TRADÍCIA A MODERNA SÚ V KONFLIKTE

Týždenník Profit uverejnil 9.8.2017 článok venovaný zdieľanej ekonomike s komentárom Róberta Chovanculiaka

Európsky parlament odhaduje, že v najbližších rokoch by mohla zdieľaná ekonomika zvýšiť potenciál hrubého domáceho produktu Európskej únie o 500 miliárd eur ročne. Ešte nedávno sa o službách Uber či Airbnb nehovorilo, nik ich nepoznal. Pre spotrebiteľa dnes predstavujú zaujímavú alternatívu. Ľuďom v tradičných odvetviach sa nepáčia. Súčasný stav nie je vojnou, ale boje sa už začali.

TEXT - MICHAELA KUŠNÍROVÁ FOTO - FOTOLIA

Taxikárom sa nepáči fungovanie alternatívnej taxislužby Uber. Hovoria o protiprávnej činnosti či neoprávnenom poskytovaní služieb.

Minister financií Peter Kažimír však v alternatívnych taxikároch problém nevidí. Tvrdí, že podľa ich zistení si uberisti plnia svoje daňové a odvodové povinnosti. Problém vidí v samotnej nadnárodnej spoločnosti Uber, ktorá využíva možnosti medzinárodnej legislatívy, to znamená, že zarába na Slovensku, ale nezdaňuje tu svoje peniaze. Proti Uberu protestovali taxikári v minulosti už aj v Maďarsku či Českej republike.

,,Taxikári sa sťažujú na novú konkurenciu, ktorá tlačí ceny v preprave smerom nadol a tým klesajú aj ich príjmy. Je to normálna reakcia v každom odvetví na prichádzajúcu inováciu," hovorí analytik INESS Robert Chovanculiak.

Uber podobne ako Airbnb, čo je spôsob prenájmu na priváte, patria do takzvanej zdieľanej ekonomiky, kde tovary a služby neposkytujú firmy, ale obyčajní ľudia. Firma poskytne iba platformu na prijímanie tovarov či služieb. Pri tejto forme podnikania nie je potrebných toľko povolení ako pri iných regulovaných povolaniach.

Napríklad na to, aby človek jazdil cez Uber, nepotrebuje v porovnaní s klasickým taxikárom prejsť cez psychotesty, odborné testy, nemusí mať označenie ani taxameter.

Napriek tomu by mali mať uberisti povolenie na podnikanie, napríklad živnosť, a musia odvádzať dane, ak zarobia nad určitú hranicu. Tou je na Slovensku 500 eur, ako vysvetľuje Miroslav Marcinčin zo Slovenskej komory daňových poradcov.

,,Vzniká problém, že dve podobné služby sú rôzne regulované. Štát by mal zareagovať a znížiť regulačné zaťaženie pri klasických taxikároch a zároveň legalizovať fungovanie zdieľanej ekonomiky," myslí si R. Chovanculiak.

Po viacerých protestoch taxikárov už aj minister financií P. Kažimír začal uvažovať o úľavách pre klasických taxikárov. ,,Názor ministerstva je, že by malo dôjsť k deregulácii, aby sa znížili náklady na fungovanie činnosti taxikárov a nároky na výkon tohto povolania," povedal P. Kažimír.

Zákaz nie je riešenie. Ako však bude štát riešiť firmy v zdieľanej ekonomike, nie je zatiaľ jasné. Svoj postoj k nej nemá vláda jasne zadefinovaný. Naopak, v štátoch ako Dánsko, Taliansko alebo Maďarsko zdieľanú ekonomiku podľa R. Chovanculiaka bez diskusie rovno zakázali. Podobné pokusy sa vyskytujú aj na Slovensku. Polícia len v apríli zamietla trestné oznámenie na Uber z dôvodu neoprávneného podnikania.

Andrej Leontiev z advokátskej kancelácie TaylorWessing hovorí, že o súťaži všeobecne by sme mohli hovoriť, ak by služby Uberu boli z pohľadu spotrebiteľa plne zameniteľné s tradičnými taxislužbami. Podla neho to tak nie je, a preto nemožno ani hovoriť o nekalej súťaži.

Zákazy zdieľanej ekonomiky Európska komisia veľmi nepodporuje. Naopak. Odporúča jej vplyv analyzovať a prípadne zmeniť legislatívu. Európsky parlament odhaduje, že v najbližších rokoch by mohla zdieľaná ekonomika zvýšiť potenciál HDP Európy o päťsto miliárd eur ročne, čo je tisíc eur na jedného obyvateľa Európskej únie.

Na Slovensku sa zdieľanie ako zdroj zárobku zatiaľ využíva len minimálne. ,,Podiel zdieľanej ekonomiky na Slovensku je určite menší ako 0,01 percenta hrubého domáceho produktu," povedal nedávno dnes už bývalý analytik odboru makroekonomických analýz a prognóz Inštitútu finančnej politiky Libor Melioris.

LEN ODHAD. Objem zdieľanej ekonomiky neeviduje Štatistický úrad a na Slovensku v súčasnosti neexistuje ani žiadna analýza, ktorá by jej vplyvy skúmala. O tom, ako zareagovať - či a ako ju zdaniť, či ju vôbec nejako regulovať - vedú v súčasnosti diskusiu jednotlivé slovenské ministerstvá. Konkrétne opatrenia zatiaľ však ešte nezverejnili.

Podobne je na tom Česká republika. Údaje o zdieľanej ekonomike nemá, ale pracuje na nich. ,,Úrad vlády pripravuje analytický materiál. Ide stále o pracovnú verziu. Zahŕňa aj varianty, ako zdieľanú ekonomiku uchopiť v právnom poriadku, ako sú nulový variant, úprava definície podnikania, nový samostatný zákon pre zdieľanú ekonomiku, regulácia v jednotlivých zákonoch alebo ich kombinácia," vysvetľuje Filip Běhal z tlačového odboru českého ministerstva financií.

,,Niektoré štáty sú však už ďalej. Napríklad Estónsko či Anglicko, kde sa verejné inštitúcie dohodli s platformami zdieľanej ekonomiky a tie platia dane, ako každý iný subjekt v ekonomike," hovorí R. Chovanculiak. Uberisti tu platia dane ako iní vodiči a poskytovatelia ubytovania miestne dane ako každý iný hotelier. ,,Dokonca v prípade zdieľanej ekonomiky je ešte menšia možnosť obchádzania platenia daní, keďže všetky transakcie sú zachytené elektronicky," dodáva R. Chovanculiak.

JEDNODUCHO DO POSTELE. Na webe si zadáte názov mesta, prezriete si fotografie a vyberiete ubytovanie, ktoré sa vám páči. Napíšete majiteľovi bytu či domu, dohodnete sa na podrobnostiach a zaplatíte. Keď pricestujete, stretnete sa s ním, odovzdá vám kľúče a pobyt sa začína. Na takomto princípe funguje platforma Airbnb, teda služba, cez ktorú sa dá objednať ubytovanie vo voľnej izbe, v byte, rodinnom dome či chate, ale nie v hoteli či penzióne.

Cez Airbnb ponúka ubytovanie čoraz viac Slovákov. Kým vlani v júni bolo podľa dát spoločnosti 1 400 aktívnych inzerátov na ubytovanie na Slovensku, v júni tohto roka to bolo už 2 500. Najviac inzerátov ponúka ubytovanie v hlavnom meste. Minulý rok ich bolo 500, tento rok to je už 930.

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal chváli Airbnb, že sa prostredníctvom tejto aplikácie rozvíja cestovný ruch. Zároveň sa sťažuje, že mesto preto prichádza o peniaze. Ľudia, ktorí cez aplikáciu ponúkajú ubytovanie, totiž spravidla neplatia daň z ubytovania. Štandardne ju platia hotely a penzióny, v hlavnom meste Slovenska je stanovená na 1,70 eura za jednu noc na jednu osobu.

MESTO CHCE DANE. V posledných mesiacoch si mesto vyhliadlo niektoré ubytovania cez Airbnb a testovalo, či ľudia platia dane. Zo správy, ktorú predložil mestský kontrolór, vyplýva, že takto preverovali 93 ponúkaných bytov či domov, z nich sa len dvaja prihlásili na platenie daní. O koľko peňazí preto mesto prišlo, sa v správe neuvádza. Presné číslo nemá ani primátor.

,,Sprostredkovateľom služby je zahraničná spoločnosť, kde poskytovatelia ubytovania vystupujú pod rôznymi prezývkami a hlavné mesto o nich nemá ani základné osobné údaje," hovorí Marek Papajčík z komunikačného oddelenia magistrátu. Dodáva, že mesto preto nevie od ľudí vyžiadať, aby platili dane ako napríklad hotely.

Magistrát už napísal do centrály Airbnb v americkom San Franciscu. Žiada, aby používateľov upozorňovala, že musia dodržiavať miestne daňové predpisy a registrovať sa na platenie dane z ubytovania. ,,Navrhli sme, aby do konečnej sumy z ubytovania bola zahrnutá aj položka daň z ubytovania, ktorú následne prevedú hlavnému mestu. Ide o podobný systém, ako funguje napríklad v Amsterdame," doplnil M. Papajčík. Alica Orda- -Oravcová, prezidentka Daňového fóra Slovenska, upozorňuje, že problém je najmä v zákone o miestnych daniach, ktorý nejasne určuje, z čoho sa má vlastne platiť daň z ubytovania. Bude treba jednoznačne v zákone upraviť povinnosti vlastníka bytu. A. Ordavcová totiž upozorňuje, že dnes sa krátkodobý prenájom bytu alebo domu, ako je to v prípade Airbnb, na rozdiel od poskytovania prechodného ubytovania nemusí zdaňovať.

ZÁSAH VLÁDY. Ministerstvo financií zverejnilo na pripomienkovanie návrh zmien v zákone o dani z príjmov, podľa ktorých by tieto firmy mali na Slovensku povinnosť zdaniť tunajšie zisky. Takéto opatrenie odporúča zaviesť aj OECD, no daňová poradkyňa upozorňuje na nevýhody dovtedy, kým bude mať rovnakú úpravu zavedenú väčšina členských štátov. ,,V tomto prípade bude dochádzať k situáciám, že štát, kde majú tieto spoločnosti sídlo, bude požadovať zaplatenie dane z príjmov zo ziskov na Slovensku tak ako doteraz. Zároveň budú firmy ako Airbnb povinné tie isté zisky zdaniť aj na Slovensku, čím bude dochádzať k dvojitému zdaneniu," vysvetľuje A. Ordavcová.

Autorka je redaktorka denníka SME

Michaela Kušnírová
Profit, 9.8.2017