Vláda so snahou zvýšiť dlh narazí

Radovan Ďurana sa vyjadril ku dopadom uvoľnenia dlhovej brzdy.

Vláda so snahou zvýšiť dlh narazí

Od budúceho roku budú limity pre záväzky štátu prísnejšie. Koalícia však žiada v parlamente väčšiu voľnosť.

Viac peňazí na diaľnice aj za cenu zvyšovania verejného dlhu. Taký je plán, ktorý vláda predložila na aktuálnu riadnu schôdzu parlamentu. Dôvodom na uvoľnenie dlhovej brzdy môže byť aj fakt, že od budúceho roku by sa mali začať sprísňovať limity. Ústavný zákon o rozpočte schválil v roku 2011 parlament na čele s Ivetou Radičovou a za vtedy hlasovala aj strana Smer. Na zmenu je potrebná ústavná väčšina, ktorú koalícia nemá. Opozícia avizovala, že zmenu nepodporí. Momentálne je však parlamente len návrh uznesenia, ktoré žiada o vypracovanie novely tohto zákona. Prinášame vám prehľad najdôležitejších faktov.

1. Prečo chce vláda uvoľniť dlhovú brzdu?

Hlavným dôvodom je nedostatok peňazí na plánované úseky diaľnic a rekonštrukciu železníc. Nie je totiž isté, či po roku 2020 bude ešte možné poberať na tento typ projektov eurofondy. Slovensku pritom stále chýba základné diaľničné prepojenie medzi západom a východom. Uvoľnenie dlhovej brzdy by mohlo priniesť päť až sedem miliárd eur navyše. Minister dopravy Árpád Érsek uviedol, že v prípade, že toto opatrenie neprejde, pristúpi k realizácii cez takzvané PPP projekty.

2. Ako by uvoľnenie v praxi vyzeralo?

Existuje viacero variantov, no ten najskloňovanejší je takzvaná investičná výnimka. Tá funguje napríklad aj v Nemecku. Znamená to, že výdavky na určitú oblasť, v tomto prípade na infraštruktúru, by sa nerátali do hrubého dlhu a neboli by za ne udeľované postihy. Taktiež sa hovorí o tom, že hranica dlhovej brzdy by sa odvíjala od čistého dlhu, ktorý je menší ako hrubý. Tretia možnosť je zastavenie klesania sankčných pásiem dlhovej brzdy.

3. Čo to prinesie pre bežných občanov?

Z krátkodobého hľadiska by to občania nepocítili, no zvyšovanie dlhu so sebou prináša znižovanie dôveryhodnosti pre investorov a zvýšené výdavky na úroky. To sa môže vyriešiť ukrojením peňazí určených na iné veci alebo zvýšením daní. V posledných rokoch vláda používala podľa Radovana Ďuranu, analytika INESS, hlavne druhú možnosť.

4. Čo dlhová brzda znamená?

Ide o ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý stanovuje limit verejného dlhu. Je to akýsi korekčný nástroj, ktorý má zabezpečiť stabilitu štátnych financií a nedovoliť, aby dlh príliš narástol. Ak sa totiž prekročí určitá hranica, vláda čelí rôznym postihom, ktoré sú odstupňované v piatich sankčných pásmach. Strop na dlhy má napríklad Nemecko, Švajčiarsko či susedné Poľsko.

Čo hrozí za prekročenie limitu

V súčasnosti sa postihy delia do piatich pásiem, podľa toho, ako sa limit prekročí. Tieto pásma budú od roku 2018 každoročne klesať o jeden percentuálny bod až do roku 2028. Celkovo sa tak posunú o desať bodov.

1. sankčné pásmo (50 – 53 percent HDP): ministerstvo financií musí národnej rade zdôvodniť výšku dlhu, ako aj predostrieť opatrenia na zníženie.

2. sankčné pásmo (53 – 55 percent HDP): vláda musí predložiť návrh opatrení, ktorými sa zabezpečí zníženie dlhu. Platy členov vlády sa automaticky vrátia na úroveň predchádzajúceho roku.

3. sankčné pásmo (55 – 57 percent HDP): rozpočet vlády, ako aj samospráv nemôže obsahovať medziročný nárast výdavkov.

4. sankčné pásmo (57 – 60 percent HDP): schválený rozpočet na ďalší rok nemôže byť stratový.

5. sankčné pásmo (60 percent HDP a viac): vláda musí požiadať Národnú radu o vyslovenie dôvery.

Brzda obmedzuje Slovensko v rozvoji

Anton Marcinčin, splnomocnenec vlády

Naša krajina potrebuje veľké verejné investície. Tie nám podľa splnomocnenca vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov Antona Marcinčina pomôžu pripraviť sa na zmeny ako robotizácia či starnutie populácie.

Ako hodnotíte snahy o uvoľnenie dlhovej brzdy?

Určite som za. Ja som dokonca asi pred dvomi rokmi ministerstvu financií navrhoval, aby sa dlhová brzda uvoľnila a aby sa využil vynikajúci priestor na financovanie potrebných rozvojových projektov.

Prečo je to podľa vás potrebné?

Všetky tranzitívne ekonomiky potrebujú naozaj veľké investície, môžeme sa pozrieť napríklad na Estónsko a jeho podiel verejných investícií na hrubom domácom produkte. Slovensko za týmito štátmi v tomto smere skutočne zaostáva. Je tu potreba v školstve, infraštruktúre, v kvalite verejnej správy. Zároveň sú výborné podmienky financovania, veľmi dobré úrokové sadzby pre štát. No a tieto dve veci sú zviazané dlhovou brzdou, ktorá je príliš prísna, a tým pádom prináša skôr vysoké náklady než pozitíva.

V akom zmysle je toto opatrenie príliš prísne?

Hovoríme napríklad o hrubom dlhu tam, kde by sme mali hovoriť o čistom dlhu, čiže zbytočne sa obmedzujeme vtedy, keď máme vysoké potreby a vynikajúce možnosti.

Hlavným argumentom proti je riziko zadlženia, ktoré nám kvôli starnutiu populácie môže spôsobiť neskôr problémy. Oplatí sa takto riskovať?

Naša populácia bude starnúť, a to spôsobí problémy zvlášť vtedy, ak nebudeme pripravení a nevyrovnáme sa s výzvami ako robotizácia a podobne. Ak nezabezpečíme celoživotné vzdelávanie, ak nezlepšíme základnú infraštruktúru a nezrealizujeme reštrukturalizáciu verejného sektora, tak samotná úspora na dlhu nám nič neprinesie. V podstate by to znamenalo sedieť so založenými rukami a čakať, čo za nás vymyslí Nemecko alebo niekto iný. 

Uvoľnenie pravidiel vyvolá nedôveru u investorov

Radovan Ďurana, analytik INESS

Počas dobrých období sa musí štát snažiť o znižovanie dlhu, aby obstál v časoch krízy. Dlhová brzda je podľa analytika INESS Radovana Ďuranu zábezpekou toho, že verejné financie budú stabilné.

Čo si myslíte o snahe uvoľniť dlhovú brzdu?

Doteraz som nevidel argument, ktorý môžeme označiť za primeraný a dostatočný na to, aby sa zmenila dlhová brzda. 

A čo nedostatok peňazí na infraštruktúru?

Výstavba diaľnic nie je argument, ale mystifikácia. Nie je pravda, že by v slovenských verejných financiách bol nedostatok zdrojov na tieto projekty. Diaľnice stavať nevieme, staviame ich často predražene a skoro vždy ich pomaly a nedodržiavame lehoty.

Prečo je podľa vás táto plánovaná zmena negatívna?

Financovanie štátneho dlhu je v obrovskej miere podmienené dôverou investorov v zodpovednosť predstaviteľov štátu. Dlhová brzda je signál pre investorov, že prípadné financovanie tohto dlhu bude stabilné. Druhý dôvod je to, že je to jediný nástroj, ktorý majú občania v Ústave, ktorý garantuje, že ich predstavitelia nerozbehnú nezodpovedné zadlžovanie. 

Nie je aktuálne nastavenie dlhovej brzdy príliš prísne? 

Nie je. Bola nastavená tak, aby bola schváliteľná, a teda momentálne je najlepšia ako môže byť. To, že v nejakej inej krajine majú iné kritériá, je úplne irelevantné. Neplatí totiž nejaké presné pravidlo, neexistuje ekonomický argument, ktorý určuje, čo je správne číslo. Z pohľadu Slovenska je žiaduce až nevyhnutné znižovať dlh, a preto je dlhová brzda nastavená dobre. Ak niekto argumentuje porovnaním so zahraničím, tak je to snaha o odvádzanie pozornosti od hlavného problému. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, čo je štátny orgán, hovorí, že dlh by mal klesať hlboko dole, aby sme v roku 2060 neskončili ako Argentína.

Hospodárske noviny, 8.9. 2017, link

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards