Európania platia spoločnou menou desať rokov (Pravda)

Ako povedal Juraj Karpiš z INESS pre Pravdu dňa 30.12. 2011, euro najbližšie roky zrejme prežije. Politici do tohto projektu investovali priveľa politického kapitálu na to, aby ho teraz nechali padnúť. Sú preto ochotní z našich peňazí zaplatiť za jeho udržanie akúkoľvek cenu.

Európania platia spoločnou menou desať rokov (Pravda)

Začiatok novej éry, symbol zjednotenia kontinentu, záruka stability a blahobytu. Takéto vyjadrenia čelných predstaviteľov krajín a úradov Európskej únie aj požehnanie od pápeža Jána Pavla II. sprevádzali zavedenie eura do obehu 1. januára 2002. Od novej meny si sľubovali ekonomickú stabilitu, uľahčenie obchodu, podnikania a cestovania v únii a úspešnú konkurenciu doláru.

Kým mládež na námestiach európskych metropol bezstarostne popíjala pivo a odpaľovala svetlice, húfy dospelých sa hneď po novoročnej polnoci tlačili s platobnými kartami v ruke pri bankomatoch. Podľa Financial Times si vybrali štyrikrát viac peňazí ako obyčajne. Už pod vianočným stromčekom mnohí našli eurobalíčky s novotou sa lesknúcimi mincami. Všetko sa zopakovalo o sedem rokov aj na Slovensku.

Drahé euro?

Zavedenie európskej meny však nesprevádzalo nadšenie, ale skôr obavy zo zdražovania a nostalgia za starými peniazmi. Prieskumy verejnej mienky ukazovali, že viac Európanov si želalo naďalej platiť markami, frankami, guldenmi či drachmami ako novou menou. Až 70 percent Nemcov si príchod eura spájalo so zvyšovaním cien a novej mene dali prezývku "teuro" z nemeckého teuer – drahý.

V tretí januárový deň sa stretlo aj vedenie Európskej centrálnej banky. Zavedenie jednotnej meny označilo za obrovský úspech. Prezident banky Wim Duisenberg sa pred novinármi pochválil, že si po polnoci kúpil hamburger a jahodový koktail a zaplatil za to rovnakú cenu ako pred týždňom, len v eurách. "Nie je pravda, že euro veci len zdražuje," zdôraznil.

V prvých dňoch euro neprinieslo do obchodov zdraženie, ale skôr zdržanie. "Marky alebo eurá?" pýtali sa nemeckí predavači každého zákazníka. V obchodoch sa tvorili rady, ľudia ešte míňali staré peniaze a naspäť im vydávali nové.

Zásobovanie novými peniazmi bolo zväčša bezproblémové. Iba vo Francúzsku ho ohrozil štrajk bankových úradníkov. K oslavám sa nepripojila iba talianska vláda. Pre jej negatívny postoj k euru podal demisiu proeurópsky minister zahraničných vecí Renato Ruggiero.

Koncom februára prestali platiť aj posledné národné meny. Euro sa od zavedenia stále posilňovalo a postupne sa vyrovnávalo doláru.

Zrod v kríze

Euro vzniklo 1. januára 1999, tri roky sa však používalo len v bezhotovostnej forme medzi bankami, do peňaženiek ľudí sa dostalo v januári 2002. Situácia svetovej ekonomiky vtedy nebola priaznivá. Spamätávala sa z pádu internetových firiem známeho ako "kríza dot.com", teroristického útoku na New York a z najväčšieho bankrotu v histórii USA. Európa aj Amerika stáli na prahu recesie.

"Zníženie transakčných nákladov a kurzová stabilita podporili vzájomný obchod medzi členmi eurozóny, nepriamo teda aj zamestnanosť v exportne orientovaných firmách," opísal jeden z prínosov eura Vladimír Vaňo, hlavný analytik Volksbank.

Lenže teraz, keď sa spoločná európska mena dožíva desiatich rokov, nie je dôvod na veľké oslavy. Euro, ktoré bolo navonok zdravým a rýchlo rastúcim dieťaťom, totiž v poslednom čase trápia vážne choroby. Prejavili sa nezdravé gény, ktoré mu dali do vienka rodičia – európski politici.

"Euro sa tak stalo nestráženou spoločnou pastvinou, ktorú krajiny zneužívali na financovanie deficitov vytvorených kupovaním voličov a neudržateľnými sociálnymi systémami," zhodnotil Juraj Karpiš z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií. Navyše ECB podľa neho pomohla k vytvoreniu nerovnováh a masívnych bublín napríklad v Írsku či Španielsku. "Eurozóna za ne v najbližších rokoch zaplatí vysokú cenu," dodal Karpiš.

Prežije, ale za akú cenu?

Podľa Karpiša euro najbližšie roky zrejme prežije. "Politici do tohto projektu investovali priveľa politického kapitálu na to, aby ho teraz nechali padnúť. Sú preto ochotní z našich peňazí zaplatiť za jeho udržanie akúkoľvek cenu," myslí si.

Témou pre budúcnosť je podľa Vaňa užšia rozpočtová integrácia ako cesta k riešeniu dlhovej krízy. "Euro prináša všetkým zúčastneným krajinám nespochybniteľné výhody, ktoré si však žiadajú aj cenu vo forme akceptovania oveľa prísnejších pravidiel pre rozpočtové hospodárenie," poukázal na dohodu z decembrového summitu únie. "Skutočnosť, že sa pridalo aj deväť členov EÚ, ktorí zatiaľ euro nezaviedli, len potvrdila, že euro nie je projektom vybranej skupiny krajín, ale je to vlajkový projekt celej polmiliardovej Európskej únie," dodal Vaňo.

Slovensko predbehlo susedov

Pripojenie Slovenska k euru sa očakávalo dva až tri roky po vstupe do Európskej únie, ktorý bol naplánovaný na rok 2004. Kým susedné Česko, Poľsko aj Maďarsko postupne plány zavedenia eura odkladali až na neurčito, Slovensko sa omeškalo iba o dva roky. Ekonómovia sa však nezhodujú, či bolo zavedenie eura na Slovensku úspechom. Podľa Vladimíra Vaňa, hlavného analytika Volksbank, bol vstup načasovaný šťastne, pretože silná mena ochránila otvorenú ekonomiku v kríze. "Vyhnutie sa dramatickým regionálnym kurzovým turbulenciám, rekordne nízka inflácia v rokoch 2009 a 2010, ale aj dvojnásobné oživenie priemyslu v roku 2010 oproti porovnateľným susedom v regióne," vymenoval vplyvy eura. Podľa Juraja Karpiša z INESS prijalo Slovensko euro príliš skoro. "V minulosti sme si uťahovali opasky zbytočne a budeme platiť účty za omnoho bohatšie krajiny. Zvýši nám to dane a zníži životnú úroveň," upozornil.

Daniel Suchý

Pravda, 30.12. 2011

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards