Nehaňme byrokrata

Vladimír Amrich sa za Hospodárske noviny vyjadruje ku miere byrokracie na Slovensku.
 

Vladimír Amrich

Slovo byrokracia nadchne podnikateľa asi ako bzukot komára zaspávajúceho. Kropaje spúšťa už pomyslenie na orientačný beh po úradoch. Čakanie si skráti meditáciou nad scénkou, ktorá podnietila vylepenie nápisu nešetriaceho výkričníkmi na dvere, za ktorými sa nádeja v hladký priebeh vybavovačiek. Výkričníky sú neprívetivé a neprípustné, no zväčša vyrastajú z výdatnej skúsenosti. Sláva podnikateľovi, ktorý strávi dvakrát viac času dumaním o bezpečnosti pri práci ako pri zakladaní firmy, a keď už produkuje, nasadí nemalé kapacity i na zneškodnenie odpadov, a predsa sa nepoddá. No kto ešte nevidel osobu v dodávke zahádzať sídliskový kontajner horami vriec, alebo nenatrafil na kolóniu autobatérií skrývajúcu sa v priekope? V ideálnom svete by regulátor poľoval výlučne na nepoctivcov a tí zodpovední by boli lustrovania ušetrení – byrokratická drezúra ako penalizácia a odstrašujúci mechanizmus – neznie to lákavo? Lákavo, no mylne. Podnikatelia síce strácajú na úradoch celé týždne, napriek tomu ekonomická situácia nesvedčí o neprekonateľnosti prekážok. Netreba z úradného komára hneď robiť somára. Podnikanie nie je samoúčelná činnosť. Áno, vytvára pracovné príležitosti, a áno, zabezpečuje hospodárske napredovanie. No, zákazník je prvoradý. Sú to jeho neskúsenosť a nedokonalosť jeho informácií, ktoré si vyžadujú ochranu štátom. Blúznenie o trhu, kde odmeňuje i trestá iba absolútne spravodlivá neviditeľná ruka, nás bližšie k vyváženému stavu neprivedie. Naproti tomu, snaha analytikov z INESS kvantitatívne a rukolapne demonštrovať záťaž byrokracie je chvályhodnou cestou ako popchnúť regulátora k sebareflexii. A zdá sa, že aj účinnou.