Pomoc Slovinsku by spustila honbu za eurovalom (Finweb)

Ako povedal Martin Vlachynský z INESS pre Finweb dňa 3.7. 2012, podobne ako Cyprus, maličké Slovinsko je v európskych rozmeroch ekonomicky bezvýznamné. Dopady však môžu byť politické - stále viac sa začína ukazovať, že kto skôr príde, ten skôr melie, a krajiny, čo pribehnú k eurovalu ako posledné, by mohli nájsť pokladnicu už prázdnu.

Pomoc Slovinsku by spustila honbu za eurovalom (Finweb)

Slovinsko  zatiaľ nepredložilo žiadnu požiadavku na poskytnutie finančnej pomoci. Oznámila to dnes Európska komisia v reakcii na rastúce špekulácie, že Slovinsko bude šiestou krajinou eurozóny, ktorá bude potrebovať záchranný úver. Takýto vývoj však jednoznačne nevylúčila.

Nervozita aj okolo Slovinska vzrástla potom, ako minulý týždeň slovinský premiér Janez Jansa v rozhlase povedal, že Slovinsku hrozí "grécky scenár," ak parlament neschváli návrhy zákonov obmedzujúcich verejné výdavky.

"V tomto smere nie je zatiaľ nič nové. So Slovinskom sme neustále v kontakte. Zatiaľ sme žiadosť (o finančnú pomoc) nedostali, takže ďalej nemáme čo k tomu povedať," povedal novinárom v Bruseli hovorca Európskej komisie Olivier Bailly.

 Anketa medzi analytikmi: Aké dôsledky pre eurozónu by mohlo mať zachraňovanie Slovinska?

Kamil Boros, X-Trade Brokers

Vzhľadom na veľkosť slovinskej ekonomiky finančné minimálne. Keď to už má mať nejaké dôsledky, tak sa môže rozprúdiť diskusia, že keď 6 krajín eurozóny čerpá pomoc z eurovalu, a ďalšiu (Taliansko) už výrazne podporovala ECB, tak či je súčasný model riešenia krízy udržateľný.

 Stanislav Pánis, J&T Banka

Slovinsko je relatívne malá ekonomika, takže aj s prípadná záchrana jeho bankového sektora by nemal byť neriešiteľný problém.

 Martin Vlachynský, INESS

Podobne ako Cyprus, maličké Slovinsko je v európskych rozmeroch ekonomicky bezvýznamné. Dopady však môžu byť politické - stále viac sa začína ukazovať, že kto skôr príde, ten skôr melie, a krajiny, čo pribehnú k eurovalu ako posledné, by mohli nájsť pokladnicu už prázdnu.

 Hrozba pomoci

Podľa viacerých analytikov sa stane šiestou krajinou eurozóny, ktorá požiada o záchranný úver. Dôvodom je finančná pomoc pre potápajúci sa bankový sektor. Výšku pomoci odhadujú médiá na 3 až 3,5 miliardy eur. Táto suma predstavuje zhruba desať percent HDP Slovinska.

Slovinsko ako prvé spomedzi postkomunistických štátov Európskej únie (EÚ) zaviedlo v roku 2007 spoločnú európsku menu. Vláda v Ľubľane však poskytla finančnú injekciu najväčšej banke Nova Ljubljanska Banka (NLB), čo viedlo k prehĺbeniu rozpočtového schodku.

Drahý dlh

Náklady Slovinska na obsluhu dlhov v júni vzrástli a výnos z jeho dlhopisu splatného v roku 2021 dosiahol v piatok 29. júna 6,1 %. "Je čoraz pravdepodobnejšie, že Slovinsko bude ďalšou malou ekonomikou, ktorá požiada EÚ o záchranný úver pre bankový sektor," tvrdí Michal Dybula, analytik banky PNB Paribas vo Varšave. Minulý týždeň sa totiž stal piatym žiadateľom o pomoc z eurovalu ostrov Cyprus.

Podľa prognózy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) výkon slovinskej ekonomiky v tomto roku klesne v porovnaní s vlaňajškom o 2 %.

Hrubé škrty

"Hlavné je, aby sme dokončili rekapitalizáciu NLB," vyhlásil slovinský minister financií Janez Šušteršič, ktorý verí, že Slovinsku sa to podarí zvládnuť s pomocou domácich zdrojov a nebude potrebovať pomoc zvonka. Analytici podľa neho nemajú aktuálne informácie.

Vláda v Ľubľane už prijala sériu úsporných opatrení, vrátane zníženia sociálnych dávok aj platov vo verejnej sfére, aby zredukovala rozpočtové výdavky o 800 miliónov eur a udržala na uzde rozpočet, ktorý vlani dosiahol 6,4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Verejný dlh Slovinska sa od vstupu do EÚ viac ako zdvojnásobil a vlani dosiahol 47,6 % HDP. Európska komisia vo svojej prognóze predpovedala, že v tomto roku sa ešte zvýši na 54,7 % HDP.

Centrálna banka však opakovane vyzvala Slovinsko, aby rekapitalizovalo bankový sektor, ktorý je závislý od úverov od Európskej centrálnej banky. NBL potrebuje 500 miliónov eur a viac, aby obnovila poskytovanie úverov na podporu ekonomiky. Banka si už od ECB požičala 1,2 miliardy eur.

V súčasnosti čerpajú finančnú pomoc od EÚ a Medzinárodného menového fondu Grécko, Írsko a Portugalsko a pomoc žiada Cyprus. O záchranný úver požiadalo aj Španielsko, to však len pre svoje banky, pričom financie by malo čerpať výhradne z eurozóny.

Informovala o tom agentúra Bloomberg.

Finweb, 3.7. 2012

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards