Konkurencieschopnosť Slovenska, podnikanie a byrokracia na Slovensku

Ponúkame Vám prepis rozhovoru Martina Vlachynského (analytika z INESS) a Zuzany Martinákovej v rádiu Aktual.

Konkurencieschopnosť Slovenska, podnikanie a byrokracia na Slovensku

Zuzana Martináková, moderátorka: "Príjemné poludnie, vážení poslucháči. Tak ako každý deň, aj dnes vás na poludnie vítam pri počúvaní poludňajšej talk show, v ktorej verím, že sa dozviete veľa zaujímavých informácií. Pozvala som si zaujímavých hostí. Chcem len pripomenúť, že dnešná relácia, dnešný rozhovor s Martinom Vlachynským, mojím prvým hosťom z INESS-u, bol nahrávaný kvôli pracovnej zaneprázdnenosti. Takže vítam vás v štúdiu Rádia Aktual. Dobrý deň."

Martin Vlachynský, INESS: "Dobrý deň prajem."

Zuzana Martináková: "Pán Vlachynský, v minulom týždni Slovensko obletela správa, že síce postúpilo mierne v rebríčku konkurencieschopnosti oproti minulým obdobiam, ale v konkurencieschopnosti veľmi zaostáva a to nielen voči vyspelým krajinám Európskej únie, ale aj voči vlastným susedom. Tá štúdia označuje aj isté príčiny toho, prečo sa nedarí Slovensku postupovať v takýchto hodnoteniach konkurencieschopnosti. Ale najskôr by som od vás chcela taký komentár. Je to objektívne miesto Slovenska? Je to objektívna metodika?"

Martin Vlachynský: "Vo svete existuje niekoľko rebríčkov konkurencieschopnosti. Sú také tri hlavné. Tento, o ktorom sa bavíme, pripravilo Svetové ekonomické fórum. Tieto rebríčky konkurencieschopnosti sa snažia zachytávať to, ako sa ekonomika krajiny dokáže porovnať s inými krajinami, ako ľahké je v takejto krajine oproti iným krajinám podnikať, vyrábať, predávať. Ale každý z týchto rebríčkov je postavený na trošku inej metodike. Napríklad ten, o ktorom sa bavíme, teda ten od Svetového ekonomického fóra, je postavený veľmi široko. Je tam vyše desiatka pilierov, ktoré majú rôzne podukazovatele, a v podstate sledujú sa tam také makro veci. To znamená celkovo kvalita toho prostredia, ale napríklad aj infraštruktúra, koľko ciest je, aké je pokrytie rýchlym internetom, aká je kvalita verejných inštitúcií. Ale až také detaily, napríklad aké je rozšírenie HIV medzi populáciou. Na druhej strane napríklad veľmi známy rebríček Doing Business od Svetovej banky, ktorý sa na tú konkurencieschopnosť pozerá viac takým mikropohľadom. To znamená, v tomto rebríčku od Svetovej banky nájdeme skôr také ukazovatele ako koľko dní trvá založenie firmy, koľko dní trvá vybavenie stavebného povolenia a koľko papierov na to potrebujeme, aké je minimálne základné imanie firmy a podobne. Čiže tieto rebríčky sa nedajú úplne porovnávať. Niektoré sú viac relevantné, niektoré menej. Ale určite niečo pre krajinu znamenajú. To znamená, že my možno síce môžeme oponovať, či Slovensko, ktoré teda skončilo päťdesiate deviate, je skutočne na tom horšie alebo lepšie než päťdesiata ôsma krajina. No vieme s istotou povedať, že tí, napríklad ktorí sú v prevej desiatke, určite ich prostredie je pre podnikateľov a pre tvorbu hodnôt priaznivejšie ako napríklad to slovenské."

Zuzana Martináková: "Je tam teda aj rebríček toho, že čo sú tie najväčšie problémy a na prvom mieste z toho hodnotenia sa ocitla korupcia."

Martin Vlachynský: "Ja by som to možno rozšíril. Celkovo štátne inštitúcie, to znamená, ako fungujú úrady, akým spôsobom funguje verejné obstarávanie, akým spôsobom fungujú úradníci a politici, je slabinou Slovenska nielen v tomto rebríčku, ale v podstate vo všetkých rebríčkoch, ktoré pozerajú na takýto ukazovateľ. Často sa tam ešte objavuje napríklad aj súdnictvo. Čiže toto je niečo, čo je nám vytýkané dlhodobo a v podstate všade, kde sa to meria. Takže určite sa nejedná o nejakú náhodu."

Zuzana Martináková: "Ale je to veľmi alarmujúce, že naozaj treba asi v tom robiť a nie je to asi myslené, aj vy ste to teraz naznačili v tej odpovedi, že nie je to myslené asi nejako, že všade sa musí dať nejaká obálka a tak ďalej, ale je to skôr myslené na nefunkčnosť toho systému, ktorý má nejaké vnútorné brzdy."

Martin Vlachynský: "Určite, ale niektoré tie naše subpozície ohľadom tej kvality inštitúcií sú, dalo by sa povedať, už trošku alarmujúce, lebo bavíme sa tam o tom, že Slovensko je tam na horšom mieste ako je sté miesto, čo je teda z pohľadu toho, že nie sme rozvojová krajina, ale patríme viac-menej do toho západného sveta, skutočne veľmi zlé hodnotenie. Ten hlavný problém je v tom, že niektoré ukazovatele, najmä tie infraštruktúrne, sa dajú pomerne jednoducho zlepšiť, je to len otázka peňazí. Ak sa bavíme napríklad o pokrytí vysokorýchlostným internetom, to závisí do značnej miery, ako je bohatá tá krajina, jednoducho koľko káblov sa natiahne a posunieme sa v rebríčku. Takéto inštitucionálne veci, ako je teda kvalita verejného prostredia, kvalita úradov, to sa nedá zmeniť zo dňa na deň. Vyžaduje to nielen peniaze, nielen čas, ale vyžaduje to aj odhodlanú politickú vôľu a bohužiaľ, tá dlhodobo na Slovensku chýba v tejto oblasti."

Zuzana Martináková: "Už len jedna poznámka k tej korupcii. Zvykne sa to v hlavách ľudí tak ukladať, že korupcia je nejaký taký morálny, hodnotový problém, ale ukazuje sa, že aj vážny ekonomický problém, že to naozaj ovplyvňuje aj to, ako sa všetci máme v tejto krajine."

Martin Vlachynský: "Určite nielen korupcia, ale v podstate fungovanie úradov, úrady zasahujú a byrokracia do každej činnosti podnikateľa, nielen podnikateľa, ale aj spotrebiteľa, každého občana, v podstate dennodenne nejakým spôsobom sme v interakcii s úradmi, s tlačivami, s nejakými platbami. Čiže v podstate každý náš deň je ovplyvnený tým, ako kvalitne tieto inštitúcie fungujú. No a pokiaľ sa do toho ešte vmieša korupcia, zvyšuje sa neistota v celom prostredí, zvyšuje sa riziko pre podnikateľov a pravidlá, podľa ktorých majú hrať, sa stavajú nejasnými."

Zuzana Martináková: "Ešte zostaňme trošku pri tomto rebríčku. Druhé, čo je takým ukazovateľom, ktorý nás teda zaraďuje na tie nižšie rebríčky, sú vysoké dane. Ja som tu mala už aj ministrov, aj pána premiéra v pondelok, ktorý tiež sa vyslovil v tom zmysle, že tie vysoké dane na Slovensku je už trošku taký mýtus, ktorý sa tu zakorenil, že v porovnaní naozaj s tými vyspelými krajinami sme na tom porovnateľne celkom dobre, ak nie tak, že patríme medzi krajiny skôr s nižšími daňami. Tak prečo sa tento ukazovateľ tu stal? Samozrejme, podnikatelia hovoria úplný opak. Tak aká je taká, by som povedala objektívna informácia v tomto smere?"

Martin Vlachynský: "Závisí, ako sa na daňovú problematiku, daňovú záťaž na podnikateľov, z akého uhla sa pozrieme. Ak sa pozrieme čisto na to, koľko percent ročného produktu Slovenska sa vyberie na daniach a odvodoch, tak Slovensko nie je nejaká katastrofa, je to skôr taký priemer. Ale keď si to začneme rozmieňať na drobné, tak zistíme, že je tam niekoľko charakteristík, ktoré to Slovensko významne znevýhodňujú. Napríklad, už keď si vyčleníme Slovensko v tom východoeurópskom priestore, teda s podobnými krajinami - Českom, Poľskom, Maďarskom, ktorí sú väčšinou teda naši, to sú tie krajiny, s ktorými súťaží naša ekonomika, tak len samotná daňová sadzba je v podstate najvyššia, teda korporátna daňová sadzba je najvyššia vo východnej Európe. Ale ešte väčší problém je veľmi vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, najmä nízkopríjmových obyvateľov. To znamená, že podnikatelia veľkú časť nákladov na svoju pracovnú silu a častokrát tú lacnejšiu pracovnú silu, ktorú je problém zamestnať, vynakladajú veľmi veľkú časť týchto nákladov práve na dane a odvody. Zároveň je tu dôležitá poznámka, že veľká časť slovenského produktu, nadpriemerne veľká časť v porovnaní s inými krajinami, je generovaná exportom, ktorý v podstate je pomerne ťažké zdaniť kapitál... v podstate tieto zisky sú generované exportom a končia do značnej miery mimo hraníc Slovenska. A je veľmi ťažké ich zdaniť. Čiže to zdaňovanie potom dopadá hlavne na plecia zamestnancov, ako som spomínal. A táto záťaž v tomto jednom dôležitom bode na pracovnej sile je vysoká a to sa potom ale odráža aj v tej konkurencieschopnosti Slovenska. Zároveň je tu aj nepriama záťaž, ktorú generuje daňový systém, to znamená, nielen tá suma, ktorú zaplatíte na daňovej povinnosti na konci daňového obdobia, ale je to administratívna záťaž. To znamená, koľko času a koľko sily účtovníkov alebo svojej vlastnej podnikateľ na Slovensku musí venovať tomu, aby správne vyplnil daňové priznanie, aby správne viedol daňové účtovníctvo, aby dokázal sledovať zmeny, ktoré sa neustále dejú v tých daňových zákonoch a aby všetko bolo na poriadku podľa zákona, čo síce sa neprejaví v tom, koľko zaplatí na dani, ale prejaví sa to v tom, že musí časť svojich zdrojov, ktoré má na podnikanie, venovať práve tejto agende daňovej byrokracie, nazvime to."

Zuzana Martináková: "A tu sa dostávame k štúdii, ktorú ste robili vo vašom inštitúte INESS, presne na túto tému. Takže bola by som veľmi rada, keby sme na tieto informácie, ktoré sme pred chvíľkou citovali zo štúdie Svetovej banky, prešli na tú vašu, ktorá naozaj mapovala to reálne slovenské prostredie v takom tom jeho reálnom fungovaní. Takže čo ste zisťovali? Potom sa dostaneme k tomu, že na čo ste prišli."

Martin Vlachynský: "Tých svetových rebríčkov je niekoľko, takže môže to byť otázka, prečo sme to vlastne robili. Ale nám, keď sa pozeráme na tie výsledky z týchto rebríčkov, tam trošku chýba taká možnosť ako keby pretlmočiť tie výsledky do reči malého slovenského podnikateľa, malého zamestnávateľa, ktorých je stále na Slovensku drvivá väčšina. Pretože podnikateľovi málo povie nejaký záver, že úroveň korupcie alebo to, aké je pokrytie mobilnými telefónmi na Slovensku, čo z toho svetového, globálneho hľadiska možno má zmysel, ale tomu slovenskému podnikateľovi to veľa nepovie. Preto sme sa rozhodli vyslovene sa zamerať na ukazovatele, ktoré priamo ako keby sa týkajú toho denného života podnikateľa. V praxi to znamená to, že sme si vytvorili fiktívnu firmu so štyrmi zamestnancami, ktorá má nejakú kovovýrobu, je to nejaká maličká výrobná firma, a postupne sme s viacerými odborníkmi z odpadového hospodárstva, z účtovníctva a podobne prechádzali, aké všetky úkony byrokratické by takáto malá firma počas roka svojho fungovania mala spraviť. To znamená, pozreli sme sa na to, aké všetky tlačivá, čo sa týka zamestnávania, dochádzky zamestnancov, vyplácania mzdy, všetky daňové tlačivá, daň z príjmu, potom daň z nehnuteľnosti a tak ďalej a tak ďalej, až po také nie úplne známe agendy, ako je napríklad povinnosti ohľadom ochrany osobných údajov, povinnosti ohľadom odpadového hospodárstva a tak ďalej. Na konci sme vlastne všetky tieto povinnosti zrátali, všetky papiere sme dali na kopu. Odhadli sme časy, ktoré každá táto jedna činnosť tomu podnikateľovi zaberie, v prípade teda, že samozrejme svoju firmu chce viesť maximálne v súlade so zákonom. No a vyšlo nám, že takýto priemerný malý modelový podnikateľ na Slovensku alebo nejaký jeho dedikovaný zamestnanec, ktorého na to určí, musí ročne stráviť zhruba až dvadsať pracovných dní, to znamená nejakých stošesťdesiatštyri hodín tým, že rieši agendu spätú vlastne s týmito byrokratickými povinnosťami. Samozrejme, nie celých stošesťdesiatštyri hodín je čistá záťaž, pretože nejakým spôsobom, aj keby neboli tie zákony, aj keby neboli regulácie, ten zamestnávateľ tú mzdu samozrejme by vyplácal, aj by viedol nejaké evidencie, ale je tam nejaké množstvo, nazvime to množstvo byrokratického tuku, ktorý určite by sa dal odstrániť."

Zuzana Martináková: "No toto je to, čo podnikatelia tak jedným slovom nazývajú alebo voči čomu sa najviac sťažujú, že veľká byrokracia na Slovensku, toto by sa dalo pod to zahrnúť. Viete to nejako rozmeniť na drobné, kde je priestor na to, aby sa im táto záťaž naozaj mohla nejakými zmysluplnými opatreniami reálne znižovať? Oni sami to niekedy nevedia tak pomenovať, že o čo ide. Vidia len celý ten balík povinností, ktorý sa im zdá do istej miery zbytočný, ale zase možno on až taký úplne zbytočný nie je. Dá sa to objektivizovať?"

Martin Vlachynský: "Keď sa pozeráme na tie jednotlivé agendy, tak najväčšiu časovú záťaž predstavujú agenda ohľadom miezd a pracovného procesu, to znamená, evidencia pracovného času, rozvrhnutie pracovného času a podobne."

Zuzana Martináková: "Pracovnoprávne vzťahy."

Martin Vlachynský: "Pracovnoprávne vzťahy, hej. Ďalšou takou oblasťou je, ktorá vznikla pomerne nedávno a veľmi významných spôsobom behom tohto krátkeho času nabobtnala a to je odpadové hospodárstvo. Treťou agendou, trošku častokrát zanedbávanou a veľmi formalizovanou, je BOZP, to znamená bezpečnosť, ochrana a zdravia pri práci, kde v podstate by mali byť rôzne školenia, preškolovania, vznik rôznych smerníc, úpravy týchto smerníc a podobne. A samozrejme agenda platenia daní. Akým spôsobom znížite, samozrejme, nemôžeme si predstaviť, že tieto agendy by úplne z podnikateľského života zmizli, ale samozrejme existuje tu spôsob, ako zredukovať ten časový náklad a tých spôsobov je niekoľko. No jeden zo spôsobov je elektronizácia a automatizácia týchto procesov, to znamená, aby podnikateľ nemusel vypĺňať nejaké papiere, aby mal funkčný a to podčiarkujem vzhľadom k skúsenostiam, ktoré bohužiaľ sú s tými novými elektronickými systémami, ktoré prichádzajú, funkčný elektronický systém, kde v podstate to raz zadá a potom veľmi rýchlo dokáže nejaké jednoduché zmeny, ktoré sa v tom jeho podnikateľskom živote udejú, do tohto systému zadávať. V prípade, že zmeny sa nedejú, tak generuje proste len stále tie isté vstupy pre tie štátne úrady. Ale úplnou prioritou by malo byť hľadať zbytočné činnosti a odstraňovať ich. Pretože ak len papier premeníte na jednotky a nuly, tak možno to urýchlite. Ale úplne najlepším spôsobom, ako byrokraciu znížiť, je odstrániť jednotlivé povinnosti, ktoré sa ukazujú ako zbytočné, prípadne ich zlúčiť tak, aby dve niekedy z rovnakého dôvodu vykonávané činnosti sa stali jednou. V tejto oblasti sa zjavujú nejaké prvé lastovičky. Ale myslím si, že stále je tu pomerne veľký potenciál, ktorým by sa verejná správa mohla v zlepšovaní podnikateľského prostredia uberať."

Zuzana Martináková: "Martin Vlachynský, ekonomický analytik z inštitútu INESS je mojím hosťom. Rozprávame sa o konkurencieschopnosti Slovenska, o zisteniach, ktoré tento inštitút riešil, keď sa zaoberal celkovou zaťaženosťou podnikateľov, čo ich brzdí pri prípadnom ďalšom rozvoji ich podnikania. Budeme pokračovať aj po krátkych správach. Mojím hosťom je ekonomický analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský. Rozprávame sa o najnovších číslach v rámci konkurencieschopnosti Slovenska, ale rozprávame sa aj o štúdii, ktorú práve inštitút INESS riešil a vypracoval a ktorá hovorí o tom, aké je vlastne celkové zaťaženie, aký je bežný život slovenského podnikateľa, čomu všetkému musí čeliť. A v predchádzajúcom vstupe sme skončili pri téme, že čo by sa mohlo robiť, aby sa objektívne im nejaké tie činnosti mohli buď zjednodušiť alebo naozaj zlacniť, lebo to je asi pre nich to najpodstatnejšie, aj keď aj ten čas, ktorý venujú tým úkonom, zohráva u nich svoju úlohu. A vy ste spomenuli najmä tú účinnú funkčnú elektronizáciu, na prahu ktorej Slovensko stojí. To si treba povedať, teraz. Zastavme sa trošku pri tom. Povedali ste takú len kritickú poznámku, ale myslím si, že stojí za to, aby sme si to rozobrali, lebo naozaj Slovensko stojí pred tou érou digitalizácie všetkých týchto služieb. Čo by tam bolo treba zo strany štátu, teraz poďme na tú stranu urobiť, aby tento systém mohli podnikatelia efektívne využívať, ale aby hlavne priniesol ten efekt, ktorý sa od neho očakáva?"

Martin Vlachynský: "Ja by som poznamenal, že na tom prahu stojíme už desať rokov, pretože v podstate desať rokov sa pracuje na e-Governmente. Minuli sa na to stovky miliónov eur. Tie technologické možnosti svet dávno pozná, fungujú v súkromných firmách v podstate už dvadsať rokov v niektorých štátoch- Spomeniem len už trošku možno otrepané Estónsko, fungujú minimálne desaťročie. Čiže rozumne tu nebol nejaký dôvod na zaostávanie alebo bohužiaľ, stalo sa. Tá funkčnosť, každopádne máme tu teraz, asi poslucháči Slovensko.sk, kde postupne by sa malo združovať všetka elektronická agenda, s ktorou sa občan a podnikateľ na Slovensku stretáva. Jednou z vecí je funkčnosť tohto systému, ktorý teda má stále nejaké muchy, ale povedzme, že toto sa v blízkej dobe, teda dúfajme, vychytá. Na strane druhej ale tu dochádza k takým paradoxným situáciám, že ani jednotlivé štátne úrady a inštitúcie sa nevedia na tej elektronizácii zjednotiť, čo je strašne dôležité, aby ten občan nemusel spracovať s viacerými elektronickými systémami do viacerých elektronických systémov zadávať tie isté údaje a riešiť tam tie isté veci. No napríklad na Slovensku máme taký paradox, že napriek tomu, že existuje teda ten portál Slovensko.sk, kde by malo všetko skončiť, tak napríklad od nového roka bude povinná komunikácia elektronicky s Finančnou správou, teda daňová agenda, čo je, ako som spomínal, jedna z tých najrozsiahlejším agend, aké vôbec podnikateľ vo svojom živote, vo svojej komunikácii s úradmi má. A toto sa bude zatiaľ riešiť na samostatnom portáli Finančnej správy, čo je teda, povedal by som, pomerne absurdná situácia, keď tu budú paralelne fungovať dva veľké portály, ktoré budú riešiť dve agendy a v podstate napriek teda tomu dlhému času a skutočne obrovským investíciám sa do dnešného dňa nepodarilo tieto nejakým spôsobom zlúčiť."

Zuzana Martináková: "Poďme naspäť k tej vašej štúdii, o ktorej už sme teda hovorili, že ste zisťovali to celkové, podnikatelia to vždy pomenujú, byrokratické zaťaženie. Čo je ešte okrem, spomínali sme aj tie pracovno-právne vzťahy, čo je ešte takou rezervou v tých, čo ste zistili, v tej agende, ktorú musí tí podnikatelia vykonávať?"

Martin Vlachynský: "Sú to najmä teda tie opakované činnosti, ktoré si vyžadujú neustále nové a nové zásahy, vyžadujú si proste stále pero a papier. Ja spomeniem napríklad tú odpadovú agendu. To si máloktorý podnikateľ uvedomuje, najmä kvôli tomu teda, že tá inšpekcia životného prostredia nechodí, neklope na dvere až tak často, tie pokuty zatiaľ nepadajú také a v takej frekvencii, aby to podnikateľov vystrašilo. Ale napríklad v podstate každý podnikateľ, ak si vezmeme vaše rádio, by malo evidovať každý jednotlivý kus odpadu, ktorý počas jeho podnikateľskej činnosti vznikne a tu sa nebavíme o odpade, že sud s chemikáliami, ale bavíme sa tu o odpade, ako je obal od krabičky z telefónu alebo vizitky alebo podobne. Čiže napríklad aj tu vzniká povinnosť viesť rozsiahlu evidenciu, evidenciu stále na papieri a je tu, visí tu taký Damoklov meč tých pokút. Tu sa trošku pristavím, že ten náš index ráta s tým, že ten podnikateľ, že celú svoju činnosť sa snaží robiť maximálne podľa zákona. A to nie je úplne triviálna poznámka, pretože my sme si k tomu robili taký malý prieskum anonymný, samozrejme medzi podnikateľmi a veľmi často nám na naše otázky, teda ako dlho vám trvá táto a táto a táto agenda, ako ju riešite, prišli odpovede ako ignorujeme, neriešime, netýka sa nás to, pričom my sme teda vedeli, že určite sa ich to týka alebo jednoducho riskujeme to a zanedbávame to. Čiže kopec tejto byrokracie... na Slovensku sa ako-tak dá podnikať vcelku rozumne, zas nechcem robiť zo Slovenska nejakú čiernu dieru pre podnikanie, podnikať sa tu dá, s mnohými prekážkami a častokrát je to ale práve vďaka tomu, že ten spôsob alebo vymáhania tých povinností nie je až taký tvrdý, nie je až taký účinný a jednoducho veľká časť tých podnikateľov to riskne a povie si, toto robiť nebudem a príde mi kontrola, tak zaplatím proste päťsto alebo tisíc eur pokutu, a je to lepšie, ako keby som mal stráviť hodiny a hodiny vypĺňaním nejakých papierov, nejak sa to prežije. Toto ale je nie ideálny stav, pretože v podstate nad tými podnikateľmi vždy visí taký Damoklov meč tej pokuty alebo nejakých zákonných problémov, že vy si žijete, firme sa darí, všetko vyzerá super a zrazu vám niekto zaklope na dvere, kto ste možno ani nevedeli, že taká nejaká inšpekcia existuje alebo nejaká povinnosť a teraz vám povedia, toto nemáte, nesplnili ste zákonnú povinnosť, tu máte obrovskú pokutu. V niektorých oblastiach tie pokuty nie sú také drsné, ale napríklad budúci rok sa aj vďaka EÚ rozbieha veľmi, veľmi široká agenda ochrany osobných údajov, čo sa týka nielen, možno sa to prezentuje že e-shopu, ale ono sa to týka prakticky každého, kto má nejaký zoznam zákazníkov, ich adries, telefónnych čísiel a nejakých platobných údajov. Skutočne príde k obrovskému nárastu tej byrokracie ohľadom tejto agendy, a tie pokuty už tam nebudú žiadna sranda. Akože to už sa bavíme o pokutách, ktoré môžu malú firmu na fleku zlikvidovať. Čiže takéto ďalšie veci budú prichádzať. Ešte dnes v podstate ani neexistuje tá slovenská verzia toho zákonu, čiže my ani nevieme povedať, čo všetko ten podnikateľ budúci rok bude musieť spĺňať, ale príde to. Ten podnikateľ sa to bude musieť rýchlo naučiť a bude si musieť zaviesť procesy, ktoré s touto agendou dokážu zápasiť."

Zuzana Martináková: "Vy ste ale otvorili jednu veľmi zaujímavú tému, a veľmi dobre, že ste ju otvorili. Ja sa to spýtam takto, aj keď viem, že ste ekonomický analytik, možno je to aj na iných odborníkov. Čo to spôsobuje, že je tu tá tendencia vyhnúť sa týmto povinnostiam? Je to spôsobené naozaj tým, že tí ľudia sú preťažení, že každý človek dokáže splniť isté množstvo úloh, ale keď to prekročí tú jeho únosnú hranicu, tak sa ten človek buď zrúti, alebo to proste ignoruje. Je to taká istá obrana pred tým obrovským návalom, alebo je to také špecifikum slovenského podnikania, že skúšam, pokiaľ to pôjde, uľahčím si to, a keď to nepôjde, tak možno s tým niečo urobím. Kde si myslíte že je ten dôvod? Lebo to čo ste pomenovali, je naozaj veľmi, veľmi na Slovensku častý jav."

Martin Vlachynský: "Nemyslím si, že je to nejaká slovenská špecialita. Jeden z tých dôvodov, z tých príčin je to, že častokrát tieto regulácie, hoci sú verejnosti predávané ako nejaká ochrana spotrebiteľa, ochrana zákazníka, častokrát sú buď len skutočne formalita alebo je to nejaké vylobované ochranárske opatrenie nejakej časti podnikateľov, ktorí si takto snažia zabezpečiť svoj životný priestor, a nemajú žiaden vzťah k zákazníkovi. Čiže ten podnikateľ ani potom necíti nejakú morálnu povinnosť dodržiavať tieto zákony, pretože on nemá tú spätnú väzbu od zákazníka, že ty obchodník, ty výrobca, ty si mi tuto dal niečo nekvalitné alebo si ma podviedol a ja už u teba nebudem nakupovať a ešte to poviem všetkým ostatným, aký si zlý. Toto sa v mnohých prípadoch nedeje, a preto ten podnikateľ necíti nejaký záväzok vyplývajúci z jeho podnikania alebo z jeho činnosti. A potom už je to čistá kalkulácia o tom, že takáto je pokuta, takáto, som počul, že je šanca, že príde kontrola, a toľkoto by ma to teoreticky stálo, ak by som to splnil. Čiže dajú si to na misky váh a povedia, no dobre, táto agenda, tam hrozí skutočne vysoká pokuta. Spomeniem napríklad hygienické opatrenia, poznáme miliónové pokuty pre obchody za jedny tyčinky po záruke. Čiže tam skutočne tie kalkulácie sú také, že tam už potom ten podnikateľ musí drasticky navýšiť tie svoje výdavky na to, aby splnil tie drakonické podmienky, ktoré tam sú. Neviem, v ktorých prípadoch si povie, že toto sa dá vyriešiť nejakým dohovorom, alebo dá sa to vyriešiť nejakou malou pokutou. Takže nemá to z môjho pohľadu zmysel platiť a dodržiavať a nebudem to dodržiavať."

Zuzana Martináková: "Má slovenská, nazvime to štátna správa, jednotlivé ministerstvá a organizácie, ktoré túto agendu spravujú, majú oni dostatok kapacít alebo pracujú v systéme, že naozaj prekopávajú každú jednu takúto reguláciu alebo aj tie nariadenia, ktoré prichádzajú z Európskej únie tak, aby si boli tohto vedomí, že keď to správne urobia, dobre urobia, nastavia to únosne pre tých podnikateľov, že to prinesie väčší efekt, ako keď sa to len teda hádže do legislatívneho procesu a potom sa vyberajú nejaké pokuty alebo sa teda hrozí nejakými pokutami? Pracujeme trošku v našom štátnom aparáte s tým, aby sa to celé analyzovalo a prispôsobovalo prostrediu?"

Martin Vlachynský: "Aby som možno, aby celá relácia nebola v takom negatívnom tóne, tak dá sa povedať, že za posledný rok alebo v podstate od nástupu tejto novej vlády sa na to podnikateľské prostredie minimálne ministerstvo hospodárstva a jeho podinštitúcie alebo analytické jednotky začali trošku intenzívnejšie pozerať. Pretavilo sa to napríklad, pred pár mesiacmi bol zverejnený balíček tridsaťštyri propodnikateľských opatrení. Mali by prísť ešte ďalšie dva také balíčky, pričom značná časť týchto opatrení môžeme považovať za pozitívne a v podstate prechádzajú aj do praxe. Na druhej strane to tempo, ktorým tadeto opatrenia prichádzajú a aj podoba, v akej sú nakoniec uzákonené, je do značnej miery neuspokojivé, a myslím si, že to nie je ani tak úplne otázka kapacít, pretože áno, niektoré zmeny musíte si dobre premyslieť, musíte to vyrátať, alebo e-Government nie je niečo, čo zavediete z večera do rána. To jednoducho si vyžaduje isté odhodlanie, úsilie veľkého množstva ľudí, aj finančné zdroje. Na druhej strane sú opatrenia, ktoré sa dajú spraviť z večera do rána, posunúť nejaké lehoty a podobne. To je otázka prepísania čísla v zákone. Ale je to aj otázka politickej vôle a tu vidíme, že napríklad častokrát aj dobré opatrenie narazí na odpor na iných ministerstvách, narazí na odpor na úradoch, narazí na odpor u niektorých záujmových skupín a začne prebiehať nejaká zmena. Spomeniem príklad. Pracovná zdravotná služba, čo je teda povinnosť, že každý zamestnávateľ musí zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu, ktorá ako keby dozerá na to, či to prostredie je zdraviu neškodlivé pre toho zamestnanca, čo znie síce dobre, ak máte napríklad oceliareň alebo výrobu chemikálií. Na strane druhej je to absolútny nezmysel, ak vy máte eseročku, kde zamestnávate iba sami seba, robíte u seba v kuchyni alebo v obývačke, kde potom celý zvyšok dňa sedíte normálne a vy si musíte samozrejme platiť pracovnú zdravotnú službu, ktorá vám potvrdí, že vy sami sebe doma neubližujete. Toto sa malo pomerne významným spôsobom zmeniť. Nakoniec tá finálna podoba tej zmeny bola do značnej miery zmrzačená, keď sa spravili nejaké ústupky, ale zároveň na mnohých miestach častokrát nezmyselná podoba tohto opatrenia zostala zachovaná práve z toho dôvodu, že ten tlak z viacerých miest na to, aby sa to až tak výrazne nezmenilo, bol pomerne intenzívny. Čiže to nie je len otázka nejakej schopnosti úradníkov alebo schopnosti analytikov generovať tie opatrenia, ale aj nejaká politická vôľa, aby tie to opatrenia prešli."

Zuzana Martináková: "Áno, táto pracovno-zdravotná služba, otvorene sa hovorí, že je to jeden z príkladov toho lobizmu, že je to doslova opatrenie pretlačené lobistickým spôsobom a udržiavané na trhu istým spôsobom umelo. Vy ste to potvrdili. Poďme ešte k nejakým zaujímavým záverom z tých vašich zistení, ktoré sme ešte nespomenuli."

Martin Vlachynský: "Ak máme čísla spomenul, tak okrem teda tých stošesťdesiatštyri spomínaných hodín, ktoré ročne ten podnikateľ musí stráviť, sme narátali sedemdesiatosem agend, ktoré ten podnikateľ musí riešiť. Tým nemyslím napríklad len mzdy, ale jednotlivé... dochádzka, plánovanie dovolenie a tak ďalej, čiže rôzne akoby tieto subagendy. Vyčíslili sme aj finančnú hodnotu alebo finančný náklad s touto byrokraciou, pričom sme ale vychádzali z toho, že hodina strávená má hodnotu priemerného hodinového nákladu v hospodárstve na zamestnanca, čo samozrejme niektorý podnikateľ si môže na seba stiahnuť, niektorý môže povedať, že jeho hodina má väčšiu hodnotu. Každopádne vyšlo nám to zhruba tisíc šesťstopäťdesiat eur ročne, teda táto čisto nákladová položka. No ako som spomínal, tento rok sa nám podarilo do projektu získať aj partnera z Bulharska a partnera z Českej republiky. Čiže už vieme zostaviť taký mikrorebríček troch krajín z východnej Európy. Tu nám vyšlo Slovensko oproti týmto dvom krajinám, čo sa týka toho hodinového nákladu najlepšie. Česká republika mala takmer dvesto hodín, Bulhari mali nejakých stosedemdesiatpäť hodín, Slovensko teda spomínaných stošesťdesiatštyri. Naproti tomu v tom množstve činností bolo Slovensko najvyššie, tak isto v tých nákladoch, čo je ale napríklad spôsobené tým, že v Bulharsku tá priemerná mzda je oveľa oveľa nižšia ako na Slovensku. Čiže aj v tomto porovnaní nám to opäť vyšlo, že teda Slovensko nie je nejaká katastrofa. Ale podstatnejšie pre slovenských podnikateľov považujem za informáciu, že keď sme si to porovnali s tým minuloročným výsledkom, tak v podstate prišlo zlepšenie o jednu jedinú hodinu z toho dôvodu, že vypadla jedna menšia činnosť v oblasti odpadového hospodárstva. Jeden z dôvodov je teda, že my sme to merali alebo my sme to posudzovali k prvému januáru 2017. To znamená, zákony, ktoré boli platné k prvému januáru 2017. Niektoré zákony prišli počas roka a teda predpokladáme, že sa prejavia vo výsledkoch na budúci rok. Mnohé ďalšie zákony aj z toho spomínaného balíčka ministerstva hospodárstva začnú nabiehať do platnosti až na budúci rok. Čiže to prejavenie tam bude ešte o niečo posunuté. Napriek tomu teda tá zmena o jednu jedinú hodinu nám príde pomerne malá. Pomohlo by tomu napríklad okrem teda skutočne účinnejšej elektronizácie, pomohlo by tomu aj elektronizácia v oblasti toho odpadového hospodárstva, respektíve zjednodušenie alebo zlúčenie niektorých činností."

Zuzana Martináková: "Aký vplyv na toto, na tieto vaše zisťovania môže mať ten očakávaný vývoj miezd, ktorý teda aj na Slovensku už naozaj začína prichádzať obdobie, keď nedostatok pracovnej sily tlačí na tie mzdy? Bude to pre firmy problém z týchto vašich zistení z tých celkových nákladov?"

Martin Vlachynský: "Tak samozrejme vyššie mzdy budú pre firmy znamenať zvýšený náklad, aj z toho dôvodu teda, že časť tej pracovnej sily, či už zamestnancov alebo samotného podnikateľa sa musí venovať tej byrokratickej agende a tým pádom tá hodina strávená tou byrokraciou je o niečo drahšia. Na druhej strane ten rast miezd je prirodzený, hospodárstvo rastie a je zdravé, aby v takom hospodárstve rástli aj mzdy. Čiže toto nepovažujem za nejaký problém alebo niečo, čo by bolo treba riešiť. To je jednoducho fakt, s ktorým sa podnikateľ musí nejakým spôsobom vedieť vyrovnať, že jednoducho tá konkurencia na trhu práce rastie a tým pádom rastú aj mzdy."

Zuzana Martináková: "Martin Vlachynský, ekonomický analytik inštitútu INESS je mojím hosťom. Rozprávame sa o ekonomickej kondícii Slovenska z pohľadu konkurencieschopnosti. Rozprávame sa o tom, akým prekážkam čelia slovenskí podnikatelia, aby mohli efektívnejšie zvyšovať svoju produktivitu, svoje zárobky, svoju činnosť. Budeme pokračovať aj po krátkych správach. Rozprávam sa s ekonomickým analytikom inštitútu INESS Martinom Vlachynským. Približujeme vám štúdiu, ktorú INESS v poslednom období vypracoval a ktorá teda hovorí o tom, čomu, akým byrokratickým prekážkam a finančným záťažiam čelia slovenskí podnikatelia vcelku, nie sú to teda len tie spomínané toľkokrát dane a odvody, ale aj tie rôzne poplatky a rôzne úlohy, ktoré musí podnikateľ, ktoré mu vyplývajú z rôznych zákonov, vyčíslili ste to doslova, koľko stoja niektoré činnosti podnikateľov. Hovorili sme o tom. Ak máte ešte nejaké zaujímavé zistenia, tak si to povedzme. A potom sa pozrieme trošku na to, kde je taký vzor toho podnikateľského prostredia, ku ktorému by možno mohlo Slovensko smerovať."

Martin Vlachynský: "Ja si myslím, že už netreba ďalej detaily rozoberať. Ak budú mať poslucháči záujem, skutočne vidieť tento index rozmenený na úplné drobné, tak na stránke byrokratickyindex.sk nájdu nielen teda samotné výsledky, ale nájdu tam aj ten dataset, z ktorého sme vychádzali, všetky jednotlivé tie činnosti vypísané, k nim priradené frekvencie a časy. Čiže ak majú záujem porovnať si napríklad svoju skúsenosť ako podnikateľa s našimi výsledkami, tak môžu tak urobiť na našej stránke."

Zuzana Martináková: "Môžu vám aj podnety ešte stále dávať?"

Martin Vlachynský: "Určite, určite my veľmi radi zbierame podnety z praxe, najmä toho, s čím sa skutočne tí podnikatelia, s čím musia každý deň bojovať. Pretože niekedy ten pohľad zvonku, či už na základe analytikov alebo aj toho štátneho aparátu, môže byť skreslený, pretože práve cez tie formálne povinnosti, kde niektoré vyzerajú príliš nafúknuté, niektoré vyzerajú, že nie sú také veľké, ale tá skutočná prax, ten život toho podnikateľa práve môže ukazovať, že tá činnosť, ktorá sa možno zvonka zdá, že je zanedbateľná, naopak, si vyžaduje veľmi veľkú aktivitu od toho podnikateľa."

Zuzana Martináková: "Keď sa vrátim k tomu spomínanému publikovaného rebríčku konkurencieschopnosti Slovenska, ktorý v minulom týždni publikoval sa aj u nás, robila ho Svetová banka, tak... Ešte sa chcem k tomu vrátiť. Ako je možné, že Slovensko teda je na tom horšie ako napríklad Česká republika, z ktorej sme mali takú rovnakú východiskovú pozíciu? A smerujem k tomu, že aj vy ste už do istej miery porovnávali. Tak kde nám ušiel ten vlak?"

Martin Vlachynský: "Častokrát sa zabúda na to, že aj keď sa nebude nič zlé robiť, čo sa týka podnikateľského prostredia, tak tým, že ostatné krajiny reformujú, menia svoje podnikateľské prostredie, tak nám začínajú unikať. V podstate ak sa pozrieme na tie tri hlavné rebríčky konkurencieschopnosti, ktoré sú vo svete, tak vidíme, že do nejakého roku 2008 slovenská pozícia viac-menej rástla v týchto rebríčkoch, potom prišlo vlastne tým, ako začala kríza, na štyri-päť rokov taký zlom, keď v podstate vo všetkých troch rebríčkoch sme začali pomerne prudko padať. Čiže to bolo spôsobené za prvé tým, že sa vytratila akákoľvek ochota nejakým spôsobom reformovať počas tohto obdobia, zároveň sa veľká časť tej snahy bojovať s krízou začala hádzať na plecia podnikateľov novými povinnosťami a tak ďalej, čo znamená, čo našu pozíciu v tom rebríčku zhoršilo. Zároveň, ak sa pozrieme napríklad na ten aktuálny rebríček, ktorý vyšiel minulý týždeň, tak tam hrá silnú rolu infraštruktúra a nazvime to také ukazovatele ohľadom obyvateľstva, ktoré Slovensko historicky má dobré. Asi nie je žiadnym prekvapením napríklad, že rozšírenie vírusu HIV na Slovensku je veľmi nízke, vďaka čomu teda zbierame pozitívne body. Ale tieto body zbierame už dlhodobo, odkedy ten rebríček existuje, pretože to nie je nejaké zlepšenie, ktoré by nastalo včera alebo minulý rok. Čiže ten pozitívny efekt, napríklad týchto infraštruktúrnych vecí, sa postupne vytráca. No a práve to, kde sme slabí, to znamená, tie inštitucionálne otázky, tam stagnujeme. A tým, ako zvyšok sveta dobieha napríklad tie infraštruktúrne ukazovatele, ako sa zlepšuje nielen v Európe, ale napríklad aj ten rozvojový svet a podobne, tak ako keby začína nám ten vlak unikať tým, že nereformujeme tak intenzívne, ako by sme mohli. V tomto aktuálnom rebríčku pred nami je, ako bolo spomínané, Česko, Poľsko. Presne jednu priečku za nami je Maďarsko, tak teda aspoň toto nás nejakým spôsobom môže tešiť. I keď tu neplatí ako v športe, že keď ten za mnou je druhý, tak ja som víťaz, pretože nie je dobré mať susedov, ktorí majú ekonomické problémy, pretože to ako keby dopadá na celý región. Čiže ja by som želal aj tým Maďarom, aby mali lepšie postavenie, ale želal by som si samozrejme aj nám. Ale môžeme sa pozerať aj na pobaltské štáty, ktoré mali nieže rovnakú, tie mali oveľa horšiu štartovaciu priečku v tých deväťdesiatych rokoch. V podstate ako bývalá súčasť Sovietskeho zväzu tá ekonomická a infraštruktúrna situácia tam bola oveľa horšia ako v bývalom Československu. Napriek tomu všetky tri tieto štáty sú pred nami, čo nám teda ukazuje, že nepotrebujete ani tak veľa nejakých peňazí, nepotrebujete nejaký know-how, nemôžeme sa vyhovárať na to, že nie sme Švajčiarsko, pretože aj tieto štáty, ktoré na tom boli horšie, tak dokázali za posledných dvadsať rokov v každom z týchto rebríčkov, teda nie je to nejaká anomália tohto jedného, sa posunúť pomerne vysoko. No a keď sa na ne pozrieme bližšie, najmä teda na to spomínané Estónsko, tak jednoducho vidíme prečo, že tam sa viac... Samozrejme, aj tam sú problémy, zase nerobme z nich nejaký raj, ale pristupuje sa tam k občanovi viac ako ku klientovi ako k zákazníkovi tie úrady. A hľadá sa to riešenie, ako ho uspokojiť a nie ako len naplniť tú literu zákona, že tento formulár musí byť, tak mi ho dodajte a keď tam proste chýba čiarka, tak je to zlé a podobne. Ale toto je, byrokracia je veľmi, veľmi zdĺhavý a zložitý proces, kde zohrajú rolu aj nejaké zakorenené vzťahy, kariérna hierarchia a podobne, kde jednoducho tie staré úradnícke kádre veľmi neradi vidia zmenu a podobne. Čiže ono si to vyžaduje aj politickú silu na strane tej vlády, aby vôbec dokázali tie zmeny pretlačiť."

Zuzana Martináková: "Hovorili ste to Estónsko, ktoré aj teda vďaka tomu, že naozaj zavádza aj veľmi rýchlo silne elektronizáciu a rôzne tieto prvky, ktoré potom v tej ekonomike majú ten želateľný efekt. Ja som sa na túto tému rozprávala aj s podpredsedom vlády Pellegrinim, ktorý ale hovoril, že áno, dobre, povedzme si, že takto to chceme robiť rýchlo, zavádzať tieto zmeny, ale Estónsko to naozaj urobilo. Zákon, každý musí mať elektronický občiansky, žiadne prechodné obdobia, všetci podnikatelia musia byť na to napojení, celý systém sa musí na to napojiť a občania si musia na to zvyknúť. A presne sa spýtal, tak chceme toto, alebo teda chceme zavádzať to u nás postupne, lebo u nás je taký ako keby väčší odpor voči obyvateľstva z rôznych vrstiev, aj rôzneho veku na to, že sa im niečo takéto prikazuje. Ale chcem to Estónsko, to bolo také malé odbočenie, môžete reagovať, ale chcem to dať ešte do takého trochu kontra postavenia, že prvou európskou krajinou v tomto rebríčku je práve Nemecko. A to je tá krajina, o ktorej ste aj vy hovorili, že má nejaké tradície. Nedá sa povedať, že Nemecko nemá byrokratické tradície, má silné byrokratické tradície a napriek tomu je krajina, ktorá naozaj dokáže ako veľmi významne aj v rôznych,, aj po rôznych krízových momentoch naštartovať vždy veľmi vysoko a veľmi rýchlo svoju ekonomiku. Takže čo vám z týchto porovnaní vyplýva? Na jednej strane taká nová mladá postsocialistická ekonomika dokáže ísť dopredu, ale na druhej strane aj tá tradičná."

Martin Vlachynský: "Ešte na skok k tej elektronizácii. Ak spravíte systém, do ktorého musíte ľudí nútiť, tak niekde sa stala chyba. Predsa ja ako podnikateľ, ak mi niekto povie, že nemusíš vypisovať tuto týchto dvadsaťpäť papierov perom a odniesť to na úrad a čakať, kým tam dajú štempel, ale tu si môžeš otvoriť tento program a len to naklepať jedným, kliknutím poslať, tak samozrejme hneď skočím po takom niečom. Ak sa mi to nechce, tak je tam asi nejaký dôvod, prečo sa mi to nechce. No to je práve v tom, že ten systém je pomerne zložitý, však kto si vyskúšal Slovensko.sk, tak zistil, že to nie je ako otvoriť si Gmail, ale je to trošku zložitejšie, čítačky, taký elektronický podpis, hentaký. Naproti tomu to Estónsko je trošku jednoduchšie. No a ešte, ako som spomínal, ak sa k tomu nabalí to, že máte Slovensko.sk, máte Finančnú správu a ešte vám možno potom do toho vymyslia niečo ďalšie a ešte plus si niekde musíte niečo tlačiť a aj tak to tam nakoniec odniesť osobne, tak je to skôr chyba toho systému. Čo sa týka toho Nemecka, niekedy sa konkurencieschopnosť prezentuje ako nízke dane, nízke mzdy. Čo je samozrejme niekedy nejak... je to zložka tej konkurencieschopnosti, ale keď sa pozrieme na tie rebríčky, tak na popredných miestach nájdeme aj štáty, ako je Dánsko, ako je Švédsko, Fínsko, ktoré sú teda známe tým, že tie dane a celkovo tá záťaž toho sociálneho systému na tých podnikateľov je tam pomerne veľká, napriek tomu teda bodujú. Je to práve aj kvôli tomu, že tých ukazovateľov sa tam sleduje niekoľko. A pokiaľ teda máte veľmi dobré výsledky v tých ukazovateľoch, tak aj napríklad vyššie dane vás až tak nepotopia. Zároveň nie je byrokracia ako byrokracia. Verím tomu teda, že aj v Nemecku je veľké množstvo zbytočností. Na strane druhej to fungovanie tých úradov bude asi o stupeň dva lepšie ako na Slovensku, to znamená, teda priamo nemeckú skúsenosť nemám, ale mám nejaké skúsenosti z Rakúska, kde zase napríklad, ak má úrad lehotu tridsať dní, tak tá lehota je tridsať dní. Nie ako u nás, kde na stavebné konanie vám povedia, lehota je zákonná tuším šesťdesiat, ale v realite môžete čakať rok, pretože nič sa nedeje, nikto nikoho nikdy nesankcionuje, nemá to žiaden dopad. Čiže aj keď existuje veľká byrokracia, ak aj na tú byrokraciu platia pomerne tvrdé pravidlá, ktoré musí spĺňať a jednoducho musí podávať nejaký výkon, tak potom to funguje efektívnejšie. Spomeniem ešte napríklad Veľkú Britániu, evidenciu vozidiel, čo je tiež také trápenie. Asi každý, kto na Slovensku kupoval auto, tak si odžil svoje s tabuľkami pred dopravným inšpektorátom. Napríklad vo Veľkej Británii nielenže v podstate toto všetko môžete riešiť poštou, môžete to riešiť elektronicky, nemusíte nikam chodiť, ale napríklad aj ten celobritský úrad, ktorý má na starosti túto evidenciu vozidiel, každý rok zverejňuje správu výročnú, kde okrem teda nejakých finančných ukazovateľov a čísiel má aj zadané ciele, ako sme mali cielovanú spokojnosť, aká mala byť rýchlosť vybavenia, aká mala byť chybovosť, a porovnáva sa, podarilo sa nám to tento rok dosiahnuť, áno, nie, prečo, aké boli dôvody, ako to môžeme zlepšiť, a stanovujú sa ciele na ďalší rok. No ukážte mi slovenský úrad, ktorý vydáva výročnú správu, kde má stanovené nejaké ciele, že v roku 2017 sme chceli spokojnosť klientov na úrovni deväťdesiatsedem percent, rýchlosť vybavenia tejto a tejto agendy šestnásť minút. No také niečo neexistuje. Čiže aj toto, takýto by som povedal biznisový prístup k byrokracii pomáha zlepšiť jej fungovanie."

Zuzana Martináková: "Už len záverečná otázka. Spomínali ste, že aj slovenská vláda, aj ministerstvo hospodárstva chystá celý balík opatrení, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie. Trošku si zaprognózujme. Keby naozaj tie opatrenia a vieme, že ich cesta k realizácii bude ešte veľmi dlhá, ale keby sa teda dokázali aplikovať do praxe, čo to prinesie, kam to Slovensko posunie? Pôjde to lepším smerom alebo to budeme sa zase stretávať pri takýchto debatách, že stále sme v nejakých rebríčkoch, nie na tých miestach, na ktorých vy sme chceli byť?"

Martin Vlachynský: "Ja to momentálne trošku vnímam ako tú hru preťahovanie lanom, kde na jednej strane áno, prichádzajú nejaké opatrenia, ktoré tú situáciu zlepšujú, na strane druhej zase padajú nové a nové regulácie, ako som spomínal, tá ochrana osobných údajov na budúci rok, ktoré zdá sa, ako keby trhnutím lanom do opačného smeru. Čiže ja vítam tieto opatrenia, niektoré z nich, niektorým podnikateľom určite pomôžu, teda ak sa ich podarí všetky, aj tie plánované a tie analyzované presadiť. Na strane druhej chýba mi tu taký systémový agresívny prístup voči byrokracii, ktorý v podstate už na začiatku zachytával zákony, ktoré majú potenciál výrazne zhoršiť to podnikateľské prostredie a rušili ich, respektíve neustále ako keby prehľadával tú legislatívu a vyťahoval tie zbytočnosti, zabudnuté veci a rušil ich. Na Slovensku existuje nejaký proces hodnotenia zákonov, ktoré idú do parlamentu na schválenie z pohľadu podnikateľského prostredia. Dosiaľ to bola pomerne dosť formálna vec, kde síce vy ste mohli nejaké podnikateľské kruhy oponovať, že toto nám spôsobí takéto a takéto problémy, ale v podstate, ak ten predkladateľ povedal, tak spôsobia, ale dobre, tak jednoducho to išlo ďalej, aj toto sa trošku pritvrdzuje. Pripravuje sa nová metodika, ktorá by mala trošku sprísniť ten proces posudzovania nových zákonov, či sa nejedná o nejakú nadmernú byrokraciu, či sa nedá zlepšiť. Čiže ja dúfam v tomto, že nastane nejaké opatrenie. Ale strašne rád by som vidiel také opatrenia v štýle napríklad takzvanej jedna za jedna. To znamená, ak niekto, či vláda alebo nejaký poslanec príde s byrokratickým návrhom, tak dobre, možnože nejaká spoločenská objednávka, nejaký problém, ktorý tým návrhom potrebujeme riešiť, ale zároveň by mal vyhľadať a ponúknuť nejaký existujúcu reguláciu na zrušenie, ktorú považuje za zbytočnú, čím by sa zabránilo tomu, že ten celkový balík tých regulácií by neustále rástol, rástol, rástol ako taká bábovka, ale jednoducho by sme sa udržiavali na nejakej hladine. Ďalším takým opatrením, ktoré by bolo veľmi dobré, keby sa zaviedlo do širokej praxe, takzvaná ..., čo je nejaký dátum spotreby zákonov, nazvime to dátum trvanlivosti, ktorý by hovoril o tom, že ak vy zavediete novú reguláciu, tak vy ako predkladateľ musíte tam stanoviť dátum, kedy ten zákon prestane platiť, povedzme zavádzam reguláciu takú onakú, ale prestáva platiť o štyri roky. Ubehnú štyri roky a vláda a parlament by znova museli tento zákon prerokovať, pozrieť sa spätne na tie štyri. Pomohlo to? Nepomohlo? Boli to väčšie náklady ako prínosy? Ak by to znova neodsúhlasili, tak by automaticky zanikol, čo by zase pomohlo tomu, aby tá byrokracia neustále nerástla."

Zuzana Martináková: "Martin Vlachynský, ekonomický analytik inštitútu INESS bol mojím hosťom. Dal niekoľko veľmi dobrých podnetov, bodaj by boli vypočuté. Ale milí podnikatelia, ak chcete dať ešte viac svojich podnetov na zlepšovanie podnikateľského prostredia, tak môžete na spomínaný portál byrokracia.sk."

Martin Vlachynský: "Byrokratickyindex.sk."

Zuzana Martináková: "Byrokratickyindex.sk, nech sa páči. A možno sa podarí zostaviť nejaký súbor opatrení, ktoré budú vypočuté tam, kde vypočuté majú byť a naozaj sa posunieme ako Slovensko, čo by sme si všetci želali. Ďakujem vám veľmi pekne za túto diskusiu. Dovidenia, dopočutia niekedy nabudúce v Rádiu Aktual."

Martin Vlachynský: "Určite veľmi radi vláde pomôžeme s touto činnosťou, takže tešíme sa na vaše podnety a ďakujem za pozvanie."

rádio aktual 2.10.2017

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards