Ako Robert Fico hazarduje s osudom chudobných regiónov

Líder Smeru navrhuje minimálnu mzdu, ktorej presadenie by ublížilo tým najzraniteľnejším.

Ako Robert Fico hazarduje s osudom chudobných regiónov

Robert Fico usporiadal uprostred leta tlačovku, na ktorej predstavil návrh nového spôsobu zvyšovania minimálnej mzdy. Tento návrh nevznikol doma, ale inšpiroval sa v zahraničí, konkrétne Európskou sociálnou chartou.

Minimálna mzda má byť minimálne na úrovni 60 percent priemernej a podľa toho sa v Smere dopočítali k sume viac ako 600 eur.

Problém je, že charta nehovorí o hrubej priemernej mzde, ale o čistej.

Má to svoju logiku, každá krajina má totiž inak nastavené dane a odvody a zamestnanci v prvom rade riešia to, koľko si donesú domov v peňaženke.

Ak minimálnu mzdu prepočítame takýmto spôsobom, dostaneme číslo 572 eur. Teda ešte o osem eur nižšiu minimálnu mzdu, ako predstavil minister práce Richter.

Zlé prepočty však nie sú zďaleka kľúčovým problémom tohto návrhu. Ak aj akceptujeme fakt, že by minimálna mzda mala tvoriť 60 percent hrubej priemernej mzdy, vznikne iný problém: ide totiž o ekonomický nezmysel.

Spomedzi všetkých krajín OECD neexistuje jediná, ktorá by mala minimálnu mzdu na úrovni 60 percent hrubej priemernej mzdy.

Ak nepočítame Kolumbiu, ktorá má 58-percentnú úroveň, na druhom mieste je Nový Zéland s 52-percentnou úrovňou. V samotnej EÚ sa na hranicu 50 percent dostali nedávno len dve krajiny – Francúzsko a Slovinsko. Ostatné krajiny sú pod 50 percentami alebo minimálnu mzdu vôbec nemajú.

Jednoducho povedané, minimálna mzda na úrovni 60 percent priemernej mzdy je utópiou. V prípade Slovenska dokonca skôr distópiou.

Takéto radikálne zvýšenie minimálnej mzdy by znamenalo, že minimálna mzda by sa napríklad v Prešovskom kraji dostala na takmer 80 percent mediánovej mzdy. To v praxi znamená, že by sme sa pomaly priblížili k stavu, v ktorom by polovica ľudí v regióne zarábala minimálnu mzdu.

Z toho vyplýva, že ľudia bez kvalifikácie sa ťažko zamestnajú, lebo pracovné miesta vhodné pre nich získajú ľudia s vyšším vzdelaním.

Je to extrémne vysoké číslo a len pre porovnanie, vo svojej správe OECD a Svetová banka odporúčajú neprekračovať hranicu 30-40 percent mediánovej mzdy práve pre negatívny dosah na nízko produktívnych ľudí.

Ak chce Robert Fico naozaj pomôcť nízko zarábajúcim ľudom, tak by sa mal zamerať na ich daňovo-odvodové zaťaženie.

Ešte pred piatimi rokmi platil takýto človek s minimálnou mzdou 29 percent na daniach a odvodoch. Budúci rok sa toto zaťaženie dostane nad 40 percent.

Pokiaľ chcú v Smere pomáhať nízko zarábajúcim, cestou je práve zníženie tohto vysokého zaťaženia práce daňami a odvodmi.

To by prinieslo vyššie čisté príjmy pre chudobných ľudí a zároveň by sa znížili náklady práce, čo by prispelo k tvorbe pracovných miest tam, kde to potrebujeme.

 

Článok bol uverejnený v Konzervatívnom denníku Postoj, 14. 08. 2019

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše
ocenenia
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards