Vyrovnávanie regionálnych rozdielov?
Jedným
z poslaní európskeho rozpočtu je financovať projekty, ktoré majú znižovať
regionálne rozdiely. Na posudzovanie „rozdielnosti“ sa používa ukazovateľ HDP
a regióny sa posudzujú na úrovni NUTS 2, čo po slovensky znamená kraj
(Slovensko má okrem Bratislavy tri regióny). Výsledky
komentuje táto správa Eurostatu.
Podľa správy v období rokov 2001 – 2006 rozdielnosť
v ekonomickej výkonnosti klesla (v tabuľke je uvedené percentuálne
rozdelenie populácie podľa HDP na obyvateľa – v roku 2006 žilo pod 50%
priemeru EU 11,3% obyvateľov oproti 15,3% obyvateľov v roku 2001)
Ku konvergencii (zbližovaniu) výkonov regiónov však
nedochádzalo v regiónoch rovnomerne. Nasledujúci graf ukazuje,
v ktorých krajinách sa vážený (počtom obyvateľov) rozdiel vo výkonnosti
regiónov zvýšil a v ktorých poklesol*:
Za päť rokov tak napríklad konvergencia regiónov na Slovensku
vykročila opačným smerom, najvýkonnejšia Bratislava zvýšila svoj náskok
v tomto období pred východom Slovenska na 33%.
Regionálne rozdiely sa v tomto období zvýšili vo
všetkých nových členských krajinách. Zaujímavé je, že rozdiely sa tiež
zvyšovali v niektorých starších členoch únie, kde politika konvergencie
financovaná z EÚ trvá dlhšie – Belgicko, Veľká Británia, Švédsko.
Štatistika zároveň naznačuje, že interval 15 -20% rozdielnej výkonnosti
regiónov, do ktorej spadá väčšina starých členských krajín bude skôr
„prirodzeným stavom“ ako problémom, vyplývajúcich z prirodzených dôvodov
ovplyvňujúcich výkonnosť (napr. väčší podiel poľnohospodárstva, centrá
finančného priemyslu).
Otázkou ostáva, akú úlohu v tejto oblasti zohrali EÚ
fondy. Jednoduché tvrdenie, že fondy EÚ zmiernili rozdiely v regiónoch, by
evidentne znamenalo dopustiť sa základného omylu spočívajúceho v zámene
korelácie s kauzalitou. Každá krajina aj región má inú dynamiku rastu,
ktorú byrokratické štruktúry len ťažko môžu zmeniť - ovplyvniť. Preto je
napríklad prirodzené, že v období prudkého rastu, ktorý prebehol
v uvedenom období na Slovensku, došlo k väčšiemu rozvoju vo
vyspelejšej časti krajiny, disponujúcou vyššou kvalifikáciou pracovníkov, či
lepšou infraštruktúrou a to napriek EÚ fondom, ktoré sa snažili o opak.
Rovnako je len veľmi ťažké identifikovať čistý prínos
projektov podporených z týchto fondov na rast HDP v danom
regióne. A v neposlednom rade,
každá krajina iným spôsobom podporuje menej rozvinuté regióny a ako
ukázala táto analýza
Konzervatívneho inštitútu, podpora regiónov nie vždy koreluje s ich
ekonomickým zaostávaním.
* Graf uvádza prepočet rozdielnosti výkonnosti
regiónov v danej krajine, pričom váha regiónov je daná ich ľudnatosťou.
Hodnota pre celú EU je vypočítaná ako pre jednu veľkú krajinu s 271
regiónmi. (nevznikla sčítaním individuálnych rozdielov jednotlivých krajín).
Podrobnejší popis metodiky je na strane 4 správy Eurostatu.