Dlhy Atén môžu znížiť dôchodky Európanov (Pravda)

Práve úvery Európskej centrálnej banky komerčným bankám, ktoré ich sčasti používajú na nákup problematických dlhopisov, môžu viesť k rastu peňažnej zásoby a následne aj cien, komentoval možné riziká pre Pravdu dňa 15.2. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

Dlhy Atén môžu znížiť dôchodky Európanov (Pravda)

Európska centrálna banka chce odpustiť časť dlhov Grécka. Keďže priamo to spraviť nemôže, vysoko rizikové grécke dlhopisy plánuje predať dočasnému eurovalu a pomocou neho má následne prísť k škrtaniu časti dlhu. Straty z gréckych dlhopisov by tak neponiesli už len súkromní veritelia, ale i štáty či penzijné fondy.

"Dočasný euroval totiž vydáva i vlastné dlhopisy a tie môže nakúpiť Medzinárodný menový fond, do ktorého zas vložia peniaze napríklad penzijné fondy," vysvetlila systém delenia straty medzi viacerých investorov Markéta Šichtařová, riaditeľka Next Finance. Tento plán by znamenal rozšírenie bezcenných dlhopisov do bilancií bánk, poisťovní, podielových a hlavne penzijných fondov.

"Následne to môže viesť v ďalších desiatkach rokov k výraznému plošnému zníženiu výnosov týchto fondov," dodala Šichtařová. Okrem toho by sa ľuďom mohli znížiť aj úroky pri bankových vkladoch.

Ďalšou možnosťou je odpísanie gréckeho dlhu priamo v dočasnom eurovale. "V takomto prípade by sa straty rozdelili medzi jednotlivé krajiny," povedal Juraj Karpiš, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz. Štáty platiace eurom totiž spoločne ručia do výšky 780 miliárd eur za splácanie dlhov Grécka, Írska či Portugalska a samotné záruky Slovenska sú do 7,73 miliardy eur. "Straty sa sčasti môžu zaplatiť i zo zisku, keďže samotný dočasný euroval tiež poskytuje peniaze za úrok, no je pravdepodobnejšie, že straty budú platiť krajiny," myslí si Karpiš.

Samotná Európska centrálna banka celkovo kúpila za 38 miliárd eur grécke dlhopisy s nominálnou hodnotou 50 miliárd a za časť z nich dostala i úroky. Grécki politici zatiaľ požadujú len odpis vo výške úrokov, no i pri súkromných veriteľoch sa najskôr hovorilo o oveľa menšom ako 70-percentnom odpise dlhu.

Plán predaja dlhopisov dočasnému eurovalu načrtával minulý týždeň šéf ECB Mario Draghi. Stabilizovať súčasnú situáciu sa centrálna banka snaží i pomocou dlhodobých úverov pre komerčné banky. V decembri si na tri roky požičali 489 miliárd eur a ďalšia pôžička v podobnom objeme sa očakáva tento mesiac. "Práve úvery Európskej centrálnej banky komerčným bankám, ktoré ich sčasti používajú na nákup problematických dlhopisov, môžu viesť k rastu peňažnej zásoby a následne aj cien," uzavrel možné riziká Karpiš.

Na druhej strane spomínanými krokmi ECB odvracia pád eura a znižuje tým úroky pre väčšinu krajín eurozóny. Napríklad Slovensko by malo problémy so splácaným dlhov, ak by úrokové sadzby stúpli nad úroveň 7,71 percenta. Na porovnanie, súčasný priemerný úrok Slovenska za nesplatené dlhy je 3,51 percenta.

"Podľa našich výpočtov tak majú Rumunsko, Česko i Slovensko veľkú schopnosť ustáť i prípadný nárast výnosov," povedal Juraj Kotian, vedúci analytik ekonomického výskumu pre krajiny strednej a východnej Európy v Erste Group. Naopak, nad kritickou úrovňou výnosov dlhov sú už dnes Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko a Turecko.

ČTK

Pravda, 15.2. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards