INESS

Institute of Economic and Social Studies

skeng facebook twitter rss youtube

Môj dar:

Ďakujeme.sk
Market Finesse
Objednať Market Finesse
Cena Nadacie Orange za rok 2014banner-3banner-1banner-2

Zo slobody profitujú všetci - aj tí, ktorí ju nemajú

Marian Tupy, 22.03.2017 09:52 , zaradenie Články týždňa
Kategórie: kapitalizmus, trh

Jeden z najväčších mýtov ekonomického rozvoja je, že z kapitalizmu, alebo ako to ja radšej nazývam, z ekonomickej slobody, profituje iba úzka skupina ľudí, zatiaľ čo väčšina na nich dopláca. Pôvod tohto mýtu siaha ku Karlovi Marxovi, ktorý sa domnieval, že konkurencia vedie k  znižovaniu ziskov, čo sa následne odrazí vo väčšom vykorisťovaní pracujúcich.

Teoretizovanie tohto nemeckého ekonóma sa empiricky ukázalo ako mylné, pretože v skutočnosti celosvetovo priemerný príjem na osobu vzrástol desaťnásobne za posledných 200 rokov. Lenin preto túto teóriu neskôr upravil.

Táto modifikácia bola nevyhnutná, pretože robotníci na industriálnom západe za čias Lenina sa mali jednoznačne lepšie ako v Marxových časoch. Preto Lenin, ako prvý sovietsky diktátor, vo svojom diele Imperializmus - najvyššie štádium kapitalizmu, prišiel s tvrdením, že napriek Marxovej teórii sa bohatstvo západných robotníkov aj naďalej mohlo zväčšovať v dôsledku extrakcie bohatstva z kolónií. Táto jeho práca mala hlboký vplyv na celé generácie afrických nacionalistov, ktorí odmietali kapitalizmus, a namiesto neho prijímali sovietsky socializmus.
 

Ekonomická sloboda napriek tomu pokračovala v zlepšovaní života robotníkov nielen v kapitalistických krajinách, ale dokonca aj v tých socialistických. Inak povedané: zo slobody profitujú všetci - dokonca aj tí, ktorí ju nemajú.
Nositeľ Nobelovej ceny Friedrich Hayek to zhrnul v roku 1960 vo svojom slávnom diele The Constitution of Liberty:


„Nie je dôležité, akú slobodu by som rád uplatnil ja, ale dôležitá je sloboda, ktorú niektorí ľudia potrebujú, aby mohli robiť veci prínosné pre spoločnosť. Takúto slobodu môžeme zaručiť jedine ak ju dáme všetkým. Výhody slobody sa neobmedzujú len na voľnosť, respektíve ľudia nemajú najväčší prospech z tých aspektov slobody, ktoré aj sami priamo  využívajú.“ 
 

„Nepochybujem, že neslobodná väčšina profitovala z existencie slobodných menšín, a že dnes neslobodné spoločnosti profitujú z toho, čo získali a čo sa naučili  od slobodných spoločností. Samozrejme, výhody čerpané od druhých sa časom mohli prehĺbiť zvyšovaním počtu tých skupín ľudí, ktorí si už svoju slobodu uplatnili. Argument pre slobodu niektorých sa preto vzťahuje na slobodu všetkých.“

Keď Hayek napísal tieto slová, boj medzi komunistickým a kapitalistickým svetom bol v plnom prúde, a rozvíjajúci sa tretí svet sa ocitol uprostred tohto zápasu. Poďme sa teda pozrieť na konkrétny príklad toho, čo Hayek myslel tým, keď napísal, že "neslobodné spoločností ťažia z toho, čo získajú a naučia sa od slobodných spoločností".

V roku 2002 Stephen Van Dulken, odborný kurátor oddelenia patentov v British Library napísal výborne hodnotenú knihu Vynájdenie 20. storočia, 100 vynálezov ktoré zmenili svet. Wall Street Journal ju označil za „pozoruhodnú“, Boston Globe ju opísal ako „panoramatický záber storočia.“ V tejto knihe Van Dulken identifikoval 100 najdôležitejších vynálezov 20. storočia, pre každý rok jeden, pričom skoro všetky pochádzali z krajín, kde bola sloboda.
 

Keď som sa pozrel na pôvod jednotlivých vynálezcov, narátal som 47 Američanov, 30 Britov, 4 Francúzov, 3 Kanaďanov, 3 Nemcov, a 2 Švédov. Argentína, Rakúsko, Dánsko, Fínsko, Maďarsko, Írsko, Izrael, Taliansko, Japonsko, Sovietsky Zväz, a Švajčiarsko mali po jednom vynálezcovi.
 

Pri pohľade na jurisdikcie, kde sa títo vynálezcovia rozhodli zaregistrovať svoje vynálezy, nastáva drobná zmena. V Spojených štátoch bolo zaregistrovaných 46 patentov, vo Veľkej Británii 29, Svetová organizácia pre duševné vlastníctvo zaregistrovala 11, Nemecko 5, Francúzsko 2, Európska Únia ako celok 2, a Kanada, Dánsko, Maďarsko, Japonsko a

Švajčiarsko registrovali po jednom.

Niektorí čitatelia môžu namietať, že Van Dulkenov výber musel byť subjektívny. Súhlasím, ale verím, že vynálezy ako lietadlo, klimatizácia, elektrická práčka, asfaltovačka, vysávač, neónové osvetlenie, nehrdzavejúca oceľ, rýchle zmrazovanie potravín, semafory, nylón, radar, teflón, čiarové kódy, počítač, guľôčkové pero, mikrovlnná rúra, mikročip, kevlar, atď., by zaradil do svojho výberu asi každý.
Inými slovami: je nepravdepodobné, že pri pohľade späť na 20. storočie by niekto zostavil diametrálne odlišný zoznam.

Treba povedať, že vynálezcovia z Van Dulkenovho výberu neovplyvnili len svoje domovské krajiny. Výhody z ich objavov sa rozšírili po celom svete a zlepšili životy všetkých ľudí, aj tých žijúcich v neslobode.

HDP na obyvateľa v USD

Zdroj: Svetová banka

Ukážme si ďalší konkrétny príklad. Medzi rokmi 1960 (rok africkej nezávislosti) a 2015 sa rozdiel v HDP na obyvateľa medzi krajinami subsaharskej Afriky (SSA) a Spojenými štátmi skutočne zväčšil. V roku 1960 priemerné HDP na obyvateľa tvorilo 6,31% rovnakého ukazovateľa v Spojených štátoch.  Inverzné priemerné HDP na obyvateľa v Spojených štátoch predstavovalo 1,59%  v SSA.
 

V priebehu nasledujúcich 55 rokov HDP na obyvateľa v SSA očistené o infláciu vzrástlo o 55%. V Spojených štátoch zatiaľ vzrástlo o 203%. To znamená, že v roku 2015 krajiny SSA dosiahli 3,21% amerického HDP na obyvateľa a americké HDP na obyvateľa  činilo 3110,7% HDP v SSA. Inak povedané, HDP na obyvateľa krajín subsaharskej Afriky narástlo z 1075 na 1660 dolárov.  
 

Avšak rozdiel v strednej dĺžke života, ktorý je najlepším indikátorom celkovej životnej úrovne, sa medzi nimi zmenšil. V roku 1960 stredná dĺžka života v SSA tvorila 58% strednej dĺžky života v Spojených štátoch. Inverzne to bolo 174%. V priebehu nasledujúcich 55 rokov dĺžka života v SSA vzrástla o 47%, zatiaľ čo v Amerike vzrástla o 14%. Takže v roku 2015 stredná dĺžka života v SSA vzrástla na 75% americkej, zatiaľ čo americká stredná dĺžka života klesla na 134% africkej. Vyjadrené v rokoch: stredná dĺžka života v krajinách SSA vzrástla zo 40,17 rokov na 59 rokov, a za to isté obdobie v USA narástla „len“ zo 69,77 rokov na 79,16 rokov.

Stredná dĺžka života pri narodení v rokoch


Zdroj: Svetová banka


Afričania nemuseli zbohatnúť, aby si mohli užívať dlhší a lepší život. V skutočnosti by bolo prekvapujúce, keby tieto krajiny zbohatli vzhľadom na to, že od získania nezávislosti mnohé z nich experimentovali so socializmom a ďalšími formami protekcionizmu. Niektoré (ako Zimbabwe) v tom pokračujú dodnes.

Napriek tomu celá Afrika profituje z technologického pokroku, ktorý vzniká v kapitalistických krajinách. Lietadlá americký vynález - prinášajú život zachraňujúce lieky do najodľahlejších končín Konga. Syntetický inzulín - kanadský vynález - zachraňuje životy v Južnej Afrike. Kopírka - ďalší americký vynález -  uľahčuje vzdelávanie chudobných ľudí v Angole.

Počas posledných rokov sa objavujú malé, ale zlovestné príznaky úpadku politickej a ekonomickej slobody vo svete. Mýlil sa Francis Fukuyama, keď predpovedal víťazstvo liberálnej demokracie a kapitalizmu v jeho práci Koniec dejín a posledný človek? Ja som si to  rozhodne nemyslel, keď som ho bránil v roku 2014.
 

Stále dúfam, že Fukuyama sa nemýlil, a že tieto negatívne tendencie sa nakoniec obrátia. To znamená, že najdôležitejšie pre ďalší pokrok ľudstva je,  aby - ako to povedal Hayek - aspoň menšina ľudí na tejto planéte zostala slobodná.

Z originálu uverejneného na FEE - Foundation For Economic Education preložil Martin Garaj.

  pošli na vybrali.sme.sk  Delicious  digg  Linkuj  twitter