Atény najviac dlhujú dvom eurovalom (Hospodárske noviny)

Väčšina gréckeho dlhu je už cestou Európskej centrálnej banky, eurovalu a Medzinárodného menového fondu v rukách daňových poplatníkov, uviedol pre Hospodárske noviny dňa 23.5. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

Atény najviac dlhujú dvom eurovalom (Hospodárske noviny)

Gréckym krachom prídu o najviac peňazí štáty eurozóny, ktoré sa podieľali na záchrane Atén cez dočasný a trvalý euroval. Druhou v poradí bude Európska centrálna banka, ktorá už zhruba dva roky skupuje grécke dlhopisy a okrem toho dolievala aj likviditu do gréckych bánk. Najpokojnejší zo všetkých môže byť zrejme Medzinárodný menový fond, ktorému podľa prepočtov spoločnosti X-Trade Brokers dlhujú Gréci zhruba 23 miliárd eur. Ako nadradený veriteľ totiž bude prvý v rade na splatenie dlhov.

Zlou správou pre Grékov je, že podľa odhadov grécke poisťovne a banky dnes vlastnia toľko gréckych dlhopisov ako všetky ostatné európske banky a poisťovne dohromady a len o tri miliardy menej ako všetci ostatní nebankoví veritelia. Grécky finančný sektor tak bude krachom domácej ekonomiky najviac ovplyvnený. Euróspke banky by túto situáciu mali ustáť, ak sa na trhoch neobjaví panika a nenastane hromadný run na všetky európske banky. „Pre eurozónu by mohol problematicky pôsobiť hlavne nárast rizikovej averzie, rast nedôvery na trhu, či nezáujem o európske dlhopisy,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Skryté dlhy

Tieto dlhy však zachytávajú iba oficiálnu štatistiku o tom, koľko grécky štát dlhuje cez štátne cenné papiere. V skutočnosti však Gréci dlhujú ďalšie miliardy cez programy, ktoré slúžia predovšetkým na zúčtovanie medzinárodných operácií a špeciálnych foriem financovania pre grécke banky.

Bývalý predseda parlamentu Richard Sulík na svojom blogu tvrdí, že dlh Grécka cez systém TARGET, ktorý vyrovnáva negatívnu obchodnú bilanciu, sa pohybuje nad úrovňou 103 miliárd eur. Rovnako sa odhaduje, že grécke banky si od Európskej centrálnej banky nabrali likviditu medzi 80 až 100 miliardami eur v rámci dvoch programov, ktoré mali zásobiť európsky bankový sektor trojročnými lacnými úvermi. Ďalších zhruba 109 miliárd eur majú podľa Sulíka grécke banky napožičiavané z programov, ktorými Grécka národná banka zásobuje domáce banky likviditou. Keďže si tieto peniaze väčšinou tamojšia centrálna banka sama požičiava z ECB, zrejme by sa tiež pripísali na účet, ktorý bude treba po krachu Atén riešiť.

„V prípade, že k neriadenému bankrotu naozaj dôjde, bude potrebná úzka spoluprácu národných centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky a všetky kroky budú smerovať k zachovania stability bankového sektora,“ hovorí riaditeľ Fincentrum Slovensko Milan Repka.

U koho je čierny Peter

Ďalším problémom pri gréckom dlhu je fakt, že dnes nie je jasné, u koho je čierny Peter. Už pri otázke, koľko peňazí vlastne Európa do Grécka napumpovala, nepanuje úplná zhoda. Ešte zamotanejšie to je pri snahe pozrieť sa do vnútra bankového sektora. Posledné verejne prístupné dáta o tom, ktoré európske banky vlastnia grécke dlhopisy sú z dátumu, kedy európske banky podstupovali stresové testy. Teda zhruba spred roka. Odvtedy sa toho však veľa zmenilo. Grécky dlh prešiel reštrukturalizáciou. „Väčšina gréckeho dlhu je už cestou Európskej centrálnej banky, eurovalu a Medzinárodného menového fondu v rukách daňových poplatníkov,“ hovorí analytik spoločnosti INESS Juraj Karpiš. Hlavne európsky poplatníci by tak znášali najväčšiu časť strát, ktoré vzniknú neriadeným bankrotom Grécka.

Peter Podstupka

Hospodárske noviny, 23.5. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards