany Smer-SD Robert Fico viackrát označil privatizáciu energetiky počas vlád Mikuláša Dzurindu za zlodejinu.

Téma privatizácie energetických podnikov sa opäť otvorila po dramatickom zvýšení zálohových faktúr za plyn a elektrinu. K dlhoročnému kritikovi Robertovi Ficovi sa pridal aj Andrej Danko a dokonca aj niektorí členovia strany Most-Híd.

Pritom jej predseda Béla Bugár bol súčasťou koalície, keď Dzurindova vláda predala časť energetických firiem zahraničným investorom. Kritici stále napádajú nevýhodnosť týchto obchodov. Svoje tvrdenia však opierajú iba o všeobecné konštatovania či prekrútené argumenty.

Vstup súkromníkov bol nevyhnutný

Väčšina ekonómov dodnes považuje vstup zahraničných investorov do štátnych energetických firiem za správny krok. A to aj napriek viacerým prešľapom, ktoré sa pritom stali.

Pokiaľ by sa tieto spoločnosti z privatizácie vyňali, rozdiely v ekonomickej výkonnosti medzi súkromným sektorom a štátnou energetikou by sa prehlbovali, vraví vedúci Katedry procesnej techniky Technickej univerzity v Košiciach Miroslav Rimár.

"Energetika má výrazný medzinárodný charakter a jej neprivatizácia by znamenala väčšiu mieru zaostávania a izolácie," vysvetlil.

Príchodom nových spoluvlastníkov sa podľa Rimára zlepšilo riadenie týchto spoločností - zefektívnili sa služby a spoločnosti sa začali chovať proklientsky.

To bol nevyhnutný krok, keďže v energetike sa odštartoval proces liberalizácie. Dnes tak máme na trhu 22 dodávateľov zemného plynu, čo predstavuje konkurenciu pre SPP. Plynárne tak medzičasom stratili svoje monopolné postavenie. Podobne je to aj pri elektrine.

Prinízke predajné ceny

Kritici privatizácie často tvrdia, že predajné ceny štátnych podnikov boli prinízke. Ekonómovia ale kontrujú a tvrdia, že celý proces sa uskutočnil podľa medzinárodných štandardov - boli pri ňom nezávislí poradcovia, predaju predchádzali ozdravné opatrenia.

Analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský poukázal na príklad Slovenských elektrární, ktoré taliansky ENEL kúpil za 839 miliónov eur. O desať rokov neskôr ich predal za približne 750 miliónov eur.

"Všetky peniaze ale dostane až vtedy, keď dokončí elektráreň v Mochovciach. Navyše všetky dividendy išli na vládou vynútenú dostavbu tejto elektrárne. To sa nedá nazvať práve výhrou," povedal Vlachynský.

Aj v prípade SPP nešlo o výrazne podhodnotenú cenu. Vláda vtedy predala 49 percentný balík plynární za necelých 2,8 mld. eur. Po deviatich rokoch ho nemeckí a francúzski spolumajitelia predali finančníkom z EPH, podľa agentúry Reuters to bolo za sumu 2,6 mld. eur.

Ak by mali zahraniční investori dostať rovnakú sumu (upravenú o infláciu), akú zaplatili za SPP, tak predajná cena by musela byť približne 3,4 mld. eur (inflácia v eurozóne).

Veľké zisky

Neobstojí ani argument, že zahraniční investori nadmerne zarábali na ziskoch. Aj keď sa im peniaze cez dividendy v niektorých prípadoch vrátili v priebehu deviatich či desiatich rokov, rovnakom na tom zarábal aj štát.

A dokonca ešte viac, ako keď boli energetické spoločnosti úplne v rukách štátu.
Napríklad v rokoch 1999 a 2000, teda pred privatizáciou, vláda získala na dividendách z energetických podnikov približne 133, resp. 196 miliónov eur (prepočet na súčasné ceny).

V rokoch 2013 a 2014 dostal Ficov kabinet do štátnej kasy až 426, resp. 448 mil. eur. K tomu treba pripočítať ešte vyšší výber daní z príjmov, plus špeciálny odvod pre veľké regulované podniky.

Žiadne investície

Odporcovia privatizácie často tvrdia, že súkromný spolumajitelia významne obmedzili investície, vďaka čomu im narástli zisky.

Vlachynský tento argument vyvracia prirovnaním ku kúpe domu. Ak totiž nový majiteľ nedá peniaze napríklad do zatekajúcej strechy, tak trhová hodnota nehnuteľnosti klesne.

"Rovnako tak, keď vlastník firmy ušetrí na investíciach, stratí na hodnote firma. Inak povedané, zanedbané investície sa premietnu do nižšej predajnej ceny podniku. Nič tým nakoniec nezíska," vysvetlil.

Čo v budúcnosti?

Pred energetikmi však stoja aj veľké výzvy do budúcna. Rimár poukazuje na skutočnosť, aby sa cez Slovensko naďalej prepravoval zemný plyn, a to aj napriek novým plynovodom.

"Musíme naďalej zodpovedne vnímať podiel jadrovej energetiky na celkovej výrobe elektriny a zaoberať sa otázkami jej rozvoja. Nemalý význam zohráva aj narastajúci podiel obnoviteľných zdrojov" dodal.

Podľa nariadenia EÚ do roku 2020 musíme vyrábať minimálne 20 percent celkovej energie z obnoviteľných zdrojov.

Martin Odkladal
Aktuality.sk, 6.3.2017

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter