Vláda opakovane dotuje tie isté firmy a potom to vyzerá tak, že iní tu nemajú miesto (Denník N)

Martin Vlachynský sa 30.8.2017 vyjadril pre Denník N k dotačnej politike fungujúcej na Slovensku

Vláda opakovane dotuje tie isté firmy a potom to vyzerá tak, že iní tu nemajú miesto (Denník N)

Ministri rozdali za 15 rokov 200 investičných stimulov, viacerým firmám opakovane. Aj keď ministerstvo hospodárstva hodnotí každú žiadosť zvlášť, zvonku to na podnikateľov pôsobí demotivujúco.

Ružomberské papierne dostali od vlády už aj taký stimul, za ktorý nemuseli nikoho nového zamestnať. Foto - Tasr

Firma SCA Hygiene Products Slovakia so švédskym kapitálom už roky vyrába na Gemeri hygienické potreby. Viac než 700 ľudí tam pracuje vo výrobe inkontinenčných pomôcok. Firma vyvinula napríklad špeciálnu plienku pre pacientov s únikom moču s automatickým senzorom, či plienku pre predčasne narodené deti s nižšou hmotnosťou.

Ministri jej v stredu schválili 4-miliónové daňové prázdniny, ktoré firme navrhol minister hospodárstva Peter Žiga. Výmenou za to má investor postaviť novú halu, rozšíriť produkciu a zamestnať ďalších 70 ľudí.

Okrem gemerského výrobcu schválili aj podporu pre firmu Spinea v hodnote viac než 20 miliónov eur. Okrem toho, že ide o výrazne vyššiu sumu, dostane ju v hotovosti, za to má zamestnať 450 ľudí.

Zoznam všetkých vládou schválených dotácií ukazuje, že firme SCA už v roku 2004 odsúhlasili ministri vlády Mikuláša Dzurindu, druhý ministri prvej vlády Roberta Fica. Spolu aj s najnovšie schválenou pomocou ide o viac než 12 miliónov eur.

"Opakované čerpanie investičnej pomoci umožňuje európska aj slovenská právna úprava," píše ministerstvo hospodárstva.

SCA je však len modelový príklad. Opakované stimuly sú totiž u nás bežné.

Opakované stimuly sú bežné

Od roku 2002 rôznofarebné vlády schválili okolo 200 investičných stimulov. Podľa zoznamu ministerstva hospodárstva sa často v rozhodnutiach opakujú tie isté firmy.

Opakované záznamy tu má košický T-Systems, Osram, Magneti Marelli, Johnson Controls, ZKW a ďalšie firmy.

Špeciálnu kategóriu vytvorili firmy ako Samsung či ružomberské papierne Mondi, ktoré získali aj takú dotáciu, za ktorú nemuseli vytvoriť nové pracovné miesta.

"Na tento problém reťazenia stimulov upozorňujeme opakovane. Reálne nastáva situácia, keď niektoré firmy majú oproti svojim konkurentom trvalo nižšie dane. Vzniká navyše mylný dojem, že kto si nevybaví od vlády stimuly, nedokáže na Slovensku podnikať, čo neprospieva podnikateľskej klíme," myslí si analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský.

Hodnotia každého zvlášťf

V roku 2011 napríklad vládne špičky hasili problém, keď prenikli na verejnosť debaty o odchode výrobcu televízorov Samsung. Dostal stimuly, ale čas ukazuje, že na dnešnom trhu práce môže mať problém poradiť si s rastúcimi nárokmi na platy. Budúcnosť firmy na Slovensku tak môže byť teoreticky opäť na debatu.

Čo sa deje v hlavách podnikateľov, keď vidia, že pomoc môžu dostať opakovane a že mená dotovaných sa opakujú? Dostáva sa štát do ľahšie vydierateľnej pozície?

Ministerstvo hospodárstva prízvukuje, že pomoc nerozdáva cyklicky, ale že sa na každú žiadosť o peniaze pozerá individuálne. Hlásiť sa môže ktokoľvek.

"Musí byť vždy zachovaná podmienka regionálneho prínosu daného investičného zámeru. Na posudzovaní participuje aj Slovenská inovačná a energetická agentúra vypracovaním odborného posudku investičného zámeru, z dôvodu zabezpečenia čo možno najväčšej miery objektivity, aby sa nestalo, že investičná pomoc nebude pre daný región prínosná," vraví hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.

Šikovní dotujú menej šikovných?

Vo finále vidno vládnu pomoc tým istým firmám opakovane a môže to signalizovať aj vážnejší problém.

"Naznačuje, že daný podnik nie je konkurencieschopný alebo je spriaznený s politickými špičkami, ktoré o podpore rozhodujú. Vláda by nemala podporovať podniky, ktoré sa dlhodobo nevedia udržať na trhu. Je to mrhanie verejnými zdrojmi, navyše je to diskriminačné, keďže iní podnikatelia zo zaplatených daní prostredníctvom stimulov živia firmy, s ktorými súťažia o ľudské zdroje a možno aj klientov," myslí si analytik INEKO Peter Goliaš.

Inými slovami, štát berie od šikovných, ktorí sa vedia udržať na trhu a dáva peniaze tým, ktorí to nedokážu. "Je to vlastne trestanie poctivého podnikania v prospech neschopných podnikateľov alebo záujmových skupín," dodal Goliaš.

Podnikatelia sa na dotačný systém sťažujú už dávno. Neexistujú jednotné parametre, po splnení ktorých dostávajú podnikatelia dotácie automaticky. Žiadosti sa posudzujú individuálne.

V Podnikateľskej aliancii Slovenska (PAS) si myslia, že opakovaná pomoc tomu istému podnikaniu je v poriadku, ak ide o rôzne investičné zámery a zvlášť v ekonomicky slabých regiónoch. To by mohol byť prípad gemerského výrobcu intekontinenčných pomôcok.

Podnikatelia: Dotujte len úbytky z úradov práce

No celkom spravodlivú podporu si vo všeobecnosti podnikatelia predstavujú inak.

"Nemalo by sa to robiť iba cez investičné stimuly konkrétnym firmám, ale najmä cez zlepšovanie podnikateľského prostredia v regióne, napríklad zlepšovaním infraštruktúry, rozvojom miestnych služieb, podporou vzdelávania v regióne a podobne. Priama štátna pomoc by sa mala realizovať maximálne cez daňové úľavy, prípadne zrýchlené odpisy," hovorí Peter Kremský z PAS.

Analytik Vlachynský by tiež privítal plošnejšie opatrenia - ako regionálne odpočítateľné položky, regionalizáciu minimálnej mzdy alebo pridať v slabších regiónoch vo výstavbe infraštruktúry.

Žigov tím aktuálne pracuje na celkom novom zákone o investičných stimuloch, dostal k nemu približne 300 pripomienok. Ako bude vyzerať finálny materiál, zatiaľ nie je jasné. Nevyzerá to tak, že by sa v ňom špeciálne upravovala možnosť čerpať novú dotáciu po vyčerpaní staršej.

Nápad, ktorý doposiaľ Žiga predstavil, sa nie celkom pozdáva napríklad podnikateľskému Klubu 500.

"Vzhľadom na akútny nedostatok disponibilnej kvalifikovanej pracovnej sily Klub 500 upozorňuje, že podpora tvorby pracovných miest formou príspevkov pôsobí v súčasnej dobe kontraproduktívne a zásadným spôsobom narúša konkurencieschopnosť podnikov podnikajúcich v okolí realizácie investičného zámeru. V tejto súvislosti Klub 500 navrhuje obmedziť poskytovanie príspevku len na miesta obsadené z radov uchádzačov o zamestnanie," okomentoval klub pripravovaný zákon.

Daniela Krajanová
Denník N, 30.8.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards