Dlhová kríza stratí na sile. Pribrzdí ju európska banka (Pravda)

ECB sa rozhodla opäť priamo financovať politiku nezodpovedných vlád nakupovaním ich dlhopisov. Občania Slovenska sa tak prostredníctvom ECB stanú majiteľmi dlhopisov, ktorých bezpečnosť je viac než otázna, vysvetľoval pre denník Pravda dňa 7.9. 2012 Martin Vlachynský z INESS.

 

Dlhová kríza stratí na sile. Pribrzdí ju európska banka (Pravda)

Euro nateraz prežije. Vďaka rozsiahlej pomoci, ktorú zadlženému Španielsku a Taliansku bude môcť poskytnúť Európska centrálna banka.

 

Nákupom dlhopisov banka daným krajinám zlacní pôžičky a odvráti tak riziko ich krachu. Pád Španielska a Talianska by eurozóna neustála, keďže na ich dlhy nie je v eurovaloch dosť peňazí. Krajiny eurozóny sa už doteraz museli cez euroval skladať na pomoc pre Grécko, Írsko a Portugalsko.

Pre tlačenie peňazí sa centrálna banka rozhodla po tretí raz. Šéf centrálnej banky Mario Draghi uviedol, že nebol stanovený limit na množstvo peňazí určených na nákup rizikových dlhopisov. V prvých dvoch vlnách odkupu dlhopisov v rokoch 2010 a 2011 takto európska banka minula 211 miliárd eur. Draghi očakáva, že teraz pomoc zaberie.

"Pri vhodných podmienkach budeme mať k dispozícii účinnú ručnú brzdu na zastavenie potenciálne deštruktívnych scenárov vývoja," povedal prezident centrálnej banky.

Rozhodnutie rady guvernérov krajín eurozóny však nebolo jednotné. Proti sa postavila najsilnejšia krajina používajúca euro – Nemecko. To sa obáva, aby sa takýmto prístupom nezvýšila inflácia a nedošlo k prudkému znehodnocovaniu peňazí. Finančné trhy zatiaľ na rozhodnutie reagovali pozitívne. Akcie na európskych burzách dosiahli vo štvrtok slušný dvojpercentný rast, oproti doláru si polepšilo aj euro, ale ihneď narástli aj ceny ropy.

Centrálna banka sa predstavením nového plánu pomoci pripravuje na ďalšie politické rokovania o riešení eurokrízy. Počíta sa napríklad s centralizovaným schvaľovaním rozpočtov krajín eurozóny, aby sa predišlo nadmernému prehlbovaniu defi citov. Dokonca sa hovorí aj o vytvorení samostatného parlamentu krajín eurozóny. To by si však vyžiadalo zmenu Lisabonskej zmluvy, čo určite narazí na politický odpor niektorých krajín.

Okrem nákupu dlhopisov sa ďalší čas má získať aj vytvorením trvalého eurovalu v sume 700 miliárd eur. Podiel Slovenska na pomoci najmä formou záruk má dosiahnuť 0,8 percenta. "ECB pred podniknutím ďalších krokov čaká na rozhodnutie Nemeckého ústavného súdu," hovorí Vladimír Gešperík zo spoločnosti Capital Markets. Súd 12. septembra rozhodne, či vlastne vytvorenie eurovalu na pomoc iným krajinám nie je v Nemecku protiústavné.

Časť analytikov hodnotí rozhodnutie centrálnej banky pozitívne a časť ho kritizuje. "Signál o tom, že ECB je pripravená na nákup dlhopisov v neobmedzenom objeme dáva finančným špekulantom jasný signál o tom, že ECB na trhu ,nepretlačia`," myslí si analytik Volksbank Vladimír Vaňo.

"Zjednodušene povedané, ECB sa dnešným rozhodnutím maximálnou možnou váhou zasadila za to – ako povedal jej prezident Mario Draghi – že projekt eura je nezvrátiteľný," dodal Vaňo.

Väčšina slovenských politikov upozorňuje, že ak by euro padlo, malo by to pre ekonomiku či úspory ľudí fatálne následky. Časť analytikov, naopak, verdikt banky kritizuje. "ECB sa rozhodla opäť priamo financovať politiku nezodpovedných vlád nakupovaním ich dlhopisov. Občania Slovenska sa tak prostredníctvom ECB stanú majiteľmi dlhopisov, ktorých bezpečnosť je viac než otázna," tvrdí Martin Vlachynský z inštitútu INESS. Zahraniční analytici však predpokladajú, že s výnimkou Grécka by ostatné krajiny, ktoré čerpajú pomoc na riešenie dlhov, mali požičané peniaze v prípade zachovania celistvosti eurozóny vrátiť.

Draghi uviedol, že banka bude pomáhať len krajinám, ktoré formálne požiadajú o pomoc a budú čerpať aj pomoc z dočasného eurovalu EFSF alebo trvalého eurovalu ESM. Zároveň uviedol, že spolupráca s Medzinárodným menovým fondom "by bola vítaná". To znamená, že krajina, ktorej dlhopisy by ECB skupovala, by sa dostala pod diktát "trojky" – teda ECB, MMF a Európskej komisie, ako to bolo aj v prípade Grécka alebo Írska.

To zrejme nepotešilo španielskeho premiéra Mariana Rajoya, ktorý vytrvalo tvrdí, že Španielsko urobilo dostatočné škrty na splnenie akejkoľvek vonkajšej finančnej pomoci. ECB na štvrtkovom rokovaní rady guvernérov zároveň tiež rozhodla o ponechaní kľúčových úrokových sadzieb na historickom minime 0,75 percenta. Panujú totiž obavy zo zosilnenia inflačných tlakov.

Podľa Draghiho sa inflácia v eurozóne tento rok dostane nad kritickú hranicu dve percentá, no v priebehu budúceho roka by sa mala dostať späť do optimálneho pásma. Zachovanie úrokov na nezmenenej úrovni je zároveň kompromisným riešením. V súčasnej situácii by totiž napríklad Grécko privítalo ich pokles, kým hospodársky zdravé krajiny by skôr chceli vidieť ich rast.

Miroslav Vajs

Pravda, 7.9. 2012

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards