Dane prezlečené za odvody

Ešte sme sa nedozvedeli konečnú podobu konsolidačného balíčka, ale z vypustených balónikov je zrejmé, že táto vláda chce zdaniť všetko, čo sa hýbe. A NBS jej ešte radí, ako viac zdaniť aj to, čo sa nehýbe.

Už v programovom vyhlásení nás vláda „potešila“ zámerom zvýšiť takzvanú daňovú spravodlivosť. To v jej slovníku znamená zdaniť viac bohatých. V rozpočtovom pláne to upresnila na zavedenie novej sadzby dane z príjmov 30 percent, ktorá postihne príjem zamestnancov zarábajúcich viac ako 7750 eur a sadzby 35 percent, ktorá doľahne na príjem zamestnancov nad 9950 eur mesačne.

Návrh akoby vychádzal z predpokladu, že na Slovensku je progresivita zdanenia nízka. To je ale omyl, ktorý vychádza zo zjednodušujúceho pohľadu na zdaňovanie. Na Slovensku totiž štát nezdaňuje príjmy len daňou z príjmu, ale aj odvodmi na sociálne poistenie.

Ako táto „odvodová daň“ vzniká? Veľmi jednoducho. Zákon uvaľuje sociálne odvody na príjmy až do 7-násobku priemernej mzdy. Tento strop dnes dosahuje 9128 eur. Ale z odvodov vyplývajúce dávky majú limity maximálnej výšky výrazne nižšie. Aj keď platíte odvody zo sedemnásobku priemernej mzdy, dávku v práceneschopnosti dostanete rovnakú ako človek platiaci odvody z dvojnásobku priemernej mzdy. Maximálny možný dôchodok je 2,44-krát vyšší ako dôchodok človeka platiaceho odvody z priemernej mzdy. Vo výsledku ľudia s nadpriemernými príjmami zaplatia časť odvodov bez toho, aby im vznikol nárok na dávku. A ako vraví ekonomická teória – platba do štátnej kasy bez nároku na plnenie sa volá daň. Na Slovensku však túto odvodovú daň štát nazýva zavádzajúco odvody.

Táto odvodová daň postihuje na Slovensku každého s mesačným príjmom nad 1788 eur. Nejde teda len o špičkových chirurgov či super talentovaných programátorov. Veď priemerná mzda v Bratislave dosahuje 2162 eur.

Na Slovensku je takto skryto zdanených ľudí pol milióna, teda každý štvrtý zamestnanec. Akurát sú medzi nimi veľké rozdiely v miere tohto zdanenia. So mzdou 3000 eur zaplatíte odvodovú daň 130 eur. Ale s 2,5-krát vyššou mzdou 7500 eur zaplatí špičkový chirurg 1397 eur. Desaťnásobný rozdiel zaplatenej dane je dôvod, pre ktorý musíme pre ňu používať názov „progresívna odvodová daň“. Na tejto dani zaplatí spomínaný chirurg či manažér mesačne viac, ako zaplatí na dani z príjmov. Znížiť túto daň dokáže čiastočne účasťou v II. pilieri, ktorý je plne zásluhový a toto „prerozdeľovanie“ neumožňuje.

Tým sme sa dostali k jadru pudla, ako vravia Česi. Progresivitu zdanenia nemôžeme hodnotiť izolovane len pohľadom na daň z príjmu. Zamestnanec so mzdou 9000 eur zaplatí na dani z príjmov 14 percent z jeho ceny práce, ale odvodová daň k tomu pridá ďalších 16 percent, čo spolu tvorí 30-percentnú daň, z ktorej nedostane žiadne protiplnenie. Zdá sa vám to málo?

Rovnako nemôžeme len naivne porovnávať krajiny medzi sebou podľa sadzby dane z príjmov. Napríklad v Českej republike sa odvody platia maximálne zo štvornásobku priemernej mzdy. Aj tam zamestnanci platia progresívnu odvodovú daň, ale nižšiu. Náš chirurg by so mzdou 7500 eur v Česku zaplatil o 250 eur menej. Ak k tomu pridáte aj nižšiu sadzbu dane z príjmov (v druhom pásme to je iba 23 percent), tak v čistom si slovenský chirurg v Česku domov odnesie o 352 eur mesačne viac ako na Slovensku s rovnakou mzdou. Pritom českého zamestnávateľa bude stáť celkovo o 295 eur menej.

Summa summarum na vyplatenie rovnakej čistej mzdy musí slovenský zamestnávateľ vynaložiť o 742 eur, teda sedem percent viac nákladov ako český. Toto je významný dielik v skladačke dôvodov, prečo talenty a študenti zo Slovenska utekajú práve do Česka.

Riešením tohto problému nie je zvyšovanie dávok pre ľudí platiacich progresívnu odvodovú daň. Naopak, potrebné je zníženie stropu vymeriavacieho základu, ako sa to udialo v ČR.

Vláda sa však uberá opačným smerom. Zavedením vyšších progresívnych sadzieb dane z príjmov vláda motiváciu k úniku talentov ešte zvýši, čím poškodí budúci ekonomický rast. Tieto talenty pritom zúfalo potrebujeme, ak sa má ekonomika posúvať ďalej od skladania áut.

Vláda pritom na zvyšovanie progresivity nie je vôbec odkázaná. Analytici spočítali, že jej výberom by mohla získať 78 miliónov eur, zhruba päť percent potrebnej konsolidácie v tomto roku. Na stole sú pritom desiatky možných úsporných výdavkových opatrení, stačí po nich siahnuť. To by však vláde muselo záležať na budúcom blahobyte Slovenska viac ako na momentálnej popularite medzi voličmi.

Viac sa dočítate v našej publikácii Progresívna daň skrytá v odvodoch.

Podcast INESS na DNES na túto tému si zas môžete vypočuť tu, alebo ho nájdete aj na YouTube:

Denník E, 5.8. 2024