Čakáreň #5 – Rozpočet! Jánošík bez šance. Dvojkoľajné ambulancie.

Zjavil sa návrh rozpočtu verejných financií. Ako keby vláda triasla kečupovú fľašu – nič, nič, a zrazu vyletí všetko. Rozpočtové provizórium vo volebnom roku by bol vcelku veľký politický problém, takže asi preletí parlamentom, kým ešte vieme narátať do 76.

Ak sa pozriete na kapitolu zdravotníctva, veľa tam neuvidíte. Detailné finančné pojednania sa už pred pár rokmi presunuli do programovej vyhlášky a jej príloh. No aj tak si rozpočet zaslúži stručnú analýzu. Niekoľko bodov sme vypísali na blogu SME.

Napríklad:
Výdavky na zdravotnú starostlivosť rastú o 540 mil. eur (+6,1 %) na 9,39 mld. eur, z 6,1 % na 6,3 % HDP. Dve tretiny nárastu (357 mil. eur) idú na mzdy cez platový automat.


Ak vláda prijme vo volebnom roku nejaké nové opatrenia, majú sa podľa návrhu „kryť z nových úsporných opatrení“, ktoré nie sú nijako definované ani vyčíslené.

Z rozpočtu sa nedozviete nič o financovaní dostavby nemocníc v Martine a Bystrici ani o rozpočte na premenu Rooseveltky na univerzitnú nemocnicu.

A hlavne, nedozviete sa nič o chystanom (?) oddlžení nemocníc za 1,6 miliardy eur.

Áno, formálna povinnosť vytvoriť rozpočet bude splnená. A zdá sa, že to bol zároveň jediný cieľ.

Apropo ciele. Už je tomu nejaký ten rok, čo si štát stanovil v zdravotníctve merateľné ciele. Napríklad zníženie dojčenskej úmrtnosti. Peňazí je v zdravotníctve stále viac, ruka štátu je stále silnejšia, takže cieľ sa už isto blíži. Alebo nie…?

Ak vás téma zaujíma, prečítajte si aj našu publikáciu Dojčenská úmrtnosť v rómskych komunitách na Slovensku z roku 2024.


Dlh nemocníc ani Jánošík nevyrieši

Diskusia ohľadom dlhu nemocníc kulminuje okolo porovnávania úhrad jednotlivým nemocniciam pomocou takzvaného DRG. Vzniklo okolo toho už niekoľko analýz, ich zhrnutie nájdete aj v našom staršom komentári.

Tieto diskusie mnohých zvádzajú ku klamnému záveru, že problém s dlhom nemocníc je možné vyriešiť „jánošíkovským“ spôsobom: bohatým (ziskovým) zobrať a chudobným (stratovým) dať. Preto sme pripravili jednoduchý finančný prehľad sektora, ktorý nájdete v kompletnom znení na webe Ozdravme, aj u nás.


Tri štvrtiny tržieb v nemocničnom sektore pripadajú na verejné nemocnice (vrátane cirkevných),  61 % na štátne. Nemocničný sektor ako celok dosiahol v roku 2025 stratu skoro 300 miliónov eur. Drvivá väčšina strát je na strane verejných nemocníc (93 %) a to najmä štátnych (86 %). Stratu dosiahli však aj obe súkromné siete. Strata štátnych nemocníc predstavuje až štvrtinu tržieb súkromných nemocníc.

Do ústavnej starostlivosti išlo v roku 2025 nominálne o 104 % viac eur z verejných zdrojov ako v roku 2019 (len zo zdravotného poistenia, bez Plánu obnovy). Pritom celkový rast zdrojov v zdravotníctve ako celku v tomto období dosiahol len 69 %. Ani takýto nadproporčný rast zdrojov však neviedol k stabilizácii dlhovej situácie. Od samotného výrazného navyšovania verejných zdrojov preto nemôžeme očakávať zlepšenie dlhovej situácie.

Nevyhnutné je výrazné zvýšenie efektivity hospodárenia nemocníc. Jej nevyhnutnou súčasťou je súťaž o pacientov medzi nemocnicami. Tá povedie k zatváraniu niektorých oddelení a reprofilizácii nemocníc. Dlhodobým riešením dlhu nemocníc je premena ich siete.

Nástrojmi na zvyšovanie efektivity nemocníc sú pokračovanie v zavádzaní výkonnostných platieb, stanovenie celonárodných kvalitatívnych a kvantitatívnych benčmarkov (ako súčasť vyjednávania o úhradách), transformácia nemocníc a ich spájanie do holdingov, zrušenie platového automatu a prechod k systému kolektívneho vyjednávania o mzdách na úrovni jednotlivých nemocníc.


Dvojkoľajné ambulancie

Jedným zo scenárov vývoja (nielen) slovenského zdravotníctva je dvojkoľajnosť – najmä v prípade, ak nepríde k rozsiahlejším reformám. Dvojkoľajnosťou myslím vyrastanie komerčnej časti sektora „odspodu“ a postupné rozdelenie sektora na dve zdravotníctva. Jedno plne hradené mimo verejný systém, s časovo dostupnými službami. Druhé verejné, formálne zadarmo a pre všetkých, neformálne len pre tých, čo vedia, na akom telefónnom čísle sa dokážu objednať.

Podľa prezidentky Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslavy Orosovej je v Bratislave 30–40 % ambulancií bez zmluvného vzťahu s poisťovňou. Toto číslo bude trocha pokrivené tým, že hlavné mesto do seba nasáva komerčné služby aj v zdravotníctve (kozmetické zákroky, ortopédia, oftalmológia…), no aj tak ide o prekvapivo veľký podiel.

Ešte viac ma však prekvapili informácie z rozhovoru s MUDr. Guttenovou na Mediwebe. Ako detská psychiatrička sa rozhodla svoju ambulanciu odzmluvniť a poskytuje služby samoplatcom. Cena za hodinové sedenie je 140 eur. Aby nebolo prekvapení málo, vo Zvolene je ďalšia ambulancia detskej psychiatrie pre samoplatcov, ktorá má podobné ceny.

Nechápte ma zle, nejde mi o sumu samotnú. Psychiatria si vyžaduje dlhé individuálne sedenia a ak si k hrubej odmene lekárky a sestry prirátame overhead náklady ambulancie, 140 eur za hodinu by nemalo nikoho prekvapiť. Prekvapilo ma skôr to, že na Slovensku existuje dostatočná kúpyschopnosť pacientov, aby uživila dve ambulancie pre samoplatcov v jednom meste, ktorým nie je Bratislava.

Nemá zmysel bojovať proti tomu zákazmi a príkazmi. Kde je dopyt pacientov, tam bude ponuka. Ak je na Slovensku dosť pacientov ochotných si priplatiť, nie je dôvod brániť prítoku nového kapitálu ani podnikateľskému objavovaniu zo strany poskytovateľov. Štát by sa mal sústrediť na hľadanie synergií. Jednou možnou cestou synergie je vytvorenie dvojvrstvovej ambulantnej siete. Viac v našom blogu na N.


Výlet spojený s liečbou rakoviny

Na jar sme preložili časti eseje Arnaud Bertranda o fungovaní čínskeho zdravotníctva. Prístup k ambulantným vyšetreniam a diagnostike je tam podobný ako v iných odvetviach hospodárstva – masová pásová výroba. Pacient vojde do prvej ambulancie a za pár hodín prejde cez pipeline ambulancií a diagnostiky. Vyšetrenia sú veľmi krátke, ale je ich veľa a s okamžitou spätnou väzbou.

A ako je Čína úspešná v exporte masovo vyrábaných ponožiek, elektromobilov či hliníka, začína byť úspešná aj v exporte zdravotných služieb. Tie fyzicky neopúšťajú krajinu, ale pacienti prichádzajú za nimi.

Určite ste počuli (alebo dokonca absolvovali?) o tureckých vlasových implantátoch či maďarských zubároch. Čína ale rozohráva aj najvyššiu ligu. WSJ pred pár týždňami priniesol reportáž o medicínskom turizme za CAR-T terapiou.

Personalizovaná bunková imunoterapia proti niektorým nádorom stojí v západných štátoch aj stovky tisíc eur a ako to pri novej – a drahej – liečbe býva, verejné systémy ju preplácajú len niekde a len pri niektorých diagnózach.

„Čína v podstate urobila s terapiou CAR‑T buniek to isté, čo urobila aj v iných odvetviach: spriemyselnila ju,“ cituje článok Sairah Ahmedovú, riaditeľku CAR‑T programu v onkologickom centre MD Anderson pri Texaskej univerzite v Houstone.

CAR‑T stojí v Číne zhruba štvrtinu cien v USA či Austrálii. To stále znamená 150 – 200 000 eur, no pre strednú triedu to predstavuje zásadný rozdiel. Rozdiel to znamená aj pre Čínu. Čím viac pacientov, tým viac dát a tým väčšia šanca na vylepšenie liečby.

Dogmy sa menia aj v zdravotníctve a ako vždy, prajú pripraveným.


Náš portál dedikovaný výstupom zo zdravotnej politiky nájdete TU.

Ak sa vám Čakáreň páčila, budeme vďační, ak ju pošlete aj svojim známym, ktorých zaujíma, čo sa deje v slovenskom zdravotníctve.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Naše ocenenia
Copyright © 2006 - 2026 INESS – Institute of Economic and Social Studies | All Rights Reserved