Čo sa zmenilo od hospodárskej krízy

Mario Skyba pre SME.sk s odstupom času hodnotí hospodársku krízu.

Čo sa zmenilo od hospodárskej krízy

Bankrot Lehman Brothers odštartoval ekonomickú krízu

Akciové a realitné bubliny rastú opäť. Na trhu ich podporujú lacné peniaze.

BRATISLAVA. V pondelok ráno 15. septembra 2008 americká investičná banka Lehman Brothers požiadala o ochranu pred veriteľmi. Väzy jej zlomili nesplácané úvery na nehnuteľnosti a neústupnosť americkej centrálnej banky Fed. Hoci predtým to urobila pri iných veľkých bankách, teraz odmietla dať na jej záchranu peniaze daňových poplatníkov. Vyšlo najavo aj to, že manažment si plánoval vyplatiť tučné bonusy. Plán, podľa ktorého mal banku kúpiť britský konkurent Barclays, zablokoval britský regulátor. Americká vláda aj Fed preto nechali banku po piatich dňoch krízových rokovaní padnúť. Po hodine obchodovania na Wall Street spadli ceny jej akcií o 90 pecent. Za celý deň spadol len index Dow Jones o 500 bodov, čo bol najväčší prepad od útokov z 11. septembra 2001. Investori prišli o 700 miliárd dolárov.

Prenos za oceán

Lenže v Lehman Brothers mali peniaze investori z celého sveta vrátane európskych bánk. Finančná kríza sa rýchlo preliala cez Atlantik. Úrokové sadzby na medzibankovom trhu vzrástli a poskytovanie úverov sa zastavilo. Začala sa kríza dôvery. "Spustil sa kaskádovitý efekt realizovania záruk za jednotlivé časti štruktúrovaných produktov (známe pod skratkou CDS), ktoré mali banky v portfóliách po celom svete aj na Slovensku," vysvetľuje Martin Vozár z Wealth Effect Management. Banky si navzájom neverili a nechceli požičiavať ani firmám a obyčajným ľuďom. Finančná kríza sa zmenila na hospodársku, z ktorej sa Európa spamätala až v roku 2013. Pádom Lehman Brothers vyvrcholili problémy, ktoré sa na finančnom trhu v USA kopili od začiatku milénia. "Uvoľnená monetárna politika v podobe nízkych úrokov kľúčových centrálnych bánk po prasknutí predchádzajúcej bubliny v akciách v roku 2000 viedla k bublinám v cenách aktív po celom svete," tvrdí Juraj Karpiš, analytik INESS a autor knihy Zlé peniaze. Podľa neho krízu nespôsobili len prestrelené ceny nehnuteľností v USA, ale aj nafúknutý grécky verejný sektor alebo preúverované španielske banky.

Regulácie nepomohli

Jedným z dôsledkov krízy je sprísnenie regulácie bankového sektora. Ide napríklad o striktné oddelenie investičného a komerčného bankovníctva. Ekonómovia tvrdia, že ani to nepomôže pred vznikom ďalších kríz. Podľa Karpiša za to môže aj pokračujúca politika lacných peňazí centrálnych bánk. "Výsledkom sú vyššie dlhy štátov, ešte väčšie banky a vytváranie množstva bublín v rôznych druhoch aktív po celom svete čakajúcich na špendlík, ktorý by ich praskol," dodáva ekonóm. Obavy z budúcnosti má aj Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm spoločnosti Cyrrus. Krachov bolo podľa neho menej, ako by ich malo byť. "Trh sa nevyčistil, a preto si nesieme nepriaznivé následky do budúcna," myslí si. Podľa analytikov sa na zabránenie opakovania krízy urobilo málo. Čo všetko sa stane, ak sa úroky začnú zvyšovať, je otázne, ale problémy s nesplácanými úvermi sa objavia, pretože existujú aj dnes.

Poučenia z krízy

Dnes sa zdá, že sa nepoučili ani bankári, ani politici. V USA už tlačia veľké banky na čele s Goldman Sachs politikov k uvoľneniu prísnejších pravidiel. "Viac by pomohla skutočná reforma bankového sektora a odstránenie privilégií veľkých komerčných a investičných bánk v podobe ochrannej ruky centrálnej banky pred trhovými silami," myslí si Karpiš. Podľa ekonómov problém nie je ani tak v deregulácii, ale v pretrvávaní morálneho hazardu na trhu. "Bankám sa potvrdil predpoklad, že od určitej veľkosti môžu prehadzovať straty na daňovníkov a centrálna banka je ich sociálnou poisťovňou," vysvetľuje Karpiš. Politici si zase myslia, že kríza sa tak skoro opakovať nebude alebo že už vôbec nepríde. Navyše centrálne banky ich chránia pred tlakom trhov na nepríjemné rozpočtové a štrukturálne reformy. "Infúziu peňazí zadarmo sme ekonomickému pacientovi v eurozóne neboli schopní odstrániť ani deväť rokov od začiatku krízy," varuje Karpiš. Z krízy sa podľa Vozára poučili najmä veľké investičné banky. Zistili, že musia bonity klientov skúmať dôslednejšie a nespoliehať sa len na ratingové agentúry, ktoré pred krízou zlyhali. Pri panike dokáže na trhu likvidita vyprchať veľmi rýchlo.

Nová bublina

Realitný trh v USA sa dostal pred dekádou do problémov, pretože úrokové sadzby boli príliš dlho veľmi nízke. Pripomína to trochu dnešok, ale sú tu aj rozdiely. Banky musia mať väčší objem vlastného kapitálu, regulátori ich nútia požičiavať opatrnejšie. Isté záchranné mechanizmy fungujú, ale finančný systém je stále náchylný na vytváranie bublín. Stojí totiž na bankách, ktoré vytvárajú peniaze cez úvery, ale v prípade kolapsu nesú iba obmedzené riziko. Odborníci čoraz viac hovoria aj o prestrelených cenách na akciových trhoch najmä v USA, kde burzové indexy stúpajú od zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta. Počas leta dosiahol napríklad Dow Jones niekoľkoročné maximá. Vystúpil nad 2200 bodov a stúpa naďalej. Viera v protrhové reformy nevyspytateľného Trumpa pritom pomaly vyprcháva.

Ďalšia kríza na obzore

Odborníci si preto myslia, že skôr či neskôr sa môže kríza zopakovať. "Reakcia na prasknutú bublinu v podobe vytvorenia nových peňazí bola po celom svete masívnejšia ako v roku 2000. Očakával by som preto väčšie bubliny, ako to bolo pred desiatimi rokmi," tvrdí Karpiš. Podľa Kovandu bolo na budúcu krízu "zamiesené" už tým, že vlády aj centrálne banky začali riešiť minulú krízu pumpovaním peňazí do ekonomiky, zárukami a umelým oslabovaním mien. Výsledkom nie je eliminácia negatívnych dosahov finančnej krízy, ale iba ich utlmenie. "Otázkou je, či sa dá v tejto začarovanej špirále pokračovať donekonečna, alebo príde deň veľkého zúčtovania," zamýšľa sa Kovanda. A obáva sa, že o čo viac bude odďaľovaný, o to fatálnejšie bude mať následky. Pokojnejší je Vozár, ktorý tvrdí, že v súčasnosti nie sú finančné trhy významne nadhodnotené a globálna ekonomika je na tom celkom dobre. Nevylučuje však, že sa kríza bude opakovať. "Kedy nastane a čo bude jej spúšťačom, je neznáme," dodáva.

Bankám sa potvrdil predpoklad, že od určitej veľkosti môžu prehadzovať straty na daňovníkov a centrálna banka je ich sociálnou poisťovňou. Juraj Karpiš, analytik INESS

SME , 19.9.2017 link

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards