„Postrkovanie“, politiky a "endowment efekt"

Minulý týždeň sa ma Maxim Lott pýtal na názor ohľadom Obamovho „nudge team-u“. Ak by som nebol na dovolenke, povedal by som mu nasledovné:

„Postrkovanie“, politiky a

„Postrkovanie“ (=„nudging“) je skvelý nápad. Mali by sme zanechať existujúci tvrdý paternalizmus a používať namiesto neho iba jemné (alebo dokonca podvedomé) presviedčanie. Namiesto zakazovania drog by sme mali všetkým, ktorí sa registrujú na vládnej stránke a získajú autorizovaný preukaz používateľa drog, povoliť ich užívanie. Namiesto vynucovania platenia dôchodkových odvodov by mali mať ľudia možnosť vystúpiť z odvodového systému po napísaní jednostranovej eseje zdôvodňujúcej ich rozhodnutie. Podobná dobrovoľnosť by mala byť zavedená i na zdravotné poistenie, ochranu práv pracujúcich, ochranu spotrebiteľa atď.

Pravdaže tieto návrhy možno spochybniť. Ak však naozaj veríte v efektivitu „postrkovania“, horeuvedené politiky by si zaslúžili seriózne zváženie. Prečo však potom všetky reálne návrhy „postrkovacích“ opatrení sú iba nadstavbou mäkkého paternalizmu na už existujúci tvrdý paternalizmus? Kvôli „endowment efekt“ – ľudskému sklonu ceniť si viac vlastné veci iba z dôvodu, že sú to naše veci.

Ako to myslím? Behaviorálni ekonómovia sa, podobne ako väčšina ľudí, nazdáva, že existujúce opatrenia tvrdého paternalizmu sú ich politikami. My tieto politiky vlastníme a neodložíme ich bokom iba preto, že sme našli lacnejšiu a humánnejšiu alternatívu akou je „postrkovanie“. Vlastnícke pocity behaviorálnych ekonómov voči týmto opatreniam sú dokonca také silné, že im idea nahradenia existujúceho paternalizmu inou alternatívou zriedkakedy vôbec príde na um. V konečnom dôsledku úplne ignorujú revolučné dôsledky ich vlastného objavu a namiesto toho sa zaoberajú len posúvaním baru so šalátmi ku vchodu školskej jedálne.   Verím behaviorálnej ekonómii. Behaviorálni ekonómovia ma však hlboko sklamali. Mali by byť  vzormi racionality – puritánsky sa vyhýbať slabostiam, ktoré tak dobre zmapovali u druhých. No v konečnom dôsledku sú aj oni iba ľudia. Používajú teda „postrkovanie“ iba ako racionalizáciu zvyšovania paternalizmu, i keď by ho mohli využiť na prepracovanie konceptu paternalizmu od podlahy.

To je to, čo by som povedal Maximovi Lottovi.

Pôvodne publikované 31.7.2013 na econlib.org

Pre INESS preložil Roman Ujbanyai
 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards