Katastrofálna situácia v Grécku: Bankrot by každého Slováka stál 450€ (Nový Čas)

Dnes nadpolovičnú väčšinu gréckeho dlhu držia európski daňoví poplatníci. V prípade Slovenska to vychádza na 290 € na občana, vysvetľoval Martin Vlachynský z INESS preNový Čas dňa 25.5. 2012.

Katastrofálna situácia v Grécku: Bankrot by každého Slováka stál 450€ (Nový Čas)

Odchod Grécka z eurozóny by Slovensko stál 2,5 miliardy eur. Tvrdí to japonský finančný gigant Nomura. Je to asi 3,7 % slovenského HDP.

Ide o najvyššie číslo po Slovinsku a Estónsku. Slovensko sa totiž na pomoci Grécku podieľalo v troch fázach. Prvú pôžičku sme síce odignorovali, zapojili sme sa však do dočasného eurovalu (EFSF) sumou 824 miliónov eur, pri nákupe gréckych dlhopisov Európskou centrálnou bankou a po ich odpísaní medzi členské krajiny by sme prišli o 310 miliónov eur. Okrem toho museli analytici pripočítať aj platobné záväzky Grékov voči centrálnym bankám eurozóny, ktoré činia 130 miliárd €. Na Národnú banku Slovenska by tak vyšla strata 1,3 miliardy €. Ak sa to všetko spočíta, prídeme k číslu 2,5 miliardy €, o ktoré Slovensko príde, na hlavu jedného obyvateľa to je 450 €.

Slovenský inštitút INESS má optimistickejšiu predpoveď. „Dnes nadpolovičnú väčšinu gréckeho dlhu držia európski daňoví poplatníci. V prípade Slovenska to vychádza na 290 € na občana,“ reagoval Martin Vlachynský z INESS. Prepočty SaS sa však znovu blížia odhadom japonskej Nomury. „Odchod Grécka z eurozóny bude stáť približne 420 eur € na každého Slováka,“ tvrdí Jozef Kollár z SaS.

Dá Grécko eurozóne po voľbách zbohom?

Grexit. Tak sa volá plán odchodu Grécka z eurozóny, na ktorý sa pripravujú členské štáty. V Grécku sú totiž v júni voľby, ktoré pravdepodobne vyhrá radikálna strana odmietajúca úsporné opatrenia a šetrenia. Do bankrotujúcej a nad pomery žijúcej krajiny pritom v posledných rokoch napumpovali členské krajiny a banky 360 miliárd €. Podľa analytikov by Grexit znamenal obrovské problémy celej eurozóny a znovu by to zatriaslo svetovými trhmi. Japonská banka vypočítala, že Slovensko by prišlo o 2,5 miliardy €, čo po prepočítaní na hlavu znamená 450 € na každého Slováka.

Štáty eurozóny vrátane Slovenska si podľa troch zdrojov agentúry Reuters majú pripraviť vlastné plány pre prípadný návrat Grécka od eura k drachme. Mali sa na tom dohodnúť predstavitelia ministerstiev financií. „Pracovná skupina zástupcov krajín eurozóny mala v pondelok pravidelný konfe renčný hovor o súčasnej situácii v eurozóne, počas ktorého nebola žiadna diskusia o odchode Grécka z eurozóny a nebola žiadna dohoda o vytvorení krízových plánov pre prípad odchodu Grécka z eurozóny,“ tvrdí Radko Kuruc, poradca ministra financií. Za dezinformácie to označil aj premiér Fico, ktorý bol na neformálnom samite v Bruseli. „Téma odchodu Grécka z eurozóny nepatrila medzi nosné témy rokovaní. Ide o to, že dochádza k vyberaniu peňazí v gréckych bankách a treba prijať ďalšie opatrenia, aby sa tomu zabraňovalo,“ povedal Fico.

Nemecká centrálna banka však v správe upozornila, že odchod Grécka by spôsobil značné, ale zvládnuteľné problémy. Doplatilo by na to aj Slovensko. „Pre nás je kľúčová otázka, či Grécko znovu zbankrotuje, tak ako zbankrotovalo túto jar. V prípade, že vystúpi z eurozóny, tak sa to naisto stane. Ale pravdepodobne k tomu dôjde, aj keď Grécko v eurozóne zotrvá,“  reagoval Martin Vlachynský, analytik INESS. Podľa neho je slovenský finančný systém relatívne zdravý a okamžitý efekt by nebol významný. „Vývoj v ďalších mesiacoch bude závisieť od krokov európskych politikov a Európskej centrálnej banky. Ak sa eurozóne nepodarí presvedčiť investorov, že ich peniaze sú v bezpečí, tí budu menej ochotní ich požičiavať. Získanie ich dôvery si vyžiada razantnejšie šetriace opatrenia vo verejných financiách ako doteraz,“ dodal Vlachynský.

Podľa INESS by prípadné vystúpenie Grécka bolo len jedným dielikom ekonomickej skladačky v eurozóne. Dôležité by bolo, aký dosah by to malo na ďalšie problémové krajiny, ako sú Portugalsko či Španielsko. Španielsky premiér Mariano Rajoy naliehavo požiadal Európsku centrálnu banku o pomoc. „Ak nebudú verejné dlhy už únosné, budeme mať problém,“ uviedol Rajoy v stredu po mimoriadnom samite lídrov EÚ. Dodal, že všetky návrhy, ktoré predložil, sa dajú zrealizovať v priebehu 24 hodín. Dôležité budú aj nasledujúce kroky Európskej centrálnej banky a dvoch najsilnejších krajín eurozóny - Nemecka a Francúzska. „Slovenská vláda by sa mala pripraviť na nedôveru na finančných trhoch a spomalenie ekonomiky. Nemali by sme sa teda púšťať do zvýšených výdavkov a spoliehať sa na pozitívne prognózy hospodárskeho rastu.

Vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a nízky rast by mala byť rozpočtová konsolidácia postavená na šetrení vo výdavkoch a nie dusení už oslabenej ekonomiky vyššími daňami,“ uzavrel Vlachynský. Veľkým odporcom záchrany Grécka bola pred voľbami dnes opozičná strana SaS. Podľa Jozefa Kollára z SaS je 75-percentná pravdepodobnosť, že krajina by mohla eurozónu opustiť do konca roka.  „HDP Slovenska klesne približne o 3,7 %. Radšej však koniec s hrôzou ako hrôza bez konca,“  dodal.

Grécko bude mať 46 hodín

Ak Grécko opustí eurozónu, bude mať 46 hodín na to, aby tento plán urobilo. Tvrdí to agentúra Bloom­berg zameraná na finančné záležitosti. Pravdepodobne by išlo o víkend, keď sú globálne finančné trhy prevažne zatvorené. Takýto plán vypracovalo 21 ekonómov, analytikov a expertov. Počas dvoch dní by musela grécka vláda zabezpečiť opatrenia proti prípadným sociálnym nepokojom, dozrieť na možné pozastavenie vyplácania štátnych peňazí, rekapitalizáciu bánk a zabezpečenie snáh o únik domáceho kapitálu do zahraničia.

Grécku by sa to len ťažko mohlo podariť vzhľadom na to, v akých problémoch sa táto krajina nachádza. Grécke banky majú hotovosť len 160 miliárd €, pričom za prvé mesiace tohto roka prišli o 23 miliárd. V posledných dňoch si ľudia z bánk vybrali 700 miliónov €. Krajina by v prípade odchodu z eurozóny už v júli nemala na výplaty svojich štátnych úradníkov či penzií pre dôchodcov.

Nový Čas, 25.5. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards