Vedľa Volkswagenu chcú postaviť park za 400 miliónov a veria, že im štát dá výnimku

Radovan Ďurana vyjadril pre Denník N svoj postoj k žiadosti o udelenie štatútu významnej investície pre technologický park v Bratislave. 21.6.2018.

Vedľa Volkswagenu chcú postaviť park za 400 miliónov a veria, že im štát dá výnimku

Štát rozhoduje, či dá osvedčenie pre priemyselný park, ktorý má stáť vedľa Volkswagenu. Keď investori stojaci za firmou Centrop vlani zistili, že developeri J&T Real Estate a HB Reavis požiadali o štatút významnej investície pre svoje stavby v centre Bratislavy, napadlo im, že to skúsia aj oni pre svoj projekt dodávateľského parku na okraji Bratislavy. Žiadosť o štatút významnej investície podali vlani v júni. Dnes vysvetľujú, že tak spravili, lebo mesto ani po piatich rokoch, čo im schválilo urbanistickú štúdiu, nedokázalo zmeniť územný plán Bratislavy. Bez toho nemôžu projekt rozbehnúť. Centrop si pýta osvedčenie pre technologický a logistický park, ktorý chce postaviť vedľa bratislavskej automobilky Volkswagen, v katastri mestskej časti Záhorská Bystrica. Sľubuje investíciu postupne cez 400 miliónov eur na ploche 100 hektárov, projekt chce robiť v niekoľkých etapách.

„Nie sme svetoznámy priemyselný výrobca, sme trochu netradiční žiadatelia, aj keď historicky boli priemyselné parky tohto typu, ktoré taký status dostali,“ hovorí bývalý investičný bankár Martin Drázský, ktorý je zároveň konateľ Centropu.

 

O čo žiadajú

Developeri J&T Real Estate a HB Reavis napokon svoje žiadosti po verejnej kritike vlani na jeseň stiahli. Centrop čaká, ako sa k jeho žiadosti postaví ministerstvo hospodárstva. Argumentuje tým, že oni chcú stavať priemyselný park, nie administratívne budovy. Ministerstvo zatiaľ hovorí len toľko, že skúma, či žiadosť Centropu spĺňa zákonom stanovené podmienky na vydanie osvedčenia o významnej investícii. „V prípade, ak ich spĺňa, bude následne prerokovaná v medzirezortnom pripomienkovom konaní,“ uviedlo. O štatúte by potom rozhodla vláda. Štatút významnej investície by znamenal, že investor preukázal verejný záujem, preinvestuje aspoň 100 miliónov eur a vytvorí pracovné miesta minimálne pre 300 ľudí. V takom prípade by sa dostal v mnohých konaniach spod dozoru mesta, mohol by v prospech investície vyvlastňovať a nemusel by mestu platiť takzvaný poplatok za rozvoj. Investor by sa zaviazal, že projekt zrealizuje do siedmich rokov. Firma tvrdí, že jej o vyvlastňovanie pozemkov nejde a že vlastní dostatok pozemkov minimálne na prvú fázu projektu. „Momentálne to nie je súvislé, prebieha tam proces pozemkových úprav. Všetci vlastníci sú však dlhodobo informovaní, aký projekt pripravujeme,“ povedal Drázský. Okrem Centropu tam vlastnia pozemky väčšinou fyzické osoby, mesto tam má minimum pozemkov. Firma tiež hovorí, že do výkupu pozemkov a prípravy projektu investovala už 160 miliónov eur, väčšiu sumu získala od zahraničných investorov už pred desiatimi rokmi. S výstavbou priemyselného parku im má pomôcť veľký priemyselný developer Panattoni, s ktorým sa už dohodli na spolupráci. Priemyselný park ponúknu konečným užívateľom, tvrdia, že v posledných rokoch rokujú každý kvartál s 3 až 4 serióznymi záujemcami. Ide o firmy z oblasti e-commerce, farmácie a servisných a opravárenských firiem. Firma plánuje v parku 24 hál, ktoré budú mať 10-tisíc a 40-tisíc štvorcových metrov, celý areál má mať 420-tisíc štvorcových metrov. Developerský poplatok v prípade ich projektu vychádza na 15 miliónov eur. Ak by získali osvedčenie, mestu ponúknu pozemky na presun električkového depa do Devínskej Novej Vsi. Centrop ráta s tým, že v parku bude pracovať okolo 1900 ľudí. Firma zamestnanosť odhadla na základe štatistík Panattoni, koľko ľudí pracuje v obdobných priemyselných parkoch v okolitých krajinách na štvorcový meter. Firma hovorí, že nemá záujem o štátnu pomoc, ani o daňové úľavy.

 

Volkswagen ich veľmi nepodržal

Hovorí tiež, že má v rukách viaceré podporné stanoviská Volkswagenu, aj susediacich mestských častí, ktoré priložili k žiadosti. Tú novinárom ukázali.

„Spoločnosť Volkswagen Slovakia si danú výstavbu neobjednala a zatiaľ so spoločnosťou Centrop o žiadnej konkrétnej spolupráci nerokovala,“ reagoval hovorca Volkswagenu Michal Ambrovič.

Starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa povedal, že ich mestská časť v lokalite, kde má vyrásť priemyselný park, nevlastní žiadny pozemok. „Zámerom investora je dosiahnuť zmenu územného plánu na výrobu a logistiku, s čím my ako mestská časť nemáme problém. Je to vzdialené od obytných častí v Záhorskej Bystrici a je to z nášho pohľadu prospešná vec. Ale závisí to od rozhodnutia mestských poslancov, ako sa postavia k územnému plánu,“ povedal Krúpa. Podľa neho nie je v poriadku, že Bratislava sa riadi územným plánom z roku 2007. Drázský hovorí, že ak nič iné, chcú vyvolať verejnú debatu, prečo mesto neschvaľuje zmenu územného plánu pre jednotlivé projekty, ale v balíkoch. Ich žiadosť nie je v aktuálnom balíku zmien a doplnkov územného plánu, ktorý je stále v procese obstarávania. „Až po ukončení tohto procesu bude možné začať proces obstarávania následných zmien a doplnkov územného plánu mesta,“ uviedlo mesto. Mesto neodpovedalo na otázku, či to plánujú stihnúť ešte do komunálnych volieb. Dá sa však predpokladať, že to dovtedy nevyriešia.

 

Treba zmeniť pravidlá pre stavebné konanie

Priemyselný analytik Martin Jesný hovorí, že primárny logistický park vedľa veľkej fabriky, ako je finalizačný závod automobilky, je potrebný. „Ukazuje to prax v iných továrňach na Slovensku aj po svete. Je to dobrá lokalita pre logistiku v zmysle zásobovania a výroby modulov just in time.“ Víta aj to, že investor hovorí o možnosti pre priemyselný výskum a vývoj u dodávateľov automobiliek, ale aj u iných firiem. „V Bratislave s jej univerzitami a vedeckými inštitúciami, no aj dodávateľmi, z ktorých viacerí už rozbehli vývoj, môžu vzniknúť vhodné podmienky,“ hovorí Jesný. Keďže plánovaný park má vyrásť v Bratislave, kde je nízka nezamestnanosť, nemá jednoznačnú podporu ekonómov v otázke, či by mu mal štát udeliť štatút významnej investície. “Ak by sme sa bavili o tom, ako zregenerovať okolie Hornonitrianskych baní, ktoré je problémové, je pochopiteľné, že štát by sa mal do toho zapojiť. Ale toto nie je situácia Bratislavy,” hovorí analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Naposledy (v apríli) vláda schválila štatút významnej investície pre štátnu eseročku pre plánovaný strategický park v Haniske pri Košiciach. Šéf inštitútu INEKO Peter Goliaš hovorí, že aj tento príklad potvrdzuje, že treba nevyhnutne zmeniť stavebné konanie. Podľa rebríčka Svetovej banky Doing Business zaostávame najviac v byrokracii pri stavebnom konaní. To je práve územné rozhodnutie alebo správne konanie pri udeľovaní stavebného povolenia.

„Trvá to veľmi dlho, je to evidentné zlyhanie samosprávy, ktorá často kapacitne nestíha. Treba prijať systémové riešenie, udeľovanie výnimiek problém nerieši. Pre mňa je však nepochopiteľné, že keď úrad nedodrží lehotu, nič sa nedeje,“ hovorí Goliaš.

Mariana Onuferová, Denník N, 21.06.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards