Dozerá na stavbu diaľnic a tvrdí: peňazí je dosť

Zastavenie ďalšej výstavby nám nehrozí, tvrdí aj vládny splnomocnec zodpovedný za cesty.
 

Bratislava – Na Slovensku je aktuálne vo výstavbe sedem diaľničných úsekov, tri veľké križovatky a obchvat Bratislavy. Významnú zložku financovania týchto projektov tvoria eurofondy, ktoré však postupne dochádzajú. Ministerstvo dopravy preto avizuje, že ďalšia výstavba diaľnic a rýchlostných ciest je ohrozená, keďže na ňu chýbajú peniaze. Paradoxne, pohľad ministerstva nezdieľa okrem opozície vládny splnomocnenec pre rýchlostné cesty Igor Janckulík, ktorý je tiež poslancom v klube Most-Híd, zvolili ho však za Sieť. "Úsekov je pripravených veľmi málo, takže nie je dôvod, aby sa výstavba omeškala," vysvetľuje. Tvrdí, že štát bude mať mať k dispozícii dostatočné prostriedky v rozpočte a navyše existuje možnosť presunúť na dobudovanie infraštruktúry eurofondy z iných oblastí.

Výstavba nie je pripravená

Ministerstvo dopravy považuje za najlepšie pripravený severný obchvat Prešova a niektoré úseky R2 na východ od Zvolena. Ministerstvo oponuje, že peniaze potrebujeme na projektovú dokumentáciu a majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov, ale aj na výstavbu. Podľa hovorkyne Karolíny Duckej potrebujú istotu, že ak investujú do prípravy, nájdu sa financie aj na výstavbu a nezopakuje sa situácia s rýchlostnou cestou R3. "Bola pripravená na výstavbu niekoľko mesiacov až rokov a čakalo sa na finančné krytie." Aj preto chce vláda kvôli diaľniciam uvoľniť dlhovú brzdu. Odborníci upozorňujú, že na cesty v skutočnosti žiadne peniaze chýbať nebudú. "Veľa stavieb sa odsúva, takže reálna potreba finančných prostriedkov je oveľa nižšia, ako sa prezentuje. Je ilúziou myslieť si, že niekedy na Slovensku bude naraz otvorených 20 úsekov, ktoré budú potrebovať veľa peňazí," povedal aj analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana. Problémom je podľa neho nízka efektivita využitia zdrojov. Podobný názor má aj predseda správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej, podľa neho eurofondy potrebujeme iba pri pripravovanej časti diaľnice D1 Turany – Hubová a ďalších troch úsekoch rýchlostných ciest. Ďalšia nová výstavba je podľa neho zatiaľ v nedohľadne. "Turany Hubová bude stáť okolo 700 miliónov a tie tri ďalšie úseky nebudú stáť spolu viac ako 200 miliónov," hovorí Matej.

Zdroje sú

Z analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyplýva, že štát by mal mať do roku 2020 k dispozícii dodatočných šesť miliárd na vyššie investičné výdavky. "V rokoch 2020 – 2025 by dodržanie vládou stanoveného cieľa dosiahnuť vyrovnaný rozpočet vytvorilo priestor vo výške 9,4 miliardy eur bez toho, aby boli prekročené sankčné pásma," dodáva člen rady Ľudovít Ódor. Podľa Mateja dokázala NDS v minulosti okrem jedného prípadu minúť maximálne 700 miliónov eur. To nie je ani polovica sumy predpokladaných dodatočných príjmov, ktoré bude mať štát každý rok k dispozícii. Vybudovanie celej siete by navyše podľa neho mohlo stáť 12 miliárd eur, a nie 21, ako tvrdí ministerstvo.

AKÉ SANKCIE HROZIA

Postihy sa delia do piatich pásiem podľa toho, do akej miery sa limit prekročí. Od roku 2018 budú každoročne klesať o jeden percentuálny bod až do roku 2028. Celkovo sa tak posunú o desať bodov.

1. sankčné pásmo (50 53 % HDP): Ministerstvo financií musí parlamentu zdôvodniť výšku dlhu, ako aj predostrieť opatrenia na zníženie.

2. sankčné pásmo (53 55 % HDP): Vláda predloží návrh opatrení, ktorými by sa malo zabezpečiť zníženie dlhu. Znížia sa aj platy členov vlády na úroveň predchádzajúceho roka.

3. sankčné pásmo (55 57 % HDP): Vláda aj samosprávy musia schváliť rozpočet bez medziročného nárastu výdavkov.

4. sankčné pásmo (57 60 % HDP): Vláda nemôže predložiť stratový rozpočet.

5. sankčné pásmo (60 % HDP a viac): Vláda musí požiadať parlament o vyslovenie dôvery.

HN, Matej Vanoch 13.9.2017 link