Elektrinu je na Slovensku lacnejšie dovážať ako vyrábať

Ekonomickejšie je energiu dovážať - tvrdí aj analytik INESS Martin Vlachynský 

Elektrinu je na Slovensku lacnejšie dovážať ako vyrábať

Bratislava – Míňame čoraz viac elektriny. Podľa správy Bezpečnostnej rady, ktorá včera rokovala o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny za minulý rok, sú dôvodom klimatické zmeny a hospodársky rast. Výroba energie u nás však nezodpovedá rastúcemu dopytu, odkedy sme sa zaviazali vyradiť dva bloky elektrárne Bohunice. Cieľom Európskej únie je väčšie využívanie obnoviteľných zdrojov, podľa ministerstva to však deformuje trh s elektrinou.

Zvýšený dopyt sa vo výrobe neodráža

Spotreba elektriny na Slovensku sa oproti roku 2015 zvýšila o takmer dve percentá. V roku 2016 sme spotrebovali dokopy viac ako 30-tisíc gigawatthodín. Napriek tomu náš zvýšený dopyt po elektrine neodrážal adekvátny nárast vo výrobe, dovoz elektriny však narástol o 12 a pol percenta. Importnou krajinou sme od roku 2007, od začiatku vyraďovania dvoch blokov atómovej elektrárne Bohunice, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo v prístupových zmluvách po prijatí do Európskej únie. "Na západe existujú prebytky dotovanej elektriny, dovoz je lacnejší ako zvýšenie domácej výroby," vysvetlil analytik INESS Martin Vlachynský a zdôraznil, že fyzická kapacita našich elektrární problémom nie je. Hlavnou príčinou toho, že výroba našej elektriny stojí viac, má byť podľa ministerstva hospodárstva "nerovnováha medzi cenou elektriny na trhu a výrobnými nákladmi zdrojov elektriny, ktoré nemôžu využiť dotáciu na svoju produkciu," uviedol rezort v správe. Našu spotrebu aj výrobu naďalej v najvyššej miere pokrývajú jadrové elektrárne. Z jadra pochádza viac ako polovica elektriny. Minulý rok však produkcia atómok u nás klesla približne o tri percentá a znížil sa aj ich podiel v energetickom mixe. Viac elektriny sme vyrobili z vodných a fosílnych elektrární, naša produkcia z obnoviteľných zdrojov sa zvýšila tiež. Do budúcnosti sa očakáva ďalšie zvyšovanie spotreby, tvrdí aktualizovaná štúdia prognózy spotreby elektriny do roku 2035. Slovenská elektrizačná prenosová sústava si ju dala vypracovať nezávislou inštitúciou kvôli vyššiemu reálnemu rastu spotreby, ako uvádzala pôvodná predpoveď. V tomto roku podľa aktuálnych odhadov minieme minimálne o 1,3 percenta viac, trend má teda pokračovať.

Počíta sa s nárastom

Výrazná zmena v produkcii má nastať po dostavaní a uvedení nových reaktorov Mochoviec do prevádzky. "Najmä kvôli plánovanej dostavbe 3. a 4. bloku sa jednoznačne počíta s nárastom výroby elektriny. Zároveň sa očakáva aj nárast celkovej spotreby," povedala pre HN šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková. Elektriny by sme mali mať časom na rozdávanie. "Po dokončení nových južných cezhraničných prepojení by sme mohli elektrinu vyvážať do Maďarska a na Balkán, kde sú nedostatočné výrobné kapacity, a teda aj obchodné príležitosti," dodala Ferenčáková. Ako sa zvýšená spotreba a výroba odzrkadlia na cenách, zatiaľ nie je jasné. "Súčasné ceny elektriny v mnohých prípadoch nestačia ani na prevádzkové a amortizačné náklady konvenčných výrobcov nielen u nás, ale aj v mnohých európskych štátoch. Je otázne, či v budúcnosti cena komodity porastie, alebo príde k rozsiahlym zmenám fungovania trhu," vyjadril sa Vlachynský. Na udržanie energetickej bezpečnosti Slovenska je podľa správy ministerstva hospodárstva nevyhnutné rozvíjať takzvané flexibilné fosílne zdroje čo najskôr. Ekologické alternatívy sa ocitli pod paľbou kritiky. "Podpora a zvýhodňovanie určitých druhov technológií výroby elektriny, predovšetkým s cieľom naplnenia cieľov Európskej únie v oblasti obnoviteľných zdrojov, má za následok deformáciu trhu s elektrinou," uviedlo ministerstvo.

Vývoj konečnej ceny elektriny pre domácnosti (v eur za kwh)
 

Slovensko
2005 0,1338 0,1336
2016 0,2058 0,1423

Po dokončení nových južných cezhraničných prepojení by sme mohli elektrinu vyvážať do Maďarska a na Balkán.

Lenka Ferenčáková, šéfredaktorka Energia.sk

Hospodárske noviny, 28.9.2017 link

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards