Keď vláda čistí podnikateľské prostredie

Sú tomu už takmer dva mesiace, čo vstúpilo do platnosti vládou schválené zvyšovanie daní a odvodov. K dispozícii tak máme prvé čísla. Azda najväčšie dopady sa predpokladali pri pracovníkoch zamestnaných na dohodu, kde zvýšenie odvodov zaťažilo cenu práce najvýraznejšie.
 

Zatiaľ čo v minulom roku platil zamestnávateľ dohodára len 1,05% z jeho mzdy do garančného a úrazového fondu sociálneho poistenia, od nového roku sa výška odvodov zamestnávateľa zvýšila z 1,05% na vyše 35 %, pričom 14% odvod musia platiť aj samotní dohodári. Zamestnávanie sa teda predražilo a čistý príjem výrazne znížil. Výnimku si dokázali vylobovať študenti, ktorí dnes tvoria jedinú skupinu, ktorú sa na dohodu oplatí zamestnávať (z finančných dôvodov). Aké boli dôsledky týchto opatrení?

Kým koncom minulého roka evidovala Sociálna poisťovňa vyše pol milióna dohodárov, v januári ich bolo len 300 tisíc. Najnovšie čísla Sociálnej poisťovne síce evidujú rast ich počtu, nárast však treba položiť do kontextu. V januári až marci 2011 stúpol počet dohodárov z 381 tisíc na 441 tisíc,  a v rovnakých mesiacoch roku 2012 z 451 tisíc na 521 tisíc. Nárast je preto charakteristický pre dané obdobie roka, rádovo je však počet dohodárov oproti minulému roku o takmer 150 tisíc nižší.

Vláda ešte v minulom roku predpokladala, že počet dohôd klesne v dôsledku zodvodnenia o 25%. Na rozdiel od predpokladaného vývoja daňových príjmov sa tento odhad nielen plní, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj prekoná. Otázka je, ako túto prirodzenú stratu vysvetliť vyše stotisíc dohodárom, ktorí v jej dôsledku prišli o príjem.

Tým šťastnejším zamestnávatelia zvýšili odmenu za vykonanú prácu, prípadne im rovno ponúkli bežný pracovný pomer (údaje o zamestnanosti za január ešte nie sú dostupné). Mnohí boli nútení pokračovať za nižšiu odmenu, ale podstatnú časť dohodárov treba hľadať na úradoch práce alebo v šedej ekonomike. Smutná správa pre krajinu s takmer 15% nezamestnanosťou, ktorá by mala podporiť vytvorenie každého pracovné miesta.

Vláda uvedené zásahy do pracovného trhu prezentuje ako čistenie podnikateľského prostredia. Pritom práve inštitút flexibilných nízko zdanených dohôd bol osamelým, ale významným zdrojom pružnosti pracovného trhu, ktorý je inak intenzívne zviazaný Zákonníkom práce.

Otázkou ostáva, či nie je predsa len lepšie mať v ekonomike státisíce fiktívnych živnostníkov či dohodárov podieľajúcich sa na tvorbe hodnôt a plnení štátnej kasy minimálne cez daň z príjmu ako armádu evidovaných nezamestnaných, ktorí sú vytláčaní k práci načierno.