45 argumentov proti. Zvyšovanie minimálnej mzdy nie je progresívne, ani sociálne

Týždeň uverejnil článok o publikácii INESS. 23. 09. 2020.

45 argumentov proti. Zvyšovanie minimálnej mzdy nie je progresívne, ani sociálne

Politici sa dlhodobo predháňajú vo zvyšovaní minimálnej mzdy. Je pritom jedno, či je práve pri moci Smer alebo Igor Matovič. Slovenský ekonomický inštitút INESS minulý týždeň zverejnil krátku publikáciu s názvom „45 dôvodov, prečo zmraziť minimálnu mzdu“. A sila argumentov v tejto publikácii by mohla presvedčiť politikov, že akékoľvek ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy prinesie viac škôd ako úžitku.

„minimálna mzda je zlý nástroj na naplnenie dobrého cieľa“, uvádzajú ekonómovia v publikácii. Každý by chcel vyššie mzdy. No zvyšovanie v minimálnej mzdy často nezvyšuje mzdy najnižšie zarábajúcich ľudí, ale mnohých z nich pripravuje o prácu. Ako je to možné?

bezkonkurenčný rast

Za posledných sedem rokov vzrástla minimálna mzda na Slovensku o 72 percent. Dnešná minimálna mzda vo výške 580 eur predstavuje až 52 percent priemernej mzdy, čo je druhý najvyšší podiel v EÚ. Ak by sa budúci rok zrealizovalo zvýšenie minimálnej mzdy na plánovaných 623 eur, Slovensko by sa v Európskej únii dostalo na prvé miesto. 

Podľa Medzinárodného menového fondu pri minimálnej mzde nad úrovňou 50 percent priemernej mzdy hrozia významné negatívne dopady na zamestnanosť. Pred zvýšením minimálnej mzdy nad 30 až 40 percent mediánovej mzdy varuje MMF aj v spoločnej správe s OECD, Svetovou bankou a Medzinárodnou organizáciou práce.

Rapídne zvyšovanie slovenskej minimálnej mzdy kritizujú aj Slovak Business Agency a Národná banka Slovenska. Varovanie osobne vyslovil bývalý minister financií a súčasný guvernér NBS Peter Kažimír. Podľa neho ohľadom minimálnej mzdy „opatrnosti v období, keď externé vplyvy spomaľujú slovenskú a európsku ekonomiku, nie je nikdy nazvyš“. 

zväčšovanie regionálnych rozdielov

INESS tiež poukazuje na to, že Slovensko je krajina mimoriadne veľkých regionálnych rozdielov. Podľa Eurostatu sú napríklad na Slovensku v nezamestnanosti šieste najvyššie regionálne rozdiely v EÚ. 

Ešte keď v rôznych západných okresoch Slovenska nezamestnanosť klesla pod tri percentá, v okresoch ako Kežmarok, Rožňava alebo Rimavská Sobota nezamestnanosť presahovala 15 percent. Minimálna mzda však platí pre všetky prevádzky na Slovensku. Tú istú minimálnu mzdu tak musia platiť v bratislavskej kaviarni, ale aj v krčme v Hornej Marikovej. 

Slovenská ekonomika je obzvlášť citlivá na ekonomické krízy. V porovnaní so susedmi z V4 na Slovensku nezamestnanosť počas kríz zvykne rásť dlhšie a po ekonomickej obnove aj pomalšie klesá. Problémom je aj vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Napríklad, medzi rokmi 2015 a 2020 stúpli náklady na minimálnu mzdu o 308 eur. No až 170 eur z tohto nárastu zostalo štátu prostredníctvom vyšších daní a odvodov. 

Aj zdanlivo nižšia úroveň minimálnej mzdy, v porovnaní s inými krajinami tak môže byť zavádzajúca. Aj pri nižšej minimálnej mzde si napríklad pracovníci v Česku odnesú v čistom viac ako zamestnanci s vyššou mzdou na Slovensku. Ak teda chce štát pomôcť zamestnancom, poctivejším riešením by bolo znížiť odvody tým, ktorí zarábajú najmenej. 

sedem krátkych argumentov proti zvyšovaniu

Popri ekonomických analýzach INESS uvádza sedem krátkych dôvodov, pre ktoré by minimálna mzda mala byť zmrazená. 

Prvý je ekonomický: „Zrušte minimálnu mzdu; je to zákaz pracovať pre nízkoproduktívnych“. Ak totiž produktivita zamestnanca nedosahuje hodnotu mzdových nákladov na minimálnu mzdu, minimálna mzda je pre neho faktickým zákazom pracovať. 

Druhý dôvod je právny: „Zrušte minimálnu mzdu; porušuje slobodu uzatvárať kontrakty“. Netreba totiž zabúdať, že pracovný vzťah je obojstranne dobrovoľný. 

Tretí dôvod je etický: „Zrušte minimálnu mzdu; historicky je to segregačný nástroj rasistov na vytlačenie minorít z trhu práce“. Dnes sa totiž minimálna mzda prezentuje ako pomoc pre chudobných. Korene minimálnej mzdy však boli presne opačné. Minimálna mzda pôvodne vznikla ako nástroj na segregáciu rasových menšín, ktorých produktivita práce bola najnižšia. 

Štvrtý dôvod je sociálny: „Zrušte minimálnu mzdu; horšie ako nižšia minimálna mzda je nezamestnanosť a žiadna mzda“. Mnohí najnižšie zarábajúci zamestnanci totiž v dôsledku zvyšovania minimálnej mzdy reálne prichádzajú o prácu. 

Piaty argument je progresívny: „Zrušte minimálnu mzdu; moje telo, moja voľba“. 

Na šiestom mieste je biznis argument: „Zrušte minimálnu mzdu; bráni podnikateľskému objavovaniu v zaostalých regiónoch“. Vďaka nízkym mzdám môžu v zaostalých regiónoch dávať ekonomický zmysel projekty, ktoré v regiónoch s vyššími mzdami nemusia byť rentabilné. Mnohé z týchto projektov však v dôsledku príliš vysokej mzdy nikdy nevzniknú. Nielen, že mnoho osôb v dôsledku toho naďalej zostáva bez práce, ale aj región príde o príležitosť ekonomického rozvoja. 

Posledný argument je praktický: „Zrušte minimálnu mzdu; skutočná minimálna mzda sú dávky v hmotnej núdzi“. 

Politici sa často tvária, ako keby zvýšením minimálnej mzdy zvýšili aj hranicu životnej úrovne, pod ktorú ľudia nemôžu spadnúť. Lenže faktom je to, že reálnou alternatívou v prípade príliš vysokej minimálnej mzdy je pre mnohých nezamestnanosť a sociálne dávky, ktoré sú podstatne nižšie ako predošlá mzda. Minimálna mzda tak nie je žiadnym sociálnym opatrením. Je to jeden z nástrojov, ktorými vláda najviac zväčšuje chudobu.

Celý článok si môžete prečítať tu.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards