Brusel má plán, ktorý môže ohroziť euro (Finweb)

Trhy  dnes zaujíma najmä to, za ktoré ďalšie krajiny budú svojim peniazmi  ručiť nemeckí daňoví poplatníci či už cestou tzv. bankovej únie alebo spoločných dlhopisov, povedal Juraj Karpiš z INESS pre Finweb dňa 4.6. 2012.

Brusel má plán, ktorý môže ohroziť euro (Finweb)

Túto správu priniesol nemecký denník Die Welt, podľa ktorého má tento plán nasmerovať kontinent bližšie k bankovej, fiškálnej a politickej únii.

Podľa Jána Beňáka z Trim Broker je tu tento návrh vyššej integrácie v podstate od začiatku európskych integračných procesov. "Tie sa ale v dobrých časoch zastavili a aktuálna kríza opäť donútila politikov k dokončeniu integrácie. Ak chce eurozóna ďalej fungovať s dôverou finančných trhov, je takýto vývoj nutný. Najdôležitejšia z nich je fiškálna únia," dodáva Beňák.

Plán je podľa denníka Die Welt rozvrhnutý na budúcich päť až desať rokov. Hlavné body, na ktoré sa chce únia zamerať sa týkajú štrukturálnych reforiem, bankovej únie, fiškálnej a politickej únie.

"Tým, že sa zjednotia bankové regulácie, vytvorí fiškálna a politická únia, sa nevyrieši to, že HDP pri súčasných umelo nafúknutých cenách viacerých aktív, ktorých pád cien by položil finančný systém, dokáže rásť len vďaka ešte väčšiemu rastu dlhu štátov a domácností," tvrdí analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.

Hlavné body by mal predstaviť predzident Európskej únie Herman Van Rompuy na európskom summite koncom júna.

Riešenie dôsledkov

Šéfovia vlád si prizvali na zostavanie plánu elitu európskych inštitúcií. Okrem Van Rompuya je to predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, prezident Európskej centrálnej banky Mario Drahgi a šéf ministrov financií Jean-Claude Juncker.

"Toto je opäť riešenie dôsledkov, teda nedôvery na dlhopisových trhoch, a nie príčiny súčasných problémov, ktoré z nášho pohľadu treba hľadať v monetárnom systéme založenom na nekrytých peniazoch a frakčnom bankovníctve," dodáva Boros.

Podľa Die Welt však nejde len o riešenie dôsledkov a krátkodobé riešenie krízy. Európa a najmä eurozóna, majú dostať novú víziu smerovania. Pokiaľ by sa na pláne dohodlo všetkých 27 členských štátov únie, vznikla by úplne nová Európa.

"Trhy  dnes zaujíma najmä to, za ktoré ďalšie krajiny budú svojim peniazmi  ručiť nemeckí daňoví poplatníci či už cestou tzv. bankovej únie alebo spoločných dlhopisov," tvrdí analytik INESS Juraj Karpiš .

Podľa informácií Die Welt  by najneskôr do konca roka mali šéfovia štátov a vlád túto "cestovnú mapu" oficiálne schváliť. "Mohol by to byť revolučný dokument," píše Die Welt.

"Ak chce Únia riešiť súčasnú krízu v eurozóne, bude si to vyžadovať viac, než technokratické riešenia zabalené do fiplomatického jazyka. Hĺbku potrebných zmien naznačujú správy o návrhoch, ktoré na júnový summit pripravujú európske inštitúcie: vytvorenie bankovej únie, posilnenie fiškálnej únie mechanizmami spoločného ručenia za dlhy, no predovšetkým kroky k politickej únii", tvrdí Radovan Geist z Euroactiv.sk.

Ak by sa tieto zmeny podľa Geista mali týkať iba krajín v rámci eurozóny, pomyselné "rozdelenie" Európskej únie na dve časti nadobudne omnoho jasnejšie kontúry.

Začiatok konca eura

"Ide o plán, ako zabezpečiť budúcnosť eurozóny. Ak integrácia zlyhá a krajiny zistia, že bez eura im bude lepšie, môže to spôsobiť začiatok konca projektu eura" upresnil Beňák.

"Všadne na svete, v Americke alebo v Ázii, sa nás pýtajú: kam vlastne smerujtete," cituje nemecký denník nemenovaného vysoko postaveného predstaviteľa EÚ. "Na to musíme po dvoch rokoch krízy konečne nájsť odpoveď," dodal zdroj.

Nie všetci si však od nového plánu slubujú lepšie zajtrajšky. Z Berlína sa údajne ozývajú varovania pred nerealistickými očakavaniami.

Pre Berlín je podľa Weltu najcitlivejším návrhom ten, ktorý smeruje k vytvoreniu fiškálnej únie. Už keď nemecká kancelárka Angela Merkelová presadila pakt rozpočtovej zodpovednosti, musela sa zmieťi s tým, že sa k nemu odmietli pripojiť dvaja partneri z EÚ - Veľká Británia a Česko, upozornil Die Welt.

Podľa Beňáka Slovensko k týmto procesom asi nebude mať čo povedať a budeme nútení počúvať Brussel. "Celkovo ale strata fiškálnej suverenity nie je pozitívna. Ak ale chceme, aby eurozóna fungovala, budeme sa musieť prispôsobiť," dodáva Beňák.

Finweb, 4.6. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards