Záujem o súkromné penzie prudko narástol

Kristína Votrubová pre Hospodárske noviny rozoberá tému financií. Aké postoje majú mladí a aké staršie generácie voči investovaniu, sporeniu a dôchodkom?

Záujem o druhý aj tretí pilier atakuje maximá. Absolventi sa neboja uložiť peniaze do rizikovejších nástrojov.

Kristína Votrubová

Bratislava – Do ktorého fondu si mám posielať svoje odvody? Aký je rozdiel medzi dlhopisovým, akciovým a indexovým fondom? Zdanlivo jednoduché otázky mladých ľudí sú z hľadiska udržateľnosti penzijného systému kľúčové. Nenaznačujú, ako by sa mohlo zdať, že absolventi nevedia, ale naopak, že sa zaujímajú. Prvý polrok priniesol z tohto hľadiska viacero rekordov. Ako upozornila NBS, do druhého piliera sa prihlásilo 24-tisíc ľudí, čo je historicky druhý najlepší rok, vlani to bolo 17-tisíc. Prejavilo sa to aj na náraste zisku dôchodkových správcovských spoločností o 23 percent.

Pomáha trh práce

Dôchodková správcovská spoločnosť NN zaregistrovala o 30 percent viac nových zmlúv ako minulý rok, Prvá penzijná správcovská spoločnosť Poštovej banky dokonca až o polovicu. Za nárastom je podľa odborníkov hlavne dobrý stav na trhu práce, vďaka ktorému rastie zamestnanosť mladých ľudí. "Pracujúci človek sa s prvým dieťaťom či hypotékou prvýkrát poriadne zamyslí, aké je jeho zabezpečenie na dôchodok," vysvetlil pre HN analytik INESS Radovan Ďurana. Podľa Mira Kotova, portfóliového manažéra Allianz, však do druhého piliera vstupujú aj ľudia, ktorí sú na pracovnom trhu už dlhšie. "Tu je dôvodov pravdepodobne viac – napríklad intenzívnejšia komunikácia dôchodkových správcovských spoločností, zdôrazňovanie potreby dôchodkového sporenia zo strany širokej odbornej verejnosti či obavy zo schopnosti štátu vyplácať v budúcnosti adekvátne dôchodky," vysvetlil. Obavy pramenia z negatívnych prognóz vývoja slovenskej demografie. Kým v roku 2014 pracovalo na jedného dôchodcu päť ľudí, v roku 2030 to majú byť už iba traja, a to môže spôsobiť štátu problémy. "Zodpovednosť za vlastný budúci dôchodok u ľudí postupne narastá, hoci veľká skupina Slovákov sa stále spolieha len na štát," skonštatoval Martin Višňovský, člen Predstavenstva NN. K 30. júnu dosiahol celkový počet sporiteľov v druhom pilieri takmer 1,4 milióna.

Ľudia sa už neboja riskovať

Ďalším javom je, že sporitelia už nenechávajú svoje peniaze pasívne ležať v konzervatívnych dlhopisových fondoch a orientujú sa viac na rizikovejšie akciové či indexové fondy, ktoré však môžu priniesť väčší výnos. "Takmer 79 percent klientov NN, ktorí si uzatvorili zmluvu v roku 2017, si zvolilo rizikový fond, prípadne kombináciu," spresnil Višňovský, no dodal, že väčšina ľudí naďalej sporí v dlhopisom garantovanom fonde. A to aj napriek tomu, že konzervatívne fondy zhodnotili podľa Ďuranu úspory o 0,6 percenta, indexové o 15 a akciové o viac ako desať percent. Táto situácia je spôsobená hlavne tým, že v roku 2013 Ficova druhá vláda prikázala povinný prechod všetkých klientov do tohto typu sporenia. A hoci budúci penzisti sa môžu vrátiť do rizikovejších nástrojov, svoje nastavenia menia iba veľmi pomaly. Na popularite získal taktiež tretí pilier, do ktorého sa za prvý polrok 2017 prihlásilo takmer 16-tisíc nových klientov, čo bolo najviac od roku 2007. V prípade NN DSS tento záujem dokonca prekračuje záujem o druhý pilier. "Jeho atraktívnosť zvyšuje príspevok zo strany zamestnávateľa," uviedol Višňovský. Aj keď je tento príspevok dobrovoľný, čoraz viac firiem ho svojim zamestnancom ponúka ako benefit.

Rozdelenie majetku spravovaného DSS-kami podľa typu fondov (v miliónoch za rok 2016)
 

Sporitelia podľa veku* (údaje za rok 2016)
 

* údaje za rok 2016 Zdroj - Ministerstvo práce

HN. 4.10.2017