Karpiš na HNonline: Drámu ukončí až grécke nie (Hospodárske noviny)

Ako skončí kríza v eurozóne? Ako ovplyvnia Slovensko vyššie dane? Na otázky čitateľov Hospodárskych novín odpovedal v online rozhovore dňa 7.6. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

Karpiš na HNonline: Drámu ukončí až grécke nie (Hospodárske noviny)

Otázku položil: Banker London W1 (7.6. 07:48)

Sevas,Ďuro,podľa europskeho návrhu v kritickych situaciach bude mať právo rozhodovania organ dohľadu krajiny matky banky na ukor dcerskej spoločnosti v tejktorej krajine už od roku 2014.Keďže až na male banôčky Penty,JaTy a Poštovky,ktora sa priveľa angažovala v Grecku,su všetky ostatne v krajinach domicilu mimo SR.Pri zvyšenych odvodoch a daniach stiahnu matky dcery z nasho smiesne maleho nezaujimaveho trhu a ostane tu ruska SberVolksbanka a uz spominane minibanky s Hascakom ci Dospivom s ruskymi proKGBskolami.Do toho širokorozchodna s Beljajevymi a Lazarovymi lokomotivami z Vagonky Poprad,jadrovymi elektrarnami a užŠirokeho Slovanom v KHL s Minskom,Leningradom a Moskvou v skupine a uz sme spať vo "federacii" s Ruskom. Myslíš,že toto zachráni naše vklady v bankách,alebo treba vyberať,meniť na libry a švajčfranky a nakupovať zlato? Alebo kupiť domček v Hainburgu,ako to už robia zbohatlici,spevaci a golfisti? Aký recept radíš ty?

vsetkym prajem dobry den. no tiez mam obavu, ze ked to v SR bankam "osolime", tak ten kapital skonci v inych krajinach a vysoke uroky na uveroch nebudu vysledkom kartelovej dohody ale nasledkom nedostatku zdrojov.  predpokladam, ze v priapade velkych problemov v eurozone nakoniec vklady v lokalnych bankach bude zachranovat ECB. myslim, ze euro v strednodobom horizonte prezije, no zaplatime za to vysoku cenu.  diverzifikacia (napriec aktivami, napriec menami (svajciarsky frank je vdaka pegu momentalne euro)) spolu s investiciou do zlata mi pride ako vhodna defenzivna strategia. asi nezaskodi mat aj 4-6 mesiacov vydavkov v hotovosti, pre pripad argentinskeho scenara s bankovymi prazdninami.

Otázku položil: Berno (7.6. 09:19)

Dobry Den,aku recept mate na zachranu Bank ? Ci by banky nepotrebovali statny dozor ? Vad oni hospodarili ako sa im zachcelo,a dosla kriza.,preto stat by mal prisne dozerat,kontrolovat a aj pokutovat banky a fin.domy statom,ak je tam ryziko nespravneho hospodarenia.atd.Banky vladli aj vladnu,hocikomu zoberu aj dom za malu pozicku...diktatorski mafionski pristup maju voci prac.ludom,ale oni banky ak urobia svetovu krizu tak vsetko je v poriatku?myslim nie!Trebalo by aby stat tam zasahoval,chranil obcanov,a kontroloval banky, Nemyslite? Dakujem,omluvam gram.nie som slovak.

nezdravy financny sektor je podla mna jadrom sucasnych problemov v EMU. tento problem sovlentnosti bank nezmizne tym, ze ich zachranujeme cez "zachranu" krajin (Grecko) alebo ze im poskytneme premostovacie uvery (napr. v ramci LTRO) zavrieme oci a modlime sa za vysoky hospodarsky rast.  dostupne zdroje v ramci europskych zachrannych mechanizmov by sa nemali pouzivat na "kupovanie casu", ale na riesenie tohto problemu - zagarantovanie systemu pocas obdobia, kedy by doslo ocisteniu a rekapitalizacii bankoveho sektora - prebratie kontroly statom nad nesolventnymi bankami, zastavenie vyplacania odmien a dividend, spoluucast veritelov a akcionarov bank, likvidacia alebo pripadna reprivatizacia, garancia systematickych dolezitych bank (nie vsetky banky su systematicky dolezite!).  k ozdraveniu bank skor ci neskor bude musiet dojst. minanim nakupeneho casu naklady nan neustale rastu, pricom taketo iba prezivajuce zombie banky prestavaju plnit svoju zakladnu funkciu v ekonomikce (poskytovat uvery sukromnej sfere) co oslabuje hospodarsky rast.

Otázku položil: palo (7.6. 09:44)

dobry den, kolko eur musi ecb pustit do obehu, aby sme to pocitili na rapidne vyssej inflacii? (v pripade, ze nebudu lezat na uctoch bank)

doteraz vypustene eura koncia najma v bankach, ktore si nevedia poziciavat na medzibankovom trhu. tieto novovytvorene peniaze preto nevstupuju do penaznej zasoby a nedvihaju ceny (nie su z nich poskytovane uvery) v ekonomike. preto sa momentalne striedaju deflacne obavy s inflacnymi periodami. vzhladom na produkcny monopol centralnej banky, nastroje, ktore ma v ruke a fakt, ze stat je najvacsim dlznikom najviac profitujucim z vysokej inflacie vsak verim, ze inflacna snaha bude nakoniec korunovana uspechom. pri nekonvencnych monetarnych opatreniach sa totiz banky priamym nakupom aktiv daju obist a penize sa dostanu priamo do ekonomiky. k rastucim cenam moze prispiet aj zvysene inflacne ocakavanie, ktore by viedlo k vyssiemu poctu transakcii s jendou penaznou jednotkou (ludia by utekali z meny).

Otázku položil: adam (7.6. 10:27)

Čo je najväčší problém európskych bánk?

ze vzhladom na skutocnu rizikovost nakupenych aktiv mali prilis malo vlastneho kapitalu.

Otázku položil: anonym (7.6. 10:27)

Všade počúvam rôzny účet, koľko by stál rozpad eurozóny. Sú podľa vás tieto odhady reálne? Sú v nich odrzkadlené aj skryté náklady?

tieto odhady treba brat s rezervou a vzdy treba mat na pamati, kto ich publikuje. je tazke si vobec predstavit vsetky mozne scenare, nieto este spocitat priame a toboz uz nepriame naklady. tu najdete co sa vycislit da - poskytnute garancie, uvery a nakupene dlhopisy www.eurokriza.sk

Otázku položil: peter (7.6. 10:28)

Zachráni sa euro v taktomto zložení krajín?

to je politicka otazka, kedze euro je politicky projekt. pri dostatocne vysokych nakladoch pre danovych poplatnikov sa da "zachranit" takmer akykolvek politicky projekt.

Otázku položil: daniel (7.6. 10:29)

Čo majú politici robiť teraz, aby začali riešiť dlhovú krízu?

fiskalna konsolidacia hlavne cez uspory, strukturalne reformy, restrukturalizacia dlhov nesolventnych krajin, ocistenie fianancneho sektora realizaciou strat za spoluucasti sukromnych investorov a selektivnou podporou pre systematicky dolezite banky pri garancii vkladov obyvatelstva.

Otázku položil: anonym (7.6. 10:29)

Sú európske banky "príliš veľké, aby padli"?

banka, ktora je prilis velka na to, aby padla, mala padnut uz vcera. verejne financie nemozu byt rukojemnikom sukromnych financnych institucii. ak regulator dopustil, aby nejaka institucia narastla do velkosti, ked ohrozuje verejne financie treba tuto situaciu riesit a nie ju akceptovat s vyhovorkou "su uz prilis velke". lebo zajtra budu este vacsie.

Otázku položil: jana (7.6. 10:30)

Občas sa odchod Grécka prirovnáva s krachom Lehman Brothers..Čo je podľa vás horšie?

o Grecku uz vsetci minimalne dva roky vedia, preto je to podla mna uz v cenach. Lehman bol prekvapivym rozhodnutim uradnika (Bear Stearns FED predtym zachranil, v pripade Lehmanov sa cakal podobny postup).

Otázku položil: ondro (7.6. 10:33)

Malo euro vôbec vzniknúť?

v poslednej dobe pocuvam, ze to, ze menova unia nebude fungovat bez fiskalnej bolo vsetkym dopredu jasne. zaujimave, ze tychto ludi co im to bolo jasne som na slovensku v roku 2007 a 2008 nestretaval. Euro mohlo fungovat, ak by sa dodrziavali pravidla, na ktorych vzniklo. ale ako bolo realisticke ocakavat, ze ich krajiny vobec niekecdy budu dodrziavat, a ze sa budu samy krajiny prisne trestat za svoje zlyhania je druha otazka. uz pred nasim vstupom do EMU vsaka bolo jasne, ze sa tieto pravidla ignoruju.

Otázku položil: pavol (7.6. 10:33)

Odkiaľ môžu európske banky zohnať potrebné miliardy? Dá sa na to využiť euroval?

miliardy pridu z vackov europskych danovych poplatnikov. kade presne potecu nie je az tak dolezite (EFSF, ESM, EFSM, ECB.....).

Otázku položil: anonym (7.6. 10:34)

Čo hovoríte na myšlienku bankovej únie?

na napad sanovat banky zo spolocnych penazi (cez ESM) som mediam nedavno napisal toto: Rekapitalizácia bánk národných krajín priamo zo spoločného ESM by znamenala rozdelenie nákladov zo zlých rozhodnutí lokálnych súkromných podnikateľov a miestnych regulátorov na všetky krajiny bez ohľadu na rizikovosť alebo konzervatívnosť ich doterajšieho správania. Ide teda o uplatnenie princípu kolektívnej viny s nežiadúcim následkom na budúce motivácie aktérov v európskom bankovom systéme. Tak ako sa medzi všetky krajiny a ich daňových poplatníkov nedistribuovali zisky z doterajšieho fungovania lokálnych finančných inštitúcii, tak by sa nemali distribuovať ani ich straty. Na záchranu slovenských bánk spred 10 rokov neprispievali daňoví poplatníci zo Španielska alebo Francúzska, celá ťarcha dopadla na slovenské obyvateľstvo. Preto nevidím dôvod, prečo by dnes mali slovenskí daňoví poplatníci zachraňovať banky vo výrazne bohatších krajinách ako napr. Španielsku či Francúzsku.

Otázku položil: Patrik Spišiak (7.6. 10:49)

Dobrý deň, Ja by som rád vedel váš názor na to či je správne riešiť krízu v južných štátoch eurozóny pomocou inflácie.Nehrozí ,že by sa vymkla spod kontroly?(Rakúsky ekonómovia umelú infláciu nemajú radi ,ale vy sa k tomu riešeniu priklánate).

nepriklanam, len si myslim, ze je to najpravdepodobnejsi krok spolu so (marnou) snahou o fiskalnu uniu. inflacia nie je riesenie, iba sposob prerozdelenia uz existujuci strat medzi rozne skupiny ludi.

Otázku položil: Jozef (7.6. 13:38)

Dobrý deň pán Karpiš, čo spraví so slovenskou ekonomikou 23 % daň pre firmy?

vyssia dan znizi ochotu riskovat kapital a podnikat na Slovensku = menej pracovnych miest, menej kapitalu, slabsi hospodarsky rast. vzhladom na vysoku nezamestnanost a neisty hospodarsky rast v nasledujucich rokoch naozaj prekvapivy krok.

Otázku položil: sevenseas (7.6. 13:40)

Skonci kriza v Eurozone nejakou formou totalitarneho superstatu?

netusim. sam som zvedavy

Otázku položil: Linda (7.6. 13:48)

Pán Karpiš, ako to celé dopadne?:-) Má Slovensko na to, aby sa pridalo "jadru" eurozónu? Alebo si myslíte, že by sme mali z tohto klubu úplne vystúpiť?

to neviem, ale ak sa to rozpadne tak by som SR videl radsej v menovej unii s Nemeckom ako so Spanielskom

Otázku položil: peter (7.6. 14:18)

Dobrý deň p. Karpiš. Ste veľmi inteligentný a bystrý človek (až sa čudujem, čo ešte robíte v INESS...). Moja otázka znie dokedy to ešte bude Grécko resp. EÚ za Grécko "ťahať" resp. stane sa niečo zlomové, čo už toto trápenie konečne ukončí? PS: Prosím nepíšte niečo v zmysle, veď také niečo sa už stalo, veď bankrot Grécka defacto nastal atď. Jednoducho "psy štekajú a karavána ide stále ďalej"...tak kedy sa už zastaví??? Ďakujem a nech sa Vám darí.

ked Grecko povie nie podmienkam pomoci.

Otázku položil: Stanislav (7.6. 15:02)

Je rozumné v dnešnej situácii zaviazať sa v Európskom mechanizme pre stabilitu?

nie, kedze je to nastroj na transformaciu EU na dlhovu uniu, ktory navyse podla mojho nazoru z dlhodobeho hladiska problemy len zhorsi

Otázku položil: Zaq (7.6. 15:32)

Aky variant sucasnych problemov sa javi pravdepodobnejsi? a - vybuchne to rychlo a razantne, alebo b - budeme sa v tom bahne hrabat roky, kym sa objavi cesta von

b

Otázku položil: Peter (7.6. 15:43)

Banky boli silno regulovane aj doteraz. Preco existuje vobec nejaka nadej, ze dalsia regulacia nieco zmeni?

banky nepotrebuju viac regulacie. ta totiz len reaguje na vcerajsie problemy. jedinou ucinnou regulaciou jerealnu hrozbu bankrotu a konkurencia.

Hospodárske noviny, 7.6. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards