Firmy o minimálke: buď vyššie ceny, alebo koniec (HN)

Róbert Chovanculiak vysvetľoval negatívne dopady navrhovaného zvyšovania minimálnej mzdy v článku publikovanom 11.8.2017 na titulnej strane Hospodárskych novín

Po nedohode tripartity sumu navrhlo ministerstvo práce, pripúšťa diskusiu o rozdielnej hranici pre jednotlivé sektory.

Bratislava – Aktuálne zvýšenie minimálnej mzdy o 45 eur má pomôcť slabo zarábajúcim zamestnancom. Časť z nich sa však môže ocitnúť bez práce. Pre spoločnosť Makyta Púchov by napríklad takáto zmena znamenala nárast nákladov o 250-tisíc eur ročne. "Nedokážeme to premietnuť našim odberateľom do cien a z dôvodu straty konkurencieschopnosti to bude znamenať ďalšie znižovanie zamestnanosti," vysvetľuje situáciu Marián Vidoman, predseda predstavenstva. Problémy však budú mať aj menšie firmy, ktoré skokové zvýšenie nebudú vedieť vykryť. "Pre odvetvia s nízkymi maržami, kde je vysoký podiel nízko zarábajúcich zamestnancov, ako napríklad maloobchod, hotelierstvo, reštaurácie či jednoduché stavebné práce, to môže byť likvidačné," vymenúva ďalej Róbert Chovanculiak, analytik INESS. Toto zvýšenie nemá dosah iba na firmy, ktoré vyplácajú minimálnu mzdu. Od jej výšky sa totiž odvíja aj príplatok za nočné zmeny, ktoré fungujú v mnohých odvetviach, napríklad v takom pekárenstve. Ministerstvo práce tvrdí, že "posledné roky sú dôkazom toho, že zvyšovanie minimálnej mzdy všeobecne nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie ani na zamestnanosť," vysvetľuje Veronika Husárová z tlačového odboru rezortu. Dodáva, že aj napriek tomu, že suma je rok čo rok vyššia, nezamestnanosť stále klesá a zamestnávatelia hlásia desaťtisíce voľných pracovných miest. Rezort uznáva, že sú odvetvia, ktoré sú citlivejšie na tieto zmeny. "Práve pre tieto oblasti je už dnes aktuálna ponuka medzitrhu práce a foriem podpory pre nízko kvalifikovaných ľudí," vysvetlila Husárová. Taktiež poukázala na prebiehajúce debaty o sektorovej minimálnej mzde.

Kristína Votrubová
HN, 11.8.2017