Príplatky za prácu: hrozí, že padneme za Grécko (HN)

Radovan Ďurana vysvetluje index pružnosti trhu práce pre HN. 18.1.2018 

Príplatky za prácu: hrozí, že padneme za Grécko  (HN)

Sociálne opatrenia vlády spravia náš pracovný trh rigidným, pocítia to malí podnikatelia aj chudobné regióny.

 Podpora sivej alebo tieňovej ekonomiky. Takýto záver naznačuje najnovšia analýza Inštitútu ekonomických a spoločenských štúdií, ktorá sa týka opatrení nového sociálneho balíčka. Patria doň aj intenzívne diskutované príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky. Podľa odborníkov výrazne zhoršujú podmienky na pracovnom trhu. Zmeny sa dotknú najmä malých podnikateľov aj najchudobnejších regiónov. Minister práce Ján Richter tvrdí, že docieli opak. V minuloročnom rebríčku pružnosti zamestnávania, ktorý hodnotí rôzne aspekty práce od regulácie až po náklady zamestnávateľa, nás predbehli susední Česi, Maďari aj Rakúšania. Zvyšovaním minimálnej mzdy a novými príplatkovými pravidlami nám však hrozí prepad o desať priečok nadol, na šieste miesto od konca. Za Grécko a Turecko. "Prílišná regulácia zamestnávania je reálny problém, obzvlášť pri zamestnávaní prvého zamestnanca, keď podnikateľ, ktorý vytvorí nové pracovné mesto, čelí skokovitému nárastu regulácie," uviedol pre HN Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska. "V krajinách s nízkou pružnosťou zamestnávania dochádza k takzvanej dualite na pracovnom trhu. Zákonník práce ochraňuje pracovné miesta dlhodobých zamestnancov vo veľkých, ziskových firmách, ale komplikuje vstup na trh práce študentom, nezamestnaným s nízkou kvalifikáciou či matkám," vysvetlil pri predstavení Indexu analytik INESS Radovan Ďurana.

Analytik dodal, že práve druhá spomínaná skupina ľudí má problém získať adekvátnu prax, vedomosti a skúsenosti, a tým sa ťažšie dostávajú k dlhodobým pracovným pomerom s vyššími mzdami. Vláda sa podľa rezortu práce snaží vytvárať férové pracovné podmienky, aj dosiahnuť, aby si nezamestnaní našli prácu ľahšie. "Nemôžeme prinášať opatrenia, ktoré budú prospešné len pre horných desaťtisíc. Je nevyhnutné, aby sme dobrú ekonomickú situáciu riešili tak, aby ľudia za primeranú prácu mali aj primeranú plácu," skonštatoval po rokovaní vlády Richter. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení s tvrdením rezortu nesúhlasí. Výrazný dosah bude mať podľa nej nová regulácia predovšetkým na malé a stredné podniky, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii. "Uvedené zmeny v Zákonníku práce budú mať dosah taktiež na ekonomicky slabé regióny s vyššou nezamestnanosťou," vysvetlila pre HN Miriam Špániková, hovorkyňa Asociácie. Podľa Kryštofa Kruliša, predsedu správnej rady Spotrebiteľského fóra, by na optimálne fungujúcom trhu takáto regulácia nebola potrebná. Upozornil, že problémy však môžu nastať, ak sa ekonomická situácia v budúcnosti zhorší. "Regulácia takého typu nie je príliš flexibilná," upozornil Kruliš.

Hrozí obchádzanie zákona

Podnikatelia z nových pravidiel nie sú nadšení. Kým viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Luboš Sirota upozornil, že omnoho jednoduchšie docielenie zvýšenia miezd by bolo oslobodenie príplatkov od odvodov. Na problematické odvodové zaťaženie poukázal aj Oto Kóňa, prevádzkovateľ stánkov s rýchlym občerstvením, ktorý pripomenul častý problém v gastrobiznise – skĺznutie do neformálnej, takzvanej sivej ekonomiky, kde zamestnanci pracujú za minimálnu mzdu, prípadne na pracovnú dohodu "na papieri" a zvyšok im zamestnávateľ dopláca "na ruku". "Už teraz tvoria odvody približne 40 percent výdavkov na zamestnancov. Podľa našich prepočtov samotné minuloročné zvýšenie minimálnej mzdy prinieslo zhruba 15-percentný nárast mzdových nákladov pre zamestnávateľa," zhodnotil Kóňa. Richter sa však rozkvitania sivej ekonomiky neobáva. "Myslím si, že viacerých, ktorí možno doteraz riešili príplatky za noc a sobotu ,kešovo‘, toto bude motivovať a zlegalizujú sa, pôjdu úplne oficiálne. Teda ja očakávam opačný efekt," dodal Richter. Tiež podotkol, že nelegálna práca sa dá odhaliť kontrolou.

Podľa vzoru Dánska

Ekonómovia vidia efektívnejšie riešenie platových podmienok prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Ako vzorový príklad analytici z INESS uviedli Dánsko, ktoré sa dlhodobo chváli štedrým sociálnym systémom, má najvyššie daňové zaťaženie z členských krajín OECD, no aj dobre fungujúcou ekonomikou. Podnikateľ pritom môže prepustiť zamestnanca zo dňa na deň a regulované nie sú ani platy či odmeny. Tie si vyjednávajú kolektívne zamestnanci v rámci firiem.

Vplyv sociálneho balíčka na index pružnosti*
 

Umiestnenie Počet bodov v indexe
1. Dánsko 96,9
2. USA 92,4
3. Japonsko 91,0
4. Veľká Británia 83,2
5. Kanada 82,6
6. Írsko 82,1
7. Nový Zéland 81,1
8. Česká republika 80,3
...  
36. Slovenská republika 48,2
37. Južná Kórea 46,2
38. Portugalsko 45,5
39. Mexiko 45,1
40. Luxembursko 43,6
41. Francúzsko 39,4

*Pozn.: t.j. zvýšenie príplatkov na 50 percent minimálnej mzdy za prácu v noci a 100 percent priemernej mzdy za prácu cez víkend, zdroj: INESS

Index pružnosti zamestnávania v roku 2017
 

Umiestnenie Počet bodov v indexe
1. Dánsko 96,9
2. USA 92,4
3. Japonsko 91
4. Veľká Británia 83,2
5. Kanada 82,6
6. Írsko 82,1
7. Nový Zéland 81,1
8. Česká republika 80,3
...  
26. Slovenská republika 60,7
37. Južná Kórea 46,2
38. Portugalsko 45,5
39. Mexiko 45,1
40. Luxembursko 43,6
41. Francúzsko 39,4

 HN, Lucia Lauková 18.1.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards