Súčasná pomoc nemusí byť posledným záchranným balíčkom pre Cyprus (TASR)

Možno práve toto bude moment, keď budeme musieť v eurozóne pristúpiť k systematickej reštrukturalizácii bankového systému povedal na margo situácie na Cypre pre TASR dňa 25.3.2013 Martin Vlachynský z INESS.

Súčasná pomoc nemusí byť posledným záchranným balíčkom pre Cyprus (TASR)

Podľa analytikov sa ani poskytnutím 10 miliárd eur od ostatných členov eurozóny problémy ostrovného štátu nekončia.

Po prijatí dohody o pomoci Cypru v noci nadnes je krajina v súčasnosti zachránená a nebude ponechaná napospas svojmu osudu.

Ani poskytnutím 10 miliárd eur od ostatných členov eurozóny sa však podľa analytikov problémy ostrovného štátu nekončia.

Po precedense, pri ktorom sa siahne na vklady v bankách, aby krajina získala ďalšie miliardy eur vlastnými silami, sa podľa Kamila Borosa z X-Trade Brokers biznis model Cypru ako daňového raja skončil. "Krajine hrozí odlev kapitálu, ktorý bol na Cypre z dôvodu daní a nie preto, že by tam našiel najlepšie ekonomické využitie," opísal analytik pre TASR.

Toto v kombinácii s domácou realitnou bublinou zatlačí podľa neho cyperskú ekonomiku do hlbšej recesie. Tým sa výraznejšie zvýši dlh v porovnaní s výkonom ekonomiky a zároveň to bude mať negatívny dopad na kvalitu bankových aktív. "Vidíme teda značné riziko, že toto nebude posledný balíček pre Cyprus," avizoval Boros.

Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Igor Kiss vidí v jednorazovom siahnutí na vklady v bankách tiež precedens a nepovažuje to za dobrú správu do budúcnosti. Možný chaos v rámci bankového sektora, teda hromadný výber peňazí z bankomatov či negatívne reakcie zahraničných sporiteľov a partnerov, môžu zase podľa neho prispieť k návratu problémov.

V rámci dohodnutých opatrení sa druhá najväčšia banka v krajine Laiki Bank de facto zlikviduje, keď sa jej aktíva rozdelia na "dobré" a "zlé". Len tie dobré sa následne presunú do Bank of Cyprus a "zlá" časť banky sa má postupne zatvoriť.

"Zánik banky prispeje k nárastu nezamestnanosti, čo tiež neprispeje k pozitívnemu vývoju ekonomiky," upozornil pre TASR Kiss. Jednorazovým zdanením úspor výrazne utrpí podľa neho aj dôvera domácich investorov a domácností, ktoré môžu mať obavu vkladať svoje peniaze do bánk, čo môže spomaliť rozvoj a priniesť ešte hlbšiu recesiu ekonomiky.

Podľa Martina Vlachynského z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) bola dôvera investorov v bankový systém v problémových krajinách už dávno naštrbená. "Možno práve toto bude moment, keď budeme musieť v eurozóne pristúpiť k systematickej reštrukturalizácii bankového systému," dodal ekonóm.

TASR, 25.3.2013

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards