Litovský konsolidačný neúspech

Koncom roku 2008 vyhrala v Litve voľby stredopravá koalícia, v ktorej dve zo štyroch strán sľubovali voličom zníženie daňového bremena. Prudký prepad ekonomiky a následný zvyšujúci sa deficit verejných financií prinútil vládu prijať rýchle konsolidačné opatrenia. Tieto sa aj napriek predvolebným sľubom uberali cestou zvyšovania daní.

Došlo k zvýšeniu dane z príjmu právnických osôb z 15% na 20%, DPH bola dočasne zvýšená z 18% na 19% (súčasná sadzba je 21%), zdravotné odvody sa začali platiť aj z dividend, čím ich celkové zdanenie stúplo z 15% na 26%, rozšíril sa okruh osôb platiacich sociálne odvody, stúpla daň z alkoholových výrobkov. 24% sadzba rovnej dane z príjmu fyzických osôb, v ktorej boli zahrnuté aj zdravotné odvody, klesla, rozdelila sa na 6% zdravotný odvod a 15% daň z príjmu. Vláda týmito opatreniami očakávala zvýšenie výnosov daňovo-odvodového výberu o 580 mil. eur.

Recesia v roku 2009 v kombinácii so zvýšením daňovo-odvodového zaťaženia spôsobila, že došlo k zvýšenému úniku zdaňovaných subjektov do čiernej ekonomiky (podľa odhadu Lithuanian Free Market Institute z 18% na 27% HDP). Vládny odhad zvýšených príjmov z výberu daní sa taktiež nenaplnil. Výber dane z príjmu právnických osôb dosiahol 59% odhadovanej hodnoty, DPH 73%, spotrebných daní 82%. Celkový medziročný prepad ekonomiky činil 15% HDP.

V dôsledku neúspešnej konsolidácie na príjmovej strane upustila vláda od zodvodňovania dividend a daň z príjmu právnických osôb upravila na 15% predkrízovú sadzbu. Pristúpila taktiež k zníženiu dane z príjmu malých podnikov z 13% na 5%. Zvykne sa hovoriť, že história sa opakuje. Zreprízuje sa na Slovensku litovský scenár?