Eurobanka chce rozhýbať rast (Hospodárske noviny)

Zrejme by sa skresaním úročenia vkladov na nulu snažili rozhýbať úverovanie v ekonomike. Do akej miery by bol pokus úspešný, je otázne, vysvetľoval pre Hospodárske noviny dňa 13.6. 2012 Juraj Karpiš z INESS.

Eurobanka chce rozhýbať rast (Hospodárske noviny)

Na obzore je nové opatrenie na pomoc ekonomike. Vklady v ECB by mohli mať nulový úrok.

Eurobanka možno pomôže naštartovať rast eurozóny. Z radov guvernérov sa začínajú ozývať hlasy, že úročenie vkladov bánk na účte Európskej centrálnej banky by sa mohlo znížiť na nulu. To by podľa odborníkov malo motivovať banky viac požičiavať ľuďom a firmám a pomôcť tak ekonomike rásť. Dnes sú totiž finančné domy kvôli dlhovej kríze veľmi opatrné a úvery škrtia.

Možnosť znížiť úročenie vkladov si vie po šéfovi rakúskej centrálnej banky Ewaldovi Nowotnom najnovšie predstaviť aj guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch. „Nemal by som s tým problém,“ uviedol včera Makúch.

Voľných 800 miliárd

V súčasnosti majú banky na účtoch centrálnej banky vo Frankfurte až takmer 800 miliárd eur, ktoré si tam začali ukladať po rozpútaní dlhovej krízy. Prudký nárast vkladov prišiel po tom, ako eurobanka uvoľnila európskym finančným domom cez lacné trojročné úvery na prelome rokov spolu až bilión eur.

Slovenské banky takto podľa hrubých odhadov Slovenskej bankovej asociácie dostali približne 1,3 až 1,5 miliardy eur. Koľko z toho skončilo následne späť na účtoch centrálnej banky, nie je jasné. Svoje peniaze sa takto pokúsili chrániť najmä západné banky.

Motiváciou skresať úročenie vkladov na nulu je podľa odborníkov pomerne jasná. „Zrejme by sa takto snažili rozhýbať úverovanie v ekonomike,“ povedal analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Juraj Karpiš s tým, že do akej miery by bol pokus úspešný, je otázne. Banky si totiž peniaze neukladali len pre úrok, ale najmä na ich ochranu pred dlhovou krízou.

Riešenie: Len ďalší dlh

Podľa analytika XTB Kamila Borosa by sa nakoniec aspoň časť týchto peňazí mohla objaviť aj v reálnej ekonomike. Problémy by to však nevyriešilo. „Riešiť to podporovaním tvorby ďalšieho dlhu má potenciál z dlhodobejšieho hľadiska problémy skôr prehĺbiť.“

Práve dlhy domácností, a tým aj problémy bánk, totiž aj naďalej dusia Španielov.

Ich dlhopisy sa včera popoludní predávali za vyše 6,8-percentný úrok, najvyšší od vzniku eurozóny. A to napriek tomu, že cez víkend dostal Madrid z Bruselu prísľub 100-milardovej pomoci miestnym finančným domom.

Marcela Šimková

Hospodárske noviny, 13.6. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards