Investičné stimuly berú ľuďom prácu

Politika investičných stimulov (momentálne najmä v podobe daňových úľav) sa prezentuje ako politika tvorby pracovných miest a ekonomickej hodnoty. V skutočnosti však žiadne nové hodnoty nevytvárajú, len ich prerozdeľujú.
 

Je pravda, že projekty, podporené stimulmi, zamestnajú ľudí a vygenerujú daňové príjmy. Aby vláda mohla niekomu udeliť stimul, musí najskôr tieto zdroje z ekonomiky vytiahnuť, konkrétne od podnikateľov a spotrebiteľov. To znamená, že niekde inde bude zdrojov na investície, mzdy a dane menej. Zároveň samotným procesom prerozdeľovania vznikajú čisté náklady, ktoré znamenajú zvýšenú záťaž pre celú ekonomiku. Ak vláda rozdáva daňové úľavy, zvýhodňuje tým vybrané subjekty na úkor tých, ktorí musia štátu platiť plnú sumu. Tí majú potom menej na mzdy, výrobu či marketing.

Že sa nejedná o plané teoretické reči sa mohli presvedčiť všetci, ktorí prechádzali 28. novembra okolo obeda pred Úradom vlády. Proti investičným stimulom tam protestovali zamestnanci firmy UMC z Nového Mesta nad Váhom. Tento výrobca televízorov sa dostal do ekonomických problémov a je nútený výrazne redukovať počty zamestnancov. Jedným z dôvodov je dotácia 20 miliónov EUR konkurentovi z Galanty, ktorý vďaka nej získal výhodnejšie postavenie.

Stimuly pritom vytvárajú celý rad paradoxov. Sama UMC dostala v roku 2004 stimul v objeme 28 miliónov EUR. Jej galantský konkurent rovnako už v minulosti dostal stimul v objeme 41 miliónov EUR.